Archív kategorií: Nezaradené

THURZO – FUGGER ZÁŽITKOVÁ EXPOZÍCIA

Mestský hrad – Barbakán

Námestie Štefana Moysesa 52/26

1. poschodie (vstup zozadu – od studne)

Otváracie hodiny

SEPTEMBER – JÚN:

Pondelok – Piatok: 9.00 h – 17.00 h

Sobota – Nedeľa: 10.00 h – 18.00 h

Vstup je možný každú polhodinu

Posledný vstup 1 hodinu pred záverečnou.

Dĺžka prehliadky: 1,5 – 2 h (min. 1 h)

Vstup pre skupiny je možné rezervovať telefonicky.

Expozícia bude ZATVORENÁ pre verejnosť z dôvodu plnej obsadenosti objednanými skupinami nasledovne:

28. 12. 2024 – 16:00 – 18:00 h

Počas sviatku 6. 1. 2025 bude expozícia OTVORENÁ.

OTVÁRACIE HODINY TFZE – JÚL – AUGUST:

Pondelok – Nedeľa: 10.00 h – 18.00 h

Vstup je možný každú polhodinu.

Posledný vstup o 17.00 h

Dĺžka prehliadky: 1,5 – 2 h (min. 1 h)

Vstup pre skupiny je možné rezervovať telefonicky.

Stála THURZO – FUGGER zážitková expozícia približuje v Barbakáne – v areáli Mestského hradu, banícku históriu Banskej Bystrice a okolitých obcí a miest najmä z čias slávnej Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a Medeného hámra. Pútavá prehliadka vás vráti o vyše 500 rokov späť do čias rozkvetu baníctva v Banskej Bystrici a jej okolí.

Časová os s augmentovanou realitou v smartfónoch sprevádza cez expozíciu po jednotlivých etapách baníckej histórie regiónu. Dôležité osobnosti z danej doby rozprávajú o svojom živote, práci, kontaktoch a dejinných súvislostiach, z ktorých vznikol, na prelome 15. a 16. storočia, najväčší obchodnícky podnik na svete. Prostredníctvom „hovoriacich obrazov“ sa vám prihovoria baník z bronzovej doby, prvý banskobystrický richtár Ondrej, Ján Thurzo a Jakob Fugger – kľúčové osobnosti banskobystrického mediarskeho podniku. Nazriete do štôlne – priamo v expozícii, aj ďaleko za múrmi Mestského hradu, dozviete sa, ako a na čom zbohatol najbohatší človek na svete, alebo čo znamenala meď pre ľudí a na čo ju používali od praveku až po súčasnosť.

Vďaka najmodernejším technológiám vám expozícia sprostredkuje jedinečný zážitok. Prostredníctvom pohybovej platformy a virtuálnej reality, sa „poprechádzate“ po výrobných priestoroch Medeného hámra a uvidíte, ako to tam vyzeralo a fungovalo v časoch jeho najväčšej slávy. Množstvo informácií o vývoji baníctva a banských strojov, o rôznych predmetoch, ktoré s touto tematikou súvisia, či veľa iných zaujímavých informácií, vám sprostredkujú dotykové obrazovky, do Medeného hámra v súčasnosti, aj o vyše 500 rokov späť, vás zoberieme pomocou 360° videoprojekcie…

Expozícia vás nasmeruje aj na ďalšie miesta v Banskej Bystrici i okolitých obciach, kam sa vybrať za poznávaním baníckej histórie v našom regióne (Špania Dolina, Staré Hory, Moštenica, Ľubietová, Tajov, Malachov…). Vznik expozície inšpiroval aj medzinárodný projekt Európska fuggerovská cesta, ktorého partnermi sú, okrem Banskej Bystrice, mestá Augsburg a Bad Hindelang z Nemecka, Schwaz a Hall in Tirol z Rakúska a Sterzing z Talianska.

MESTSKÝ HRAD – BARBAKÁN

Mestský hrad – Barbakán (1. poschodie) (vstup zozadu od studne)

Banská Bystrica patrila k strategicky najvýznamnejším mestám v Uhorsku. Mesto rástlo a tešilo sa bohatstvu vďaka ťažbe medených a strieborných rúd v okolitých horách a v časoch svojej najväčšej slávy bola jedným z banských miest, ktoré sa pýšili Mestským hradom. Hrad vznikol na návrší , kde sa križovali významné obchodné cesty „Via Magna“. V hrade sídlili vysokí mestskí úradníci, richtár a zástupcovia cirkvi. Boli tu uložené najcennejšie poklady mesta.

