Radnica, dvojpodlažná klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1801 Fasáde dominuje rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom s erbom mesta. Fasáda je členená kordónovou rímsou, lizénovými rámami a dekoratívnymi kazetami. Okná poschodia sú segmentovo ukončené so šambránami s klenákmi.
Župný dom Malohontu, druhý v poradí, dvojpodlažná barokovoklasicistická stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 18. storočia. Dnes tu sídli Knižnica Mateja Hrebendu. Fasáde dominuje trojosový rizalit členený pilastrami, ukončený dekoratívnou atikou s vázami. Fasáda je členená kordónovou rímsou, lizénami a dekoratívnymi kazetami. Okná poschodia sú segmentovo ukončené so šambránami s klenákmi. Na ose fasády je umiestnený reliéfny erb Malohontskej stolice.
Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba v štýle barokového klasicizmu s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1784. Stavba bola upravovaná koncom 19. storočia, keď bola pristavaná eklektická veža s neogotickým tvaroslovím. V roku 1909 bolo k veži pristavané mauzoléum Istvána Ferenczyho podľa projektu J. Sándyho. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzajú sa tu dve murované empory a centrálne umiestnená kazateľnica. Na fasáde je umiestnená busta sochára Ferenczyho od Ladislava Vaszaryho. Fasády kostola sú členené lizénami a oknami ukončenými polelipsou so šambránami s klenákmi. Štíhla atypická veža je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená zvonovitou helmicou s nárožnými vežicami.
Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1786–1790. Kostol bol prestavaný v rokoch 1847–1856, v tomto období bola ku kostolu pristavaná veža. Poslednou neogotickou úpravou prešla fasáda v roku 1899. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár, stĺpová architektúra s trojuholníkovým tympanónom s obrazom Krista na kríži od G. F. Herzoga pochádza z roku 1898. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Eklektická veža je členená kordónovými rímsami a pilastrami, v hornej časti je osemuholníková, ukončená zvonovitou helmicou.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1774–1792. Na mieste súčasného kostola stál trojloďový gotický kostol s polygonálnym ukončením presbytéria, ktorého základy boli odhalené počas archeologického výskumu v rokoch 1993–1997. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom Sťatie sv. Jána Krstiteľa od viedenského maliara Fischera. Bočný oltár sv. Terézie z Avily s obrazom od trnavského maliara Jozefa Zanussiho je z roku 1781, bočný oltár sv. Ondreja s obrazom od Jozef Czauczika z Levoče z roku 1834 a oltár sv. Anny s obrazom od maliara Lassgaftnera z roku 1913. Krstiteľnica z pôvodného stredovekého kostola sa nachádza v zbierkach GMM.[8] Fasády kostola sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami. Veža vystupuje zo štítového priečelia. V spodnej úrovni je členená horizontálnym pásovaním, v hornej časti pilastrami a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
Skutočne neveľká dedinka Malé Teriakovce ležiaca na ľavom brehu rieky Rimava ukrýva jeden z mnohých pokladov regiónu Gemer. Len 10 minút od okresného mesta, Rimavská Sobota, sa totiž v bývalej malohontskej obci nachádza zaujímavý, pôvodne gotický kostol. Ide o jednoloďovú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 15. storočia. Zatiaľ poslednou obnovou spojenou s archeologickým výskumom prešiel v rokoch 2006-2008.
Najhodnotnejším prvkom kostola je jeho drevený maľovaný interiér, ktorý je plochostropý s kazetovým stropom. Z troch strán priestoru obieha drevená empora na vyrezávaných stĺpoch. Ide o jeden z najstarších kazetových stropov v SR. Oltár je renesančný z obdobia okolo roku 1620. Veža má archaicky vyzerajúcu plnú drevenú ochodzu a ihlancovú helmicu pokrytú šindľom. Na veži sa nachádzajú gotické okná, v dolnej časti jednoduché s lomeným oblúkom, v hornej časti sekundárne osadené okná s motívom štvorlístka, vytesané z jedného kusu kameňa.
Nad Malými Teriakovcami v historicky významnej lokalite Maginhrad, vyrástla na rovnomennom vrchu vo výške 430 m n.m. rozhľadňa týčiaca sa do výšky temer 17 metrov. Po prekonaní 49 schodov poskytuje za dobrého počasia výhľad takmer na všetky strany – od Kráľovej hole, na celú Rimavskú dolinu až do Maďarska.
Rozhľadňa sa nachádza v areáli stredovekého hradu ktorého dejiny sú úzko spojené s pôsobením Bratríkov v regióne. Do dnešného dňa sa z hradu zachovali obranné valy pri vstupnej bráne. Aké tajomstvá ukrýva bájny Maginhrad nám v budúcnosti môže odhaliť archeologický výskum.
Nad obcou Nižný Skálnik stojí 17 m vysoká rozhľadňa (v areáli stredovekého hradu, opradeného mnohými povesťami) s nádhernými výhľadmi na široké okolie.
Náučný chodník Po stopách Maginhradu je inšpirovaný Povesťou o Maginhrade z pera Jána Bottu, rodáka z obce Nižný Skálnik. Prostredníctvom drevených sôch tu ožívajú rôzne výjavy a symboly z povesti o Maginhrade – kňažná Maga, bájny stôl, obor Ivor, Maginhradskí rytieri a ďalší.
Chodník sprístupňuje prírodné krásy, akými sú vodné pramene Dračia studnička, Magine slzy, rybník či bývalé pieskovcové bane v lesných porastoch.
Na chodníku (6,5 km) sa nachádza 12 zastávok, ktoré vám priblížia povesť o Maginhrade, okolitú prírodu, históriu obcí Nižný a Vyšný Skálnik i život miestnych ľudí v minulosti.