MALÁ DRIENČANSKÁ JASKYŇA 

GPS: 48.48708, 20.06944 

+421 47 569 6224 

Výlet po Drienčanskom krase nie je len o rekreačnej, ale aj o náučnej turistike. O miestnych zaujímavostiach, ale i prírodných vzácnostiach vás bude informovať náučný chodník. 

Jeho krátky úsek prechádza aj fluviokrasovou jaskyňou, ktorý nesie názov Malá Drienčanská jaskyňa. Jaskyňa vás očarí nielen svojimi krasovými stenami, ale i pútavou inštaláciou ohniska a makety nádob z doby kyjatickej kultúry, ktorá vás prenesie do doby pred 2 500 — 3 000 rokmi. 

Malá Drienčanská jaskyňa s horizontálnymi a 1 vertikálnym otvorom sa nachádza na ľavom brehu riečky Blh. Je dlhá 79 metrov a patrí k najdlhšie známym jaskyniam Driečanského krasu. 

Jaskyňa je verejne prístupná v akomkoľvek ročnom období. Zaujímavosťou je, že počas 2.svetovej vojny slúžila miestnym obyvateľom ako úkryt pred nemeckým vojskom. 

NÁUČNÝ CHODNÍK DRIENČANSKÝ KRAS 

Iba 15 km od od Rimavskej Soboty sa nachádza malebné krasové územie Drienčanský kras, ktorý medzi turistami nie je až tak masovo známy, no napriek tomu ukrýva veľké množstvo chránených rastlín, prírodných a historických pamiatok, ktoré čakajú na Vašu návštevu. 

Týmto miestom vedie aj nenáročný náučný chodník, ktorý turistom približuje jeho krásy už od roku 1989. Náučný chodník vychádza z obce Drienčany, od kostola, a prechod ním trvá zhruba 2 hodiny. 

Územie, ktorým prechádza bolo osídlené už v neolite a neskôr v dobe bronzovej i železnej. Náučný chodník oboznamuje pri 15 -tich zastávkach s informačnými tabuľami o charakteristických črtách lokality bohatej na množstvo jaskýň, krasových jám a škrapov. 

Zaujímavosťou chodníka sú Malá a Veľká drienčanská jaskyňa, v ktorých sa našli pozostatky štvrtohorných cicavcov. Malá drienčanská jaskyňa je verejne prístupná a návštevníkov predovšetkým zaujme pôsobivými oblúkovitými vstupmi. 

Posledná zastávka tohto náučného chodníka je venovaná krasovým jazierkam, ktoré sú však počas horúcich mesiacov úplne vyschnuté. 

Cestou späť Vás, ale určite potešia slnečné hodiny a rozprávkový labyrint. Tu si po celkom slušnej 7 km túre môžete oddýchnuť v altánkoch, kde si môžete aj založiť oheň a opiecť si špekačku. 

SLNEČNÉ HODINY V DRIENČANOCH 

GPS: 48.48435, 20.06841 

Slnečné hodiny sú historickým prostriedkom nameranie času, no také aké sa nachádzajú na okraji malebnej obce Drienčany, nenájdete už nikde na svete. Je to slovenský unikát a pocta najznámejšiemu slovenskému rozprávkarovi. 

Slnečné hodiny pri obci Drienčany sú súčasťou náučného chodníka Drienčanský kras tak, aby ich našiel aj turista z ďalekých kútov sveta. 

Hodiny sú postavené na zemi a zhotovené z dreva a kameňa s priemerom 7 metrov. Súčasťou hodín sú drevené plastiky postavičiek zo známych slovenských rozprávok Pavla Dobšinského, ktorý tu pôsobil. 

Na týchto netypických slnečných hodinách tak môžete nájsť Janka Hraška, Janka a Marienku, ale aj záporné postavy ako zlú strigu či čarodejnicu. 

Počas zimy sú tieto plastiky uschované v depozite obecného úradu, aby ich počasie nepoškodilo. Vystavujú ich opäť vždy začiatkom jari. 

Na počesť Pavla Dobšinského, sa v obci nachádza viacero “rozprávkových stavieb” a sôch, ktoré sa tiež oplatí navštíviť. 

RIMAVSKÁ PÍLA

Vansovej 2, Rimavská Píla, 980 61 Tisovec 

Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s prvkami kubizmu s predstavanou vežou, z rokov 1947 – 1950. Autorom stavby je architekt Anton Kučera z Prahy (pôvodne bol kostol pripisovaný M. M. Harmincovi). Stojí na mieste staršieho kostola z roku 1777. Intaktne dochovaný interiér nesie prvky doznievajúcej secesie. Nachádza sa tu dekoratívny víťazný oblúk, v ktorom je umiestnený kazateľnicový oltár z doby vzniku kostola. Fasády sú členené diamantovými oknami. Priečelie je členené lizénovými poliami s monumentálnym reliéfom kalicha v tympanóne štítu. Vstup je riešený ako trojosová arkáda. Veža je ukončená atypickou stupňovitou helmicou. 

