KOSTOL SV. FRANTIŠKA (KREMNICA)

Štefánikovo nám. 3/5, 967 01 Kremnica

Kontakt: 045/67 42 423

Otváracie hodiny:

Farská kancelária:

Pondelok  10:00 – 12:00

Streda        15:00 – 17:00

Piatok        10:00 – 12:00

Kostol začali stavať spolu s kláštorom na mieste dvoch meštianskych domov, v dolnej časti námestia začiatkom roku 1653, krátko potom, čo v 1. polovici 17. storočia ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay po niekoľkých nevydarených pokusoch priviedol do mesta Františkánov. V roku 1702 sa spomína rozšírenie sakristie a chóru. Kostol svojim jednoduchým riešením iba vzdialene pripomína zdomácnené vzory protireformačných sakrálnych architektúr.

Jednolodie, zaklenuté štyrmi poľami krížovej klenby a s vnútornými piliermi, vyčleňujúcimi z priestoru po stranách plytké niky, je spojené s pravouhlým hĺbkovým chórom pre mníchov. Priečelie nad stredovým vstupom iba v základných črtách pripomína pôvodné riešenie. Slohovo výraznejší je vstupný portál s ušnicovým motívom. Hlavný oltár so stĺpovou kulisovou architektúrou a ústredným obrazom Stigmatizovaného sv. Františka a bočné oltáre s dominujúcimi obrazmi a pilastrovými rámami pochádzajú z 3. štvrtiny 18. stor. Keď v r. 1880 kvôli zosuvu pôdy na námestí zbúrali Kostol Blahoslavenej Panny Márie, preniesli sem z neho všetky oltárne obrazy. V súčasnosti sú tieto obrazy, patriace k najvýznamnejším dielam Antona Schmidta, neskorobarokového maliara z oblasti banských miest, majetkom Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Kláštor vľavo od kostola bol pôvodne dvojpodlažný. Objekt má pilierovú arkádovú krížovú chodbu a smerom do námestia štvorosové priečelie s vtiahnutou vežou nad vstupom, postavenou po r. 1672. Funkčná architektúra štvorkrídlového kláštora má v starších podlažiach jednoduché otvory orámované lištami a ranobarokové lunetové klenby. Tretie podlažie nadstavali po r. 1702. O tridsať rokov neskôr vzniklo kláštorné krídlo pri hradbách, ktoré r. 1752 predĺžili. V bašte opevnenia zriadili františkáni knižnicu.

Loretánska kaplnka vznikla na mieste ďalšieho meštianskeho domu po roku 1758. Kaplnka zaklenutá tromi poliami pruskej klenby je bočným priechodom spojená s loďou kostola a má aj samostatný vchod z námestia. Na stĺpovej murovanej architektúre oltára s loretánskou chyžou je rokoková ornamentika. Zaujímavý je fragment meštianskeho gotického domu na námestí, za loretánskou kaplnkou, neskôr františkánska sýpka. Dodnes sa tu zachovali solitérne tvaroslovné články i fragmenty nástenných malieb. Od r. 1651 dom užívali františkáni, mali tu pekáreň a cely. Dvorovú časť stavby v roku 1760 prerobili na sýpku.

V strede námestia kedysi stál monumentálny farský Kostol Panny Márie. Po jeho rozobratí v r. 1880 sa zachovali len archívne materiály a fragmenty maliarskej a sochárskej výzdoby. Pôvodný gotický kostol prešiel v 18. stor. mohutnou neskorobarokovou prestavbou. V r. 1760 bol podpísaný prvý kontrakt so sochárom Dionýzom Stanetim na štukatérsku výzdobu fasády, neskôr pribudli objednávky na dalšie diela – sochárske práce na hlavný oltár a šesť bočných oltárov, kazateľnicu, spovedelnicu, súsošie Najsvätejšej Trojice, štyroch sôch cirkevných otcov, a pod. Päť oltárnych obrazov namaľoval štiavnický maliar Anton Schmidt, ktorý bol aj autorom freskových malieb. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v r. 1767 kostol slávnostne vysvätil gróf Anton Révai.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *