Archív kategorií: Nezaradené

JAZDECKÝ KLUB POD PLANINOU MURÁNSKA HUTA 

Muránska Huta 113, 049 01 Muránska Huta 

Otváracie hodiny: 

Pondelok-nedeľa 8.00-12.00,14.00-19.00 

Pre milovníkov koní, prírody a romantiky ponúka nasledujúce služby: 

• individuálna výuka 

• týždenné kurzy 

• vychádzka do prírody s doprovodom 

• prenájom koní na vychádzku 

• zdokonalenie sa v jazde na koni 

• firemné stretnutia, školenia, obchodné jednania 

• hiporehabilitácia (služby poskytujeme po odbornej konzultácii a dohode) 

CHOV NORIKA MURÁNSKEHO NA VEĽKEJ LÚKE 

K obrazu Muránskej planiny neodmysliteľne patria polodivoké kone – Norik Muránsky, pasúci sa na Veľkej lúke. Tieto silné kone sú úžasnými pomocníkmi pre ľudí, ale aj spoločníkmi v divokom prostredí Muránskej Planiny. Návštevníci Muránskej planiny si ich pôvab môžu užiť aj v ich tesnej blízkosti. 

Fakty o Norikovi Muránskom 

  • História chovu: Chov Norika Muránskeho na Veľkej lúke začal v roku 1950 s cieľom zabezpečiť kone pre lesné hospodárstvo a armádu. 
  • Pôvod: Norik je chladnokrvný kôň, ktorý pochádza z oblasti starorímskej provincie Noricum, dnešného Rakúska. 
  • Vlastnosti: Tento kôň je známy svojou výkonnosťou, pracovitosťou, odolnosťou a primeraným temperamentom, vďaka čomu je ideálny na prácu v lese. 
  • Žriebätá na pastve: Už vo veku 7 až 8 týždňov chodia žriebätá denne na pastvu vzdialenú niekoľko kilometrov, pričom prekonávajú prevýšenia od 100 do 300 metrov. 
  • Odolnosť mladých koní: Mladé kone vo veku 1 až 5 rokov sú na otvorených pastvinách od mája do konca októbra, kde sú vystavené drsným poveternostným podmienkam, pričom v noci sú ustajnené v ohradách bez prístreškov. 

PREDAJŇA – MURÁNSKE BUCHTY 

Muráň 321, 049 01 Muráň 

Otváracie hodiny: 

Pondelok – piatok 7.00-15.00 

Sobota  8.00-15.00 

Nedeľa zatvorené 

https://www.facebook.com/profile.php?id=100089046094761

Počiatky Muránskych buchiet siahajú do 60-tych rokov minulého storočia. Recept starých mám sa v obci Muráň dedil po desaťročia z generácie na generáciu. Viackrát prekladané kysnuté cesto v sebe ukrýva bohatú sladkú náplň. Po upečení je povrch posypaný práškovým cukrom. V ponuke sú lekvárové, tvarohové, makové, orechové, jablkové, čučoriedkové či nugátové. 

Obec Muráň pokračuje od roku 2017 v tradícií pečenia Muránskych buchiet v novootvorenej prevádzke v centre obce. Prevažná časť ich výroby spočíva v ručnej práci s použitím slovenských surovín. Okrem toho, že si ich pochvaľujú domáci, o výbornej chuti buchiet svedčí aj to, že ich neustále vyhľadáva viac a viac návštevníkov regiónu Gemer-Malohont. 

SYSĽOVISKO BIELE VODY 

https://www.syslovisko.sk

Sysľovisko je v otvorenej prírode, takže nemá otváracie hodiny. Sysle sú najviac aktívne počas slnečných dní, od úsvitu do zotmenia, od jari na prelome mesiacov marec/apríl až do jesene na prelome septembra/októbra. Z nôr vyliezajú aj keď je polooblačno a sporadicky aj počas jemného dažďa, ale lepšie je sa na to nespoliehať a naplánovať si výlet v slnečnom počasí. 