Pamätná evanjelická fara, pôsobisko Terézie Vansovej, jednopodlažná stavba z druhej polovice 19. storočia. Úpravami prešla v roku 1950. 

KYJATICKÉ HRAČKY 

História výroby týchto drevených ľudových hračiek je už vyše 150 rokov spojená s malohontskou dedinkou Kyjatice. Drevené figúrky, najčastejšie z bukového dreva, boli farebné a bohato zdobené. Typickými pre ne je kruhový ornament, či elipsa, ryté pomocou špeciálneho kružidla. Farebnosť hračiek sa pôvodne dosahovala prírodnými a neskôr kupovanými moridlami vo farbách hnedej, červenej, modrej a žltej. Prírodné moridlo sa získavalo napríklad varením kôry trniek alebo divých sliviek. Hračky bývali rôznych tvarov, typickým je napr. koník či kohútik na podložke s kolieskami, fúrik, miniatúra súseku, kolísky, ježka, sliepočky, či postieľky. Tie, ktoré vyrábali starí majstri, boli kedysi vysoké aj jeden meter. To preto, aby ich deti mohli aj vyskúšať. Výroba hračiek v Kyjaticiach začala postupne zanikať po druhej svetovej vojne. Dnes jediným nasledovníkom posledného výrobcu hračiek v regióne, pána Stehlíka, je Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian, ktorý sa výrobe týchto tradičných drevených výrobkov venuje na plný úväzok. Jeho cieľom je zachovať 150 rokov staré pracovné postupy výroby hračiek. Tým v minulosti predchádzala výroba nábytku. Majstri v Kyjaticach vyrábali najskôr súseky (drevené skrine na skladovanie obilia alebo oblečenia), kredence, truhlice, či iný nábytok s podobnými vzormi. Znovuobnoviť takúto výrobu, ale v modernejšom duchu, je tiež jedným zo zámerov pána Hedvigiho do budúcnosti. Kyjatickej hračke bola pridelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. 

MINI ARCHEOSKANZEN 

GPS: 48.5337, 20.00425 

 +421 905 985 236 

Jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk Kyjatickej kultúry sa nachádza nad dedinkou Kyjatice. Ľud kyjatickej kultúry bol charakteristický rituálnym spaľovaním mŕtvych, aj preto po sebe zanechali mnoho žiarových pohrebísk v podobe tzv. popolnicových polí. Objavených tu bolo viac než 200 žiarových hrobov. 

V blízkosti tohto vzácneho archeologického náleziska sa nachádza pamätník národa kyjatickej kultúry v podobe mini archeoskanzenu. Nachádza sa na malej, pekne upravenej lúke, kde je možné vidieť rekonštruovanú pohrebnú hranicu, kamenné mohyly, hrobovú skrinku a repliky archeologických nálezov. 

EVANJELICKÝ KOSTOL 

Kyjatice 73 

+421 905 985 236 

Evanjelický kostol, jednoloďová románsko-gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prelomu 13. a 14. storočia.[4] Ide o takmer intaktne zachovanú stredovekú stavbu s renesančným interiérom. Na prelome 14. a 15. storočia získal kostol hodnotnú freskovú výmaľbu. Nástenné maľby boli objavené v roku 1894, no neboli prezentované. Ďalšie stavebné úpravy na kostole prebehli v 15. storočí a okolo roku 1637. V rokoch 1986-1989 sa uskutočnil komplexný výskum a obnova kostola.[5] V interiéri sa nachádza renesančný maľovaný trámový strop. V presbytériu sa na freskách nachádzajú výjavy apoštolov, svätíc a prorokov, na špalete víťazného oblúka podobenstvo o múdrych a pochabých pannách. Na víťaznom oblúku na nachádzajú scény zo života Krista – Judášov bozk, Kristus pred Pilátom, Nesenie kríža, Ukrižovanie a Pieta. V lodi dominuje na severnej stene zobrazenie Posledného súdu v podobe kruhu, ktorého stredom je Ježiš v mandorle. Z obdobia renesancie pochádza okrem stropu empora, oltár z roku 1678 a patronátna lavica. Kamenná krstiteľnica je románska z 13. storočia. Kazateľnica je baroková z prvej tretiny 18. storočia.[6] Kostol má hladké fasády, veža je dekorovaná oblúčkovým vlysom, má podstrešnú ochodzu a ukončená je šindľovým ihlancom.