V priestoroch Mestského hradu – v Barbakáne (na 1. poschodí) je umiestnená stála THURZO – FUGGER zážitková expozícia o histórii baníctva v Banskej Bystrici a okolí najmä v období najväčšieho rozkvetu mesta, z čias Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a Medeného hámra.

Základ neskoršieho Mestského hradu tvoril farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, okolo ktorého v priebehu času pribudli ďalšie sakrálne a profánne (svetské) stavby. Na rozdiel od kráľovských alebo šľachtických hradov Mestský hrad neplnil obytnú, ale len fortifikačnú (čiže obrannú) funkciu.

Do areálu Mestského hradu sa pôvodne vstupovalo cez Petermannovu vežu – donjon, opevnenú obytnú vežu, v ktorej bola vstupná brána s padacím mostom. Vo veži prebýval hradný kapitán, ktorý sa staral o obranu hradu. Petermannova veža plnila nielen strážnu funkciu, ale bola to tiež hodinová veža, pokladnica mesta a aj väznica. Po veľkom požiari v roku 1500, kedy bol značne zničený aj hrad, pristavali k veži barbakán – predsunutý opevnený vstup. Pôvodný vstup do hradu sa  zamuroval. Do veže sa osadili zvony a vznikla campanilla – zvonica, známa „bystrickými zvonmi“. Vo zvonici zvonil od roku 1572 najväčší zvon v Uhorsku. Odlial ho bystrický majster – kovolejár Valentín Schreiber.

Mestský hrad bol opevnený vysokými kamennými múrmi, do ktorých boli včlenené 4 kruhové bašty. V súčasnosti časť hradieb mestského opevnenia a jedna bašta už neexistuje. Najdôležitejšou častou mestského opevnenia sa stal barbakán, ktorý bol dokončený v roku 1512. V barbakáne bola vybudovaná vstupná brána do hradu cez dva portály, ku ktorej viedol padací most ponad 4-metrovú vodnú priekopu. Vstup tvorili dva samostatné portály – menší portál slúžil peším, väčší povozom.  Nad oboma portálmi v strede možno aj dnes vidieť otvory, cez ktoré obrancovia hradu liali smolu na nepriateľa. Nad vstupnou bránou sa skvie pohyblivý banícky orloj, sťaby „výkladná skrinka“, pripomínajúca banícku minulosť mesta aj celého regiónu.

Do areálu Mestského hradu bolo tiež začlenené Pretórium, kde mal svoje kancelárie richtár, a nachádzali sa tu dve miestnosti mestskej rady. V podzemí nechýbala väznica s mučiarňou. Súčasťou Mestského hradu bol tiež Matejov dom a Kostol sv. Kríža.

Areál Mestského hradu, spolu s historickým jadrom Banskej Bystrice, boli v roku 1955 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.

HODINOVÁ VEŽA

Námestie SNP 24

Otváracie hodiny

OKTÓBER – APRÍL

Pondelok – Nedeľa: 9.00 h – 16.30 h

Posledný vstup je o 16.00 h

Počas sviatkov bude Hodinová veža ZATVORENÁ v týchto dňoch:

24., 25., 26. a 31. 12. 2024 a 1. 1. 2025

V prípade nepriaznivého počasia je výstup na Hodinovú vežu NEPRÍSTUPNÝ.

Hodinová veže je otvorená denne, vrátane sviatkov, pokiaľ nie je uvedené inak.

MÁJ – SEPTEMBER

Pondelok – Nedeľa: 9.00 h – 19.30 h

Posledný vstup je o 19.00 h

Hodinová veža je najviditeľnejšou a najznámejšou dominantou Námestia SNP v Banskej Bystrici. V minulosti mala veža viaceré názvy – Hodinová z čias jej výstavby, Vážnicová, lebo stála vedľa budovy mestskej váhy, Zelená kvôli sfarbeniu jej medenej strechy a od konca 19. storočia Šikmá vďaka jej vychýleniu. V porovnaní s inými starobylými stavbami mesta je relatívne mladá. S jej stavbou sa začalo v roku 1552, pôvodne bola postavená v renesančnom štýle len do výšky terajšej ochodze 20,5 m a koncom 17. storočia bola nadstavaná v barokovom štýle s ďalšími hodinami. Počas svojej existencie veža niekoľkokrát vyhorela a prešla viacerými prestavbami. Dnešná podoba veže je z čias barokovej prestavby po ničivom požiari v roku 1761.

