KÚPELE SLIAČ

Kúpeľná 714/38

Termálne pramene sa po prvýkrát spomínajú už v prvej písomnej listine o Sliači z roku 1243. Kúpele Sliač sa postupne vyvíjali od roku 1657, kedy tu boli postavené prvé sanatóriá. Zároveň však prechádzali viacerými vlastníckymi zmenami. Vlastnilo ich Uhorsko, neskôr aj účastinárske spoločnosti z Banskej Bystrice a Viedne. Kúpele Sliač boli obľúbené najmä v 19. a začiatkom 20. storočia.

V kúpeľoch Sliač sa liečilo v tomto období viacero významných osobností ako napr. Božena Němcová, Andrej Sládkovič (počas pobytu tu napísal svoje najvýznamnejšie diela Detvan a Marína), básnik Ján Kollár, maďarský politik Lajos Kossuth, Pavol Országh Hviezdoslav, hudobný skladateľ Ján Cikker či rakúsky dramatik a básnik Franz Grillparzer. Sliač sa stal vyhľadávaným centrom kúpeľníctva predovšetkým vďaka unikátnym liečivým účinkom termálnej vody. Na Sliači totiž vyvierajú pramene prirodzenej izotermickej teploty s vysokým obsahom oxidu uhličitého. V Európe sa nachádza iba jeden takýto prameň – a to práve na Sliači (vo svete sú známe ešte ďalšie tri). Voda priaznivo pôsobí na obehovú sústavu, na srdce a cievy pacientov, ako aj na tráviace ťažkosti a problémy spojené so ženskými ochoreniami.

Vzácna termálna voda pomáhala aj zraneným vojakom a partizánom počas SNP. K ďalšiemu rozvoju kúpeľov a k výstavbe nových kúpeľných budov došlo v rokoch 1946 a 1970.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *