Archív kategorií: Nezaradené

KOSTOL SV. ALŽBETY

Námestie svätej Alžbety 102, 968 01 Nová Baňa

https://novabana.fara.sk

Kostol sv. Alžbety, nazývaný aj Špitálsky kostolík, bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom. V roku 1664 obsadili kostol Turci a neskôr bol v rukách protestantov. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Je to jednoloďová stavba drobných rozmerov s polygonálnym uzáverom a krížovou rebrovou klenbou, dosadajúcou na ornamentálne konzoly, ktoré majú skrátené prípory. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Nad portálom je obnovené štvorpásmové okrúhle okno, a nad ním pôvodný kamenný gotický erb fundátora.

Z južnej strany je pristavaná dvojpodlažná sakristia, na poschodie vedie točité schodište, prístupné z lode. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou. Hlavný oltár je typu ranobarokových oltárov s výklenkovou architektúrou a nadstavcom, postavený v roku 1722 s použitím starších detailov (hlavičky serafínov, stĺpy obtočené viničom) a neskorogotického, silne barokizovaného reliéfu dvanástich apoštolov. Oltár je doplnený novou menzou a tabernákulom z čias reštaurovania kostola. Z tých rokov pochádza aj oválny obraz Dobrého pastiera v nadstavci.

V kostole sa nachádza aj obraz sv. Alžbety z 80. rokov 19. storočia a zvon s reliéfom sv. Alžbety z čias reštaurovania kostola.

Špitál

Adresa : Bernolákova 30/23, 96801 Nová Baňa, Slovensko

O značnej koncentrácii banských robotníkov v Novej Bani svedčí postavenie špitála (xenodochia), teda útulku pre starých a nevládnych ľudí – baníkov. Špitál, jedno z najstarších sociálnych zariadení v strednej Európe, postavil v roku 1391 novobanský a kremnický komorský gróf Henczman Izenrinkel. Pri špitáli postavil kostol na úctu sv. Alžbety (podrobne popísaný nižšie). Na hmotné zabezpečenie špitála a kostola venoval príjmy zo svojho domu v Budíne, čo bolo ročne 100 zl. Z nich venoval 40 zl. správcovi kostola, špitála – kňazovi, za čo mal denne odbavovať v kostole bohoslužby. Zostatok 60 zlatých dával obyvateľom špitála.

Patronátne právo nad kostolom a špitálom si vyhradil zakladateľ. Po jeho smrti mali správcov dosadzovať Izenrinkelovi príbuzní po dohode s mestskou radou a komorským grófom. Ich rozhodnutie podliehalo schváleniu ostrihomského arcibiskupa. Roku 1393 schválil túto donáciu kráľ Žigmund Luxemburský a na žiadosť zakladateľa pridal k nej dedinu Brehy.

Dnes je budova využívaná ako Centrum voľného času v Novej Bani.

BUDOVA MESTSKEJ RADNICE

Bernolákova 20/2, 968 01 Nová Baňa

045/685 51 78

Otváracie hodiny :

Nedeľa – Piatok 9-17

Sobota: zatvorené

Architektonickou dominantou Novej Bane je nepochybne budova mestskej radnice. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia bola po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov, obnovené v roku 1925. Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1967 – 1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname kultúrnych pamiatok. O jej pôvodnom účele existuje množstvo dohadov, ako i povestí, tradovaných ústnym podaním. Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom, v zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé kovy.

Na čele kráľovského domu stál prefekt – comes camarae – camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata i banský gróf. Existencia banských grófov je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18. storočia.

Po pamiatkovej obnove sa budova stala sídlom mestskej knižnice a múzea a od roku 1986 bola celá uvoľnená pre Pohronské múzeum.

KAPLNKA – KALVÁRIA ŽARNOVICA

Za kalváriou 1435, 966 81 Žarnovica

Príjemná prechádzka od Žarnoviského kaštieľa, ktorá trvá okolo 45 min.

