PRÍRODNÝ AMFITEÁTER

Súčasný amfiteáter bol vybudovaný v roku 1975 na mieste pôvodného amfiteátra. Autor návrhu Ing. arch. Viliam Gruska v ňom skĺbil ľudovú architektúry podpolianskej dediny a vytvoril vysoko účinný javiskový priestor. Detvianska scéna poskytuje tak široké dramaturgicko–režijné možnosti ako máloktorá iná.

Základným stavebným materiálom, z ktorého je komplex zhotovený tvorí drevo. Je to materiál, ktorý harmonizuje s okolitým prostredím a v minulosti bol základom ľudového staviteľstva v tejto oblasti. Kapacita hľadiska je približne 5 tisíc divákov.

Každoročne sa tu koná medzinárodné podujatie – Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, Furmanská súťaž ťažných koní „O valašku“ a prehliadka Podpolianskych rozkazovačov – interpretačného umenia spevákov, tanečníkov a hudieb Podpoľania.

DETVIANSKE ĽUDOVÉ UMENIE

Partizánska 60/75, 962 12 Detva

0903 969 967

Otváracie hodiny:

Pondelok – Piatok – 08:00-12:00, 12:30-16:00

Sobota , Nedeľa – zatvorené

Iveta Smileková je držiteľkou certifikátu ,,Regionálny produkt Podpoľanie®“ na detvianske výšivky krivou ihlou od roku 2013. Jej tvorbu môžeme vidieť v jej vlastnej predajni a každoročne aj na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Vyšívanie krivou ihlou patrí medzi tradičnú techniku využívanú v Podpoľaní, ktorá sa odlišuje od ostatných regiónov Slovenska a tvorí významnú časť detvianskej ľudovej kultúry. Svojimi výšivkami si detvianske ženičky krášlili nielen vlastný odev a odev detí a mužov, ale i bytové doplnky, akým sú prestierania na stoly či vankúše. Dodnes sú výšivky na plátno a zamat vyšívané ručne pôvodnou technikou so zachovaním tradičných vzorov.

Predajňa Detvianske ľudové umenie bola založená v roku 1968 na podnet Veroniky Golianovej, známej vyšívačky a zberateľky. Predajňu viedla 20 rokov, po odchode do dôchodku prevzala žezlo jej dcéra Vilma Hojčová a od roku 1995 je majiteľkou obchodu Iveta Smileková, ktorá je vnučkou Veroniky Golianovej a dcérou Vilmy Hojčovej. V priestoroch predajne sa nachádza aj pamätná izba Veroniky Golianovej.

VAGAČOV DOM

Partizánska 54/82, 962 12 Detva

+421 911 033 646

Vagačov dom začali stavať v roku 1908. V tom čase v jeho blízkosti vyrástol aj mestský dom. V rokoch 1932-1933 pribudla nadstavba. Dom, aj keď pre mnohých hodnotný, nikdy nebol zaradený medzi pamiatky. Aj preto sa pri rekonštrukcii nemuseli dodržiavať tak prísne pravidlá. No podľa slov samotného majiteľa, sa pri oprave snažia zachrániť všetko, čo sa dá s prihliadaním na pôvodnú podobu stavby. V jeho primárnom záujme je zachovanie historickej podoby budovy a jej remeselný odkaz.

Na prvom poschodí Vagačovho domu sa nachádza muzeálna časť, vďaka ktorej sa návštevníci dozvedia o histórií rodiny Vagačovcov a jej vplyvu na kultúrny a spoločenský rozvoj Detvy. Keďže Vagačovci ako veľkí obdivovatelia a milovníci umenia poskytovali priestor pre rôznych umelcov, rozhodli sme sa v tejto tradícií pokračovať.

Časť Vagačovho domu tak poskytuje priestor na organizovanie výstav, kultúrnych podujatí a na prezentáciu umenia akéhokoľvek druhu.  