Spočiatku veža na námestí plnila nielen funkciu nosiča mestských hodín, ale aj strážnej veže. Bola na nej stála strážna služba, ktorá mala za úlohu pozorovať nepriateľa a zároveň dozerať či niekde v meste nevznikol požiar. V prízemnej miestnosti sa nachádzalo krátkodobé väzenie, odkiaľ viedla priama cesta ku klietke hanby a pranieru na námestí. Na veži mal stanovisko mestský trubač, ktorý trúbením ohlasoval celé hodiny, trúbil pri slávnostných príležitostiach a na poplach.

Koncom 19. storočia dochádzalo k narušeniu statiky veže. V roku 1920 boli už viditeľné trhliny na susednom dome a postupne sa odklonila od zvislej osi až o 68 cm. Tento odklon mnohí pripisujú odstráneniu prístavby „domčeka mäsiarstva“ začiatkom 60-tych rokov 20. storočia. Až v roku 1959 k 15. výročiu SNP bola veža staticky podchytená a stabilizovaná. Odvtedy sa už ďalej nenakláňa.

Spolu s obnovou historického námestia v rokoch 1993 – 96 došlo aj ku komplexnej rekonštrukcii veže a odvtedy môžu návštevníci vystúpiť po 117 drevených schodoch na ochodzu veže, odkiaľ sa im naskytne nádherný výhľad nielen do hĺbky Námestia SNP, Kapitulskej ulice či na Mestský hrad, ale aj na okolité kopce Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Kremnických a Starohorských vrchov, v ktorých boli ukryté ložiská medi tak významné pri rozvoji mesta.

BANSKÁ BYSTRICA – TELGÁRT

Cez údolia a vrchy: Horehronská panoráma

Táto trasa spája Banskú Bystricu, historické srdce stredného Slovenska s horskou obcou Telgárt, ktorá je bránou k prírodným krásam Národného parku Slovenský raj ako aj technickým skvostom Horehronia. Na ceste objavíte nielen historické a kultúrne poklady, ale aj úchvatné scenérie, ktoré ponúkajú dokonalý zážitok pre každého milovníka prírody, histórie a technických unikátov.

Banská Bystrica

Slovenská Ľupča

Lučatín

Ľubietová

Brusno

Nemecká

Predajná

Podbrezová

Horná Lehota

Chvatimech

Brezno

Čierny Balog

Bacúch

Polomka

Pohorelá

Šumiac

Telgárt

Obehová ekonomika

Obehové hospodárstvo (cirkulárna ekonomika, obehová ekonomika, cirkulárne hospodárstvo) je ekonomický model uprednostňujúci opätovné využívanie a recyklovanie vecí. Presnejšie definície sa rôznia, jedna z nich je takáto: Obehové hospodárstvo je “regeneratívny systém, v ktorom sa minimalizujú vstupy zdrojov, odpady, emisie a úniky energie prostredníctvom spomalenia, uzavretia a zúženia cyklov toku materiálu a energie. Možno to dosiahnuť navrhovaním vecí, ktoré dlho vydržia, údržbou, opravami, opätovným používaním, repasovaním, obnovou výrobkov a recykláciou.

Je to jedna zo stratégii trvalo udržateľného rozvoja.

Obehové hospodárstvo si vyžaduje tvorbu takých produktov, ktoré budú spotrebovávať čo najmenej primárnych zdrojov i energií, a zároveň pri ich realizácii bude preferované využívanie obnoviteľných zdrojov i materiálov. Produkty Obehového hospodárstva musia spĺňať požiadavku opakovaného užívania, opraviteľnosti, zlepšovania, recyklovateľnosti alebo environmentálne prijateľnej rozložiteľnosti a to pri neustálom znižovaní uhlíkovej stopy.

Spoločný cieľ EÚ je zvýšiť objem recyklovaného komunálneho odpadu na 55% do roku 2025, na 60% do roku 2030 a na 65% do roku 2035.

EÚ chce zvýšiť aj podiel recyklovaných obalov – na 65% do roku 2025 a na 70% do roku 2030. Na skládky chce EÚ do roku 2035 ukladať maximálne 10%  komunálneho odpadu.