Archív kategorií: Nezaradené

KAŠTIEĽ DIVÍN

Lúčna, 985 52 Divín

0948 371 198

https://www.divin.sk/zichyho-kastiel-muzeum.html

Otváracie hodiny:

Sobota – Pondelok – zatvorené

Utorok – Piatok – 09:30 – 14:30

V zrekonštruovaných priestoroch Zichyho kaštiela v Divíne sa nachádza Múzeum histórie obce Divín. V jeho expozíciách získate zhliadnete prehľad histórie, prírody a iných zaujímavostí obce Divín.

Prvá expozícia je venovaná je dejinám kaštieľa a rodu Zichyovcov, ktorí ho vlastnili od konca 17. storočia. V ďalších dvoch miestnostiach uvidíte expozíciu približujúcu dejiny obce od praveku až po novovek, keďže Divín bol v minulosti významnou dedinou a od začiatku 18. storočia dokonca aj mestečkom. Posledné dve expozície múzea obsahujú poľovnícke trofeje z okolitých revírov a staré fotografie z Divína.

DIVÍNSKY HRAD

Hradná, 985 52 Divín

Otváracie hodiny:

nonstop

Zrúcanina gotického hradu Divín sa nachádza priamo v obci Divín.

Hrad Divín bol vybudovaný v 13.storočí. V 16.storočí sa hradu zmocnil Žigmund Balassa, ktorý dal hrad v roku 1559 opevniť. Bol spevnený parkán južnou trojbokou baštou, ale podobná bašta sa zrejme nachádzala i na severe. Následne prebehla stavba celého predhradia, ktoré obopínalo hrad z troch strán. Ani to však nestačilo na jeho obranu a v roku 1575 po niekoľkodňových urputných bojoch bol napriek hrdinskému odporu hrad dobytý tureckým vojskom.

Po roku 1666 hrad zdedil krajinský a stoličný hodnostár Imrich Balassa, ktorý sa smutne preslávil násilníckymi činmi. Prepadával a raboval okolité dediny. Preto cisárske vojsko v roku 1679 po trpkých skúsenostiach s majiteľom, z rozhodnutia Vojenskej dvorskej rady hrad Divín dobilo a vyhodilo do povetria.

Zrúcanina hradu Divín sa nachádza priamo v obci Divín. Auto môžete odstaviť na parkovisku pri renesančnom kaštieli, prípadne zastavíte niekde popri ceste v okolí kostola.

Potom sa peši dostanete k opevnenému kostolu s dvoma vežami, odkiaľ je to len niekoľko minút pešieho výstupu na hrad. Ideálne je odtiaľto sledovať červené turistické značky, ktoré vás povedú do bočnej uličky. Okrajom lesíka a záhrad vystúpite na malú lúku, kde sa nachádza aj cintorín priamo pod hradom. Celý výstup netrvá viac ako 1/4 hodiny.

PÍLIANSKY TUNEL

Opustený jednokoľajový tunel s dĺžkou 125 metrov sa nachádza vedľa novej železničnej trate pri obci Píla v okrese Lučenec.

Napriek svojmu vysokému veku je tunel vo veľmi dobrom stave. Zvedaví turisti ho môžu navštíviť počas celého roka. Jeho história siaha do druhej polovice 19. storočia. Postavený bol tradičnou rakúskou tunelovacou metódou. Tunel je postavený do oblúku a veľkou zvláštnosťou je, že nemá typické bezpečnostné výklenky. Technická pamiatka je dnes už len turistickým lákadlom.