EXPOZÍCIA DETVIANSKYCH KRÍŽOV

Otváracie hodiny:

nonstop

Osobité vyrezávané drevené kríže sú popri ľudových výšivkách najcharakteristickejším prejavom tradičného výtvarného cítenia detvianskeho ľudu. Ich tvorba siaha ďaleko do stredoveku, dodnes zachovaný osobitý štýl plný pestro kolorovaných vyrezávaných ornamentov sa však doformoval až v 18. storočí, kedy sa v oblasti výrazne uplatnil tzv. zľudovený barok. Unikátna voľne prístupná expozícia drevených detvianskych krížov sa nachádza pri detvianskej kalvárií a predstavuje výber tých najlepších a najhodnotnejších kúskov z miestneho historického cintorína. Kríže vyrobili miestni ľudoví majstri, medzi ktorými vynikal začiatkom 20. storočia rezbár Jozef Fekiač. Práve tento rezbár je i autorom maľovaných drevených krížov umiestnených na známom symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách.

KOSTOL SV. FRANTIŠKA Z ASSISI V DETVE

Partizánska 69, 962 12 Detva

045 54 55 243

Otváracie hodiny (bohoslužby):

Pondelok – Sobota: 06:30 hod., 17:30 hod.

Nedeľa: 07:45 hod., 09:00 hod., 10:30 hod., 17:30 hod.

https://faradetva.sk/o-nas/sakralne-objekty/farsky-kostol-sv-frantiska-z-assisi-v-detve

V prvej písomnej zmienke o obci Detva sa už po prvýkrát spomína fara, založená roku 1644. Základy kostola boli položené roku 1661 a v roku 1664 bol dokončený. Pretože Detva vznikla v období protireformačných aktivít, starali sa o ňu hneď od začiatku rády jezuitov a františkánov, ktorý tu zanechali aj stopu na patrocíniu kostola a farnosti. Roku 1730 sa tu spomína spoločenstvo svätého Františka Assiského, mužská i ženská rehoľa, ktoré viedol ostrihomský vikár a neskorší detviansky farár Juraj Spačinský.

V roku 1695 sa Detva stala obeťou požiaru, ktorý zničil kostol, farské budovy a domy v blízkosti kostola. Kostol sa však postupne začal opravovať. V roku 1712 bol ohradený vysokým kamenným múrom. Oprava kostola sa veľmi predĺžila a až v roku 1750 bol obnovený veľký oltár a kazateľnica.

PODPOLIANSKE MÚZEUM

Námestie SNP 1, Detva

+421 918 167 711

https://www.muzeum.sk/podpolianske-muzeum-detva.html

Otváracie hodiny:

Pondelok – Piatok 08:00 – 16:00

Sobota – Nedeľa  zatvorené

Podpolianske múzeum v Detve sídli v historickej časti mesta v budove bývalého Obecného úradu. Patrí k najmladším detvianskym kultúrnym inštitúciam, nakoľko bolo založené v roku 1994.

Toto múzeum je skutočným strážcom kultúrneho dedičstva Podpoľania, neúnavne dokumentuje a sprístupňuje bohatstvo hmotných i duchovných artefaktov regiónu. Každý kút múzea rozpráva príbeh o minulosti a tradíciách. Pre návštevníkov má pripravených niekoľko stálych expozícii:

  • expozícia Ovce moje, ovce… Valaská kultúra na Podpoľaní
  • expozícia Slovenské ľudové hudobné nástroje z projektu  Instrumentum Excellens FSP Detva 2001 – 2020
  • exteriérová stála expozícia Drevené vyrezávané kríže,  (na dvore pri múzeu)
  • historická výstava Detva v kontexte Vígľašského panstva
  • výstava Z Detvy na more… Július Juraj Thurzo – prvý slovenský námorný kapitán

Okrem stálych expozícii celoročne ponúka návštevníkom aj prezentačné podujatia, ako napríklad kultúrno – výchovné aktivity, tvorivé výtvarné dielne regionálneho charakteru a tiež krátkodobé výstavy.

HISTORICKÝ VLAK VO VÍGĽAŠI

Obec Vígľaš leží v údolí rieky Slatiny vo Zvolenskej kotline 14 km na východ od Zvolena. Na ľavom brehu Slatiny priamo nad cestou sa dvíhajú zrúcaniny Vígľašského zámku.