Žarnovická kalvária s novogotickou kaplnkou Božského srdca Ježišovho ponúkne nádherné výhľady na kus podmanivej krajiny stredného Pohronia. Najmladšou časťou kalvárie je krížová cesta (14 kaplniek postavených na strane vŕšku privrátenej k mestu).

PAMÄTNÍK SNP – ŽARNOVICA

Námestie Slovenského národného povstania 722/20, 966 81 Žarnovica

Pamätník “Partizán” bol postavený na mieste porady ilegálnych pracovníkov novobanského okresu zvolanej v roku 1940.

O zhotovenie pomníka obetiam 2 .svetovej vojny (z roku 1961) sa zaslúžila miestna organizácia Slovenského zboru protifašistických bojovníkov v spolupráci s vtedajším Mestským národným výborom.

RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL SV. PETRA A PAVLA

Slobody 3, 966 81 Žarnovica

Telefón : 045/6813060

zarnovica.fara.sk

Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1400. Kostol bol barokovo upravený. Fasády má členené lizénovými pásmi, okná sú polkruhovo ukončené, veža je ukončená ihlancovou helmicou. Zariadenie kostola je neogotické z 19. storočia.

HORNÝ KAŠTIEĽ

Námestie Slovenského národného povstania 726, 966 81 Žarnovica

Horný kaštieľ, trojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou. Vznikol na skalnatom návrší už v období okolo roku 1490, kedy ho mal vybudovať Filip Dóczy. Opevnenie kaštieľa bolo realizované v rokoch 1530-1550. Až do roku 1647 patrí rodu Dóczyovcov. Kaštieľ bol naposledy nadstavaný a prefasádovaný v duchu pozdného klasicizmu po roku 1848, kedy vyhorel. Päťosová fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami, okná majú profilované nadokenné rímsy. Miestnosti prízemia kaštieľa sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Dodnes predstavuje významnú dominantu centra Žarnovice.

VODÁCKA ZÁKLADŇA REVIŠTSKÉ PODZÁMČIE – DREVENICA REVIŠTE

Revištské Podzámčie III./83, Revištské Podzámčie, 966 81 Žarnovica

Telefón: 0951 432 128

Otváracie hodiny:

08:00-18:00

Na Revištskom Podzámčí je lokalizované táborisko pre vodákov splavujúcich Hron.

Jedná sa o stredný úsek splavnej časti Hrona vhodný aj pre začiatočníkov, s rýchlosťou plavby 5-6 km/hod. V Žiarskej kotline sa rieka vlní vo veľkých meandroch a pomalé „olejové“ úseky, síce spestrené miernymi perejami, pripomínajú nížinný tok. Od Revišťa je Hron uzavretý medzi pohoriami až po obce Hronský Beňadik a Kozárovce (oblasť Slovenskej brány). Z táborísk na strednom úseku je toto jedno z najlepšie vybavených. Je tu možnosť vypožičať si člny, plte a rafty a zabezpečiť si dopravu na miesto/z miesta splavu.

Hneď na brehu nájdete Drevenicu Revište, ktorá ponúka ubytovanie v apartmánoch aj v kempe, stravovanie a rôzne športové aktivity. splav stredným Hronom. Základňa v Revištskom Podzámčí je najvhodnejšou alternatívou, ako sa vydať na splav Hrona v rozhraní stredného a dolného úseku rieky. Práve tu sa končí väčšina splavov stredného Hrona. Zároveň je to východiskový bod pre 4 až 5 dňové splavy dolného Hrona. V okolí sú organizované aj 1 a 2 dňové splavy a kajakárske kurzy. V areáli je možné parkovať autá, sa ubytovať v kempe alebo v chate a stravovať sa dá v reštaurácii Drevenice Revište.

Športovo-turistický areál Drevenica Revište sa nachádza v peknom prostredí neďaleko zrúcaniny hradu Revište. Zaujímavosťou je náučný chodník vedúci na hrad a chránený areál Revištský rybník.

Viac informácií na: drevenicareviste.sk