Horná Bzová

4 km (peši, bicykel) z Dolnej Bzovej

KÔROVÁ KAPLNKA

Kaplnka je zaujímavá nielen svojim vzhľadom ale aj históriou. Unikátna kaplnka je znútra i zvonku pokrytá jedľovou kôrou. Jedinečná kaplnka je málo známa a nachádza v susednom katastri obce Podkriváň- časť Horná Bzová. V minulosti patrila do Divínského panstva. Posledný správca bol Štefan VI. Zichy (Zíči, 1919-1945). Drevená kaplnka pochádza z roku 1910 a je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, postavená bola posledným správcom. Právom možno povedať, že patrí k najcennejším kultúrnym pozoruhodnostiam Podpoľania. Unikátna Kôrová kaplnka sa nachádza na samotách Hornej Bzovej, južne od Hriňovej. Kaplnka Panny Márie Ustavičnej pomoci oslávila v roku 2010 sto rokov. Postaviť ju ešte v roku 1910 dal divínsky gróf Zichy za 400 vtedajších korún, aby mali obyvatelia lazov a lesní robotníci v tomto odľahlom kraji možnosť zúčastňovať sa náboženských obradov. Kôrová kaplnka je ešte aj v rámci drevených stavieb raritou. Výnimočná je predovšetkým riešením povrchovej úpravy stien. Tie sú pokryté kusmi kôry, konkrétne veľkými jedľovými plátmi. Kôra zaujímavo vyznie hlavne v interiéri kaplnky.

Dolná Bzová

Autobusom 10 min. z Podkriváňa

ZANIKNUTÁ SKLÁRSKA HUTA V DOLNEJ BZOVEJ

Zmluva o vybudovaní sklárne v Dolnej Bzovej bola uzavretá v roku 1769 medzi sklárskym majstrom Bernardom Hupkom (Hubkom) a majiteľmi Divínskeho panstva. Výstavba sklárskej huty prebehla v rokoch 1771 až 1772 a Hupka ju postavil na vlastné náklady. Okrem taviacej pece bola jej súčasťou aj pec tabuliarska , sušiaca a chladiaca. K hute ďalej patrila brusiareň skla, salajkáreň a stupa na drvenie kremeňa s piatimi kladivami. V okolí Bzovej sa nachádza veľa kremeňa, ktorý sa zbieral po poliach a potokoch. Spracovával sa v pražiacej peci, kde sa rozpálil, aby sa rozpadol na menšie kusy. Potom sa čistil, drvil a varil. A to doslova. Z bukového dreva sa používal popol, z ktorého sa vo veľkých kotloch varila salajka, ktorá znižovala bod tavenia. Tavenie prebiehalo nad 1 200 °C, sklo sa tvarovalo pri teplote medzi 700 až 1 000 °C a chladilo sa zhruba pri 500 °C.

V súčasnosti sa tu nachádza zaujímavá sklárska expozícia a informačné panely.

Detvianska Huta

Cyklovýlet alebo autobusom 15 min. z Kriváňa

NÁUČNÝ CHODNÍK MIKULÁŠA ESTERHÁZIHO NA DETVIANSKEJ HUTE

Turistami vyhľadávaná podhorská obec Detvianska Huta je pre návštevníkov lákavá práve vďaka sklárskemu remeslu a výrobe, ktorú prináša náučný chodník Mikuláša Esterháziho Za cestou skla.

Náučný chodník vedie cez unikátne laznícke osady s jedinečným výhľadom na divokú Poľanu k prírodným zaujímavostiam, akými sú Mikulášsky prameň a zachovalá sklárska štôlňa na ťažbu kremeňa. Novovybudovaný náučný chodník v dĺžke 4,7 km vedie od centrálnej časti obce cez miestnu osadu Komárno k minerálnemu Mikulášskemu prameňu, kde je umiestnený drevený altánok s posedením a ohniskom. Je to ideálne miesto na nabratie nových síl a občerstvenie sa pri pitnom prameni. Vychádzkou po náučnom chodníku si návštevníci môžu prostredníctvom informačných tabúľ prečítať zaujímavosti o sklárskej histórii obce. Obec Detvianska Huta vznikla v druhej polovici 18. storočia z detvianskych lazov Komárno a Bratkovice a z osady vybudovanej pri sklárni založenej Mikulášom Esterházim.