Lesnú železnicu z Vígľaša na Poľanu začali stavať v roku 1904. Prvý úsek z Vígľaša k očovskej píle dokončili v roku 1905 a do prevádzky ho uviedli v roku 1906. V roku 1907 bol dokončený úsek z Očovej do Kysliniek – do prevádzky uvedený 23.11.1907. Celková dĺžka trate bola 26 km.

Po druhej svetovej vojne bola táto železnica v prevádzke do 1. októbra 1975, kedy bola vtedajším vedením lesného závodu oficiálne zrušená. Postupne boli demontované koľaje a zrušené pomocné zariadenia.

Pamiatka na lesnú železnicu však úplne nezanikla. Odbor kultúry Okresného Národného Výboru rozhodol o tom, že niekoľko metrov koľají, parný rušeň U175 48, osobný vozeň, plošinový vozeň a 4 oplenové vozne predsa len ostanú zachované. V ďaka tomuto rozhodnutiu ich dnes môžeme nájsť pod hradom na východnom okraji obce Vígľaš. Po bývalej trase dráhy dnes vedú lesné cesty.

ZÁMOK VÍGĽAŠ

Vígľaš 602, 962 02 Vígľaš

045/524 57 95

https://www.grandviglas.com

Otváracie hodiny:

otvorené nonstop

Prehliadky: denne počas pracovného týždňa a víkendu o 11:00 a 14:00 hod. Dĺžka prehliadky cca 40 minút. Prehliadky je možné individuálne zabezpečiť pre zahraničných návštevníkov aj školské skupiny. Mimo plánovaných časov je min. počet návštevníkov pre prehliadku 6 osôb.

Dominantou obce Vígľaš je majestátny Vígľašský zámok situovaný na nevysokom plochom výbežku kopca Javorie. Pôvodne išlo o gotický hrad, ktorý bol v 14. storočí prestavaný na poľovnícky zámok a o niekoľko storočí zas na hradný kaštieľ.

Zámok je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok a je skutočným slovenským unikátom. Vágľašský zámok prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a dnes sa v jeho priestoroch nachádza kongresový hotel The Grand Vígľaš.

PAMÄTNÁ IZBA MATEJA BELA OČOVÁ + EXPOZÍCIA HISTÓRIA OČOVEJ

10 min. autobusom zo Zvolenskej Slatiny

SNP 361/77, 962 23 Očová

045/534 90 73

Pôvodná sieň revolučných tradícií bola zriadená v roku 1979 Jednotným roľníckym družstvom. V súčasnosti sa v pôvodnej budove družstva nachádza Expozícia o histórii obce Očová a Pamätná izba rodáka Mateja Bela Funtíka – najznámejšieho vedca vtedajšieho Uhorska v Európe. Za jeho veľké životné dielo hlavne v oblasti pedagogiky ho panovníčka Mária Terézia povýšila do šľachtického stavu. “Prímenie” Funtík sa dokladá k menu Bel, lebo jeho otec – mäsiar, keď vážil mäso, tak hovorieval: “ešte vám dám funtík, ešte vám dám funtík…” a tak mu ostalo meno Funtík.

V expozícii je prezentovaný aj charakter ľudovej kultúry, charakteristické sú výšivky krivou ihlou, výroba hudobných nástrojov (fujara, píšťalka), tkanie na krosnách, architektúra i ľudový spev a tanec.

BRYNDZIAREŇ AND SYRÁREŇ

Slovenského národného povstania 377, Zvolenská Slatina

045/539 49 17

http://www.bryndziaren.sk 

Otváracie hodiny:

Pondelok – Piatok – 08:00 18:00

Sobota – 08:00 -12:00

Nedeľa – 09:00 – 17:00

Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine je najväčšou a najstaršou bryndziarňou na svete. Založila ju rodina Molecovcov v roku 1797 a od tých čias sa v nej nepretržite vyrába bryndza, ktorá je najtypickejším slovenským syrom. Svojou nenapodobiteľnou chuťou a tradíciou výroby má na slovenskom trhu špecifické postavenie a jej kvalita a výnimočná chuť urobila z bryndze vyhľadávaný syr aj za hranicami.