
Otváracie hodiny:
Expozícia je otvorená pondelok až piatok. Začiatky prehliadok o 9:00, 10:30 a 12:45 (júl, august aj 14:00 a 15:00)
Od 1.apríla do 31.mája a od 1. septembra do 30. septembra – sobota – len pre vopred objednanú skupinu min. 15 osôb.
Od 1.júna do 30.júna – sobota – začiatky prehliadok o 9:00, 10:00, 11:00.
Od 1.júla do 31.augusta – sobota aj nedeľa – začiatky prehliadok o 9:00, 10:00, 11:00.
Od 1.októbra do 31.marca – víkendy zatvorené.
V sobotu a nedeľu prehliadky len starej raziarne.
Dĺžka prehliadky:
Celková dĺžka prehliadky je približne 60 minút (v prípade prehliadky len starej raziarne cca 45 minút).
Jej príbeh sa začal odvíjať s udelením privilégií mestu Kremnica v roku 1328, je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete.
Objekty mincovne v opevnenom meste sú postavené na mieste niekoľkých starších meštianskych domov. Súbor zachovaných výrobných, administratívnych a obytných budov je výsledkom zložitých stavebných premien od 15. stor. podnes. Mincovňa mala pôvodne charakter gotickej obrannej pevnosti, začlenenej do mestských hradieb. V priebehu času došlo k viacerým renesančným i neskorším slohovým úpravám.
Kremnická mincovňa sa spolu s budínskou stala najdôležitejšou mincovňou vtedajšieho Uhorska, svoje výsostné postavenie (popri Viedni) si udržala aj počas trvania monarchie a ostala jedinou mincovňou v časoch československého štátu. Produkovala v miliónových nákladoch rozmanité typy mincí s množstvom variantov. Koncom 15. stor. v nej došlo k pokusom o zavedenie razby veľkých mincí – toliarov (tzv. kremnické guldinery), s čím súvisel aj zrod slávnej medailérskej tradície a modernizácia výroby. V mincovni zaviedli valcovacie zariadenia, objavili sa pokusy so strojovou razbou, od polovice 17. stor. sa používali valcovacie raziace stroje, od 18. stor. skrutkové lisy – balanciéry umožňujúce razbu do kruhu. Svojím vybavením bola kremnická mincovňa vzorom pre ostatné mincovne monarchie.
Drahé kovy prichádzali do mincovne síce po základnej hutníckej úprave, ale v rozličnom stupni rýdzosti, preto sa museli rafinovať. Zlato sa zrýdzovalo na dukátovú rýdzosť len v lúčobni mincovne, v tzv. cimente. Cimentácia (rafinácia suchou cestou) predstavovala jedno z výrobných tajomstiev v procese výroby kremnických dukátov. V r. 1505 lúčobňu odkúpili Turzovci; v prenájme ju mali až do r. 1548, keď kremnickú komoru aj s mincovňou predala kráľovná Mária svojmu bratovi Ferdinandovi I. Od 17. stor. sa začala používať rafinácia mokrou cestou rozpúšťaním v kyseline dusičnej, tzv. kvartácia. Kremnická lúčobňa rafinovala drahé kovy aj pre mincovne v Prahe, vo Viedni, zrýdzovala zlato poľské, ruské i francúzske, od konca 19. stor. sa do Kremnice posielalo zlato z celej monarchie.
Napriek obdobiam hospodárskeho úpadku, vojnovým a revolučným udalostiam, rabovačkám, pokusom o preloženie či zrušenie, mincovňa nikdy na dlhší čas neprerušila svoju činnosť a pracuje ďalej. Vďaka bohatej produkcii mincí z drahých kovov v prvých storočiach existencie, schopnosti rýchlo a kvalitne zabezpečovať veľké objemy obeživa pri vzniku nových menových sústav, vďaka medailérskej tradícii, ale i vysoko cenenej práci minciarov, rytcov, medailérov, technikov a technológov si udržuje vysoký kredit. So svojou takmer sedemstoročnou nepretržitou výrobnou činnosťou je ojedinelým fenoménom, pýchou Kremnice a celého Slovenska.
Expozícia Mincovne Kremnica ponúka turistom možnosť prezrieť si nielen zaujímavé exponáty v novorekonštruovaných priestoroch historickej budovy, ale tiež jedinečnú prehliadku starej raziarne mincí.