Názvy informačných panelov

  1. Úvodný informačný panel
  2. Podpoľanie, krajinotvorba
  3. Rastlinstvo Podpoľania
  4. Mikulášsky prameň
  5. Sklárska štôlňa

KAPLNKY NA PODPOĽANÍ  

Vedeli ste, že Podpoľanie je unikátne osobitou formou sakrálnych stavieb? Laznícke usadlosti sú roztrúsené na samotách a ďaleko od centra mesta. Vrchári mali do kostola priďaleko, preto si priamo na lazoch začali vytvárať pietne miesta – kaplnky. Z hľadiska architektúry sú to väčšinou jednoduché malé stavby, ktoré vznikali na miestach, kde sa ľudia chceli poďakovať Bohu za pomoc či ochranu rodiny. Mnohé z nich nesú názov po rodinách, ktoré ich postavili a starali sa o ich udržanie alebo podľa lokality, kde sa nachádzajú. Kaplnky patria k najlepšie zachovalým architektonickým pamiatkam na Podpoľaní. V súčasnosti sú kaplnky na Podpoľaní lákadlom pre turistov, nachádzajú sa na vyvýšených miestach s výnimočným výhľadom na okolité lazy. Naďalej sú využívané, pričom sa každoročne pri nich konajú v rámci kalendárneho cyklu bohoslužby.

Bližšie informácie:

HRIŇOVSKÁ DREVENICA ŠTEFANA NOSÁĽA

Hriňová 714, 962 05 Hriňová

0918 877 561

Mesto Hriňová pristúpilo na jar 2016 ku kúpe dreveného domu, nachádzajúceho sa takmer v centre mesta, v miestnej časti „ Paprčkovci.“ Mesto už dlhšie uvažovalo o kúpe historického objektu, ktorý by slúžil ako miestne múzeum a reprezentoval by históriu, tradície, súčasný život v meste. Objekt a expozícia v ňom je primárne venovaná osobnosti prof. Štefana Nosáľa (1927-2017), rodákovi z Hriňovej, umeleckému vedúcemu súboru Lúčnica. Zámerom mesta Hriňová je preto vzdať úctu pamiatke prof. Štefana Nosáľa pre nasledujúce generácie a vytvoriť tak dôstojné miesto pre prezentáciu jeho celoživotného diela. Expozícia sa venuje jeho detstvu, vzdelaniu, pôsobeniu v tanečnej skupine Odzemkári, súbore Lúčnica, publikáciám, oblasti hudby, filmu a ďalším témam. Dielo, ktoré nám prof. Štefan Nosáľ zanechal je mimoriadne rozsiahle a bude vyžadovať zbierkovú a dokumentačnú činnosť aj v nasledujúcich rokoch. Chceme preto naďalej pokračovať v zbieraní a uchovávaní predmetov, dokumentov, fotografií a ďalších pamiatok, ktoré s touto významnou osobnosťou úzko súvisia.  Hriňovská drevenica Štefana Nosáľa bude zároveň inštitúciou, ktorá sa bude venovať regionálnej výchove pre miestne základné a umelecké školy, miestne združenia a folklórne súbory. Počas roka plánujeme organizovať remeselné dielne, pre ktoré je vyčlenená jedna z miestností drevenice. Ich cieľom bude oživiť a odovzdať zručnosť zanikajúcich remesiel, ako napríklad vyšívanie krivou ihlou, ľudové šperkárstvo, výroba ľudových hudobných nástrojov, rezbárstvo a iné. Jej smerovanie vidíme aj vo výskumnej a publikačnej činnosti v oblasti regionálnej histórie a etnografie, keďže Hriňová je bohatá na rozmanitosť folklórnych prejavov a historických udalostí, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť.

