
Štefánikovo nám. 3/5, 967 01 Kremnica
Otváracie hodiny:
jún – september 08.30 – 17.30 utorok – nedeľa
október – máj 09.00 – 16.30 utorok – sobota
Vznik hradného kostola sa datuje pred r. 1400, do 13. alebo 14. stor. Z pôvodnej stavby si mal terajší kostol ponechať len obvodové múry. Najneskôr v 2. pol. 14. stor. bolo postavené polygonálne presbytérium (svätyňa) s gotickými klenbami a vstupným portálom do sakristie (dnes zamurovaný). Pre dnešnú podobu interiéru bola dôležitá pomerne spoľahlivo datovaná prestavba kostola z obdobia okolo r. 1400. Koncepcia interiéru bola vložením stredového arkádového pásu s dvojicou pilierov transformovaná na dvojloďovú. Z tohto obdobia sú zachované bohaté tvaroslovné články – architektonická výzdoba s kučeravými listami a tzv. kolienkovými konzolami, ako aj motív baldachýnov na bočných stenách medziloďových pilierov.
Neskorogotickú etapu stavebného vývoja z 80. rokov 15. stor. najpôsobivejšie reprezentuje konštrukčné riešenie zaklenutia staršieho presbytéria a juhovýchodného oratória. Rebrá klenby vytvárajú zvláštne pätky a pretínajú sa vo forme lastovičích chvostov. Odborníci ju nazvali „kremnická pätka”. Objímavé pätky boli obľúbeným motívom rakúskych staviteľov. Na rebrách v kútoch svätyne sú nezvyčajné zvieracie a ľudské figúry, zobrazujúce Krista, donátorov alebo prorokov a evanjelistov, a ako protiklad dvojicu diablov.
Renesančné úpravy veže súvisia s jej rekonštrukciou po rozsiahlom požiari v r. 1560. V interiéri bola k triumfálnemu oblúku v 2. tretine 16. stor. pristavená renesančná kazateľnica, spočívajúca na stĺpe s korintskou hlavicou a kamenej konzole, podopretej plastikou poprsia muža v dobovom odeve.
Súčasný celkový vzhľad získal kostol predovšetkým vďaka rozsiahlej pamiatkovej obnove v r. 1883-86. V exteriéri vytvorili nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a na vrchol veže osadili vysokú ihlancovitú strechu s vežičkami.
Interiér pozmenili postavením novej západnej organovej tribúny, kamenných zábradlí s kružbami, vretenových schodísk a prerazením nového trojdielneho okenného otvoru z priestoru pokladnice do presbytéria. Komplexnosť obnovy sa spájala s interiérovou neogotickou maľovanou výzdobou klenieb a architektonických článkov, ako aj odstránením staršieho mobiliáru. Ten bol nahradený neogotickými prvkami zo Stornovej dielne – farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami (hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v presbytériu, bočný oltár P. Márie naľavo, oltár sv. Kríža v severnej kaplnke, oltár smrti sv. Jozefa napravo, oltár sv. Anny v južnej kaplnke), baldachýnom a drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, kamennými sochami na pilieroch ¬dvojlodia a fasáde južnej predsiene.
Storno úplne odstránil štvoricu bočných oltárov spolu s ranobarokovým hlavným oltárom s ústredným obrazom Zasnúbenia sv. Kataríny (vysvätené 1715). Z neho sa zachovala podstatná časť sochárskej výzdoby (z pôvodných 13 sôch sa zachovalo 11). Interiér obohatili dva cenné prírastky zo zbúraného Kostola Panny Márie – neskorogotická socha Madony stojacej na kosáku mesiaca z konca 15. stor. a renesančná krstiteľnica kalichovitého tvaru z r. 1561, patriaca k náhrobku kremnického medailéra Krištofa Füssla.
K pôvodným súčastiam kostola patrí aj súbor kamenných epitafov a náhrobných dosiek. Trojica neskorogotických sôch – svätá Helena, neznáma ¬svätica (alebo Panna Mária) a svätá Alžbeta,
umiestnených pod západnou tribúnou, pochádza pravdepodobne zo špitálskeho Kostola sv. Alžbety.
Dvojica neskorogotických sôch svätíc sv. Katarína a sv. ¬Barbora z konca 15. stor. neznámeho pôvodu je osadená na južnej strane dvojlodia. Samostatná kamenná socha Panny Márie (Immaculata) z 2. polovice 18. storočia v severozápadnom rohu dvojlodia pravdepodobne pochádza z dielne, pracujúcej na morovom stĺpe.
Replika sochy stojí na nádvorí hradu. V r. 1992 sa súčasťou mobiliáru stal nový organ Rieger-Kloss od firmy Varhany Krnov (3500 píšťal, 3 manuály, 47 registrov), ktorý vďaka svojej dispozícii umožňuje realizovať interpretácie najnáročnejších diel organovej literatúry. Architektúra hradu a chrámu, koncertný organ a vnútorná akustika kostola tvoria jedinečnú kombináciu, aká sa nikde inde na Slovensku nevyskytuje.
Kostol sv. Kataríny, ako súčasť Mestského hradu, je jednou z expozícií NBS – Múzea mincí a medailí