Predmetný objekt je jedným z posledných príkladov tradičnej architektúry zachovanej priamo v centre mesta. Objekt bol však od roku 2000 neobývaný a nevyužívaný, takže bolo nutné pristúpiť  k záchranným a rekonštrukčným prácam. Objekt samotný je jednou z najmladších drevených stavieb v Hriňovej, i okolí. Bol postavený na mieste starších drevených domov, ktoré však boli pri prechode frontu vo februári 1945 nemeckou armádou vypálené. Výstavba drevenice začala už v roku 1945 a dokončená bola na jar 1946. Materiál dodaný na stavbu objektu bol poskytnutý pôvodným majiteľom  – Matúškovcom / Kohútovcom / vládou ČSR, ako istú formu reparácie za vojnové škody. Pôvodné drevené domy, ktoré vznikali do 30.tych, či 40.tych rokov boli stavané z ručne kresaného dreva, bielené vápnom, kryté šindľovou, alebo slamenou strechou. Hriňovská drevenica je postavené z pílených trámov a krytá je bielou, tzv.  kalinovskou škridlou. Zmenou oproti starším dreveným objektom sú i pomerne vysoké stropy, i využitie betónu vo viacerých fázach výstavby domu. Jedinečnosť objektu vyplýva z pomerne pôsobivého estetického prevedenia verandy – gánku, ktorý je tvorený ručne vypiľovanými latkami, ale i úpravou okeníc, ktoré sú rovnako vypiľované a  svojou zelenou farbou tvoria príjemný farebný kontrast.

Po istom čase sa pôvodní majitelia objektu z Hriňovej odsťahovali a dom od nich odkúpila rodina Hukľovcov, pôvodom z Hriňovej – Krivčíka. Manželia Hukľovci v drevenici nevykonali takmer žiadny zásah, preto dodnes stojí  vo svojej pôvodnej podobe. Predmetný objekt leží takmer v centre mesta, v tesnej blízkosti hlavnej cesty a nedá sa prehliadnuť. Tieto faktory, spoločne s jeho stavom a vizuálnou príťažlivosťou ho priam predurčili na to, aby slúžil na propagáciu života v meste, na základe histórie a tradičného bývania na hriňovských lazoch. Objekt bol verejnosti sprístupnený 16.08.2019.

HRIŇOVSKÉ LAZY 

Vzhľadom krásne a jedinečné lazy v okolí mesta Hriňová, ktoré je svojím územím piatym najväčším mestom Slovenska, sú slovenskou aj európskou raritou. Táto malebná krajina sa dnes vďaka krásnej prírode a tichu stala vyhľadávaným miestom pre turistov či cyklistov.

Hriňovské Podpoľanie sa môže pýšiť jedinečnými zachovanými terasovitými políčkami, ktoré naznačujú, že táto oblasť bola odnepamäti poľnohospodárskou krajinou. Terasovité políčka vznikali postupným delením polí, na základe princípu dedenia majetku medzi všetkých súrodencov, ktorí si ich ohraničovali navyšovaním kamenných medzí. Sú jedinečnou spomienkou na minulosť, uznávanou historickou krajinnou štruktúrou a navyše kultúrnym dedičstvom. Veľká časť z nich pretrvala vďaka stále živému hospodáreniu až dodnes a dotvára očarujúcu malebnosť Podpoľania.

Hriňovské lazy sú súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana v rámci programu Človek a Biosféra. Keď navštívite túto očarujúcu krajinu môžete zažiť čaro lazníckeho života a stále živé tradície i obyčaje spojené s kalendárnym cyklom, ako sú betlehemské i fašiangové obchôdzky; veľkonočná oblievačka; stavanie a váľanie májov, pálenie míľ na Turíce; dožinky a mnoho ďalších aktivít. Taktiež môžete natrafiť na malebné dreveničky či prícestné vyrezávané drevené kríže a na kaplnky, ktoré sú na vyvýšených miestach, odkiaľ je nádherný výhľad na okolitú krajinu.