Keď sa povie „lúka plná sysľov“ alebo „syslia lúka“, mnohí ľudia, ktorí boli v Národnom parku Muránska planina už automaticky vedia, že reč je o sysľovisku Biele vody pri Muráni.  

Možnosť vidieť sysľa vo voľnej prírode naozaj z bezprostrednej blízkosti je pri prirodzenej plachosti týchto hlodavcov naozaj výnimočným zážitkom. 

Počas sezóny – približne od marca do konca septembra môžete na lokalite Biele Vody pozorovať jednu z najpočetnejších kolónií sysľa pasienkového na Slovensku. Maličké pôvabné stvorenia prídu až do tesnej blízkosti človeka, čo u týchto prirodzene veľmi plachých tvorov nie je bežné. Mnohé jedince nemajú problém prijať potravu priamo z Vašej ruky. 

Syseľ sa dá pozorovať iba počas dňa, so západom slnka zalieza do nory. Najaktívnejší je počas slnečných dní. Sysle uvidíte aj počas poloblačných a mierne zamračených dní, ale pri veľmi zlom počasí z nory zvyčajne nevylieza. 

NÁUČNÝ CHODNÍK MURÁNSKY HRAD 

Muránsky hrad je jedna z najnavštevovanejších a najznámejších lokalít Muránskej planiny. Takmer 360 m dlhé a 96 m široké rumovisko, kedysi mohutného hradu, dodnes svedčí o bohatej a dramatickej histórii. K miestam pretkaným históriou vás nádhernou prírodou Národného parku Muránska planina povedie tento náučný chodník. 

Náučný chodník začína už v obci Muráň. Jeho prvá zastávka je situovaná vedľa Obecného úradu a poskytne vám úvodné informácie o trase náučného chodníka. Už z tohto miesta sa vám naskytá pohľad na bralo Cigánka (938 m n. m.), ktoré sa vypína nad Muráňom. Na jeho vrchole, uprostred Národnej prírodnej rezervácie rovnakého mena, sa nachádzajú ruiny Muránskeho hradu. 

Trasa ďalej pokračuje popri škole k okraju lesa, k symbolickej vstupnej bráne náučného chodníka a ďalej lesným chodníkom, súbežne s červeno značenou turistickou trasou. 

Pri jej zdolávaní sa prostredníctvom 14 panelov a 2 informačných bodov dozviete mnoho o prírodných krásach a zaujímavostiach Národného parku Muránska planina, ako aj o histórii Muránskeho hradu. Skalné bralo Cigánka vám poskytne impozantný výhľad na široké okolie. 

VYSOKÁ PEC V ČERVEŇANOCH 

Gemer bol oddávna nazývaný „železná stolica“ či „železné srdce“ Uhorska. Vyspelú techniku hutníctva na Gemeri dokumentujú aj pozostatky vysokých pecí.  Dokonalým príkladom je vysoká pec v Červeňanoch, jedna z najvýznamnejších banských pamiatok na Gemeri a súčasť európskej železnej cesty. 

Táto kedysi 13 metrov vysoká pec postavená z lomového kameňa spracovávala až 10 000 ton rudy ročne. V rokoch 1872 až 1879 sa tu každý rok vyrobilo vyše 2 000 ton surového železa.  Počas svojej celej existencie vyrobila pec 675,5 tisíc ton surového železa, z čoho sa vyše 10 tisíc ton vyviezlo do Rakúska a zvyšok predal na domácom uhorskom trhu. Pec bola v prevádzke od roku 1871 do roku 1903, kedy bola výroba v dôsledku hospodárskej krízy v Uhorsku ukončená. 

V roku 1970 vysokú pec obnovilo Slovenské technické múzeum.  Dnes je okolie tejto kultúrnej pamiatky upravené, sú tu umiestnené lavičky a informačná tabuľa opisujúca históriu železiarstva na Slovensku. Nájdete ju v osade Červeňany, (patriacej pod obec Sirk) v blízkosti hlavnej cesty spájajúcej Hnúšťu s Jelšavou. 

ŽELEZNÍK 

Obec Železník bola v minulosti známa ťažbou železnej rudy. Až do roku 1965 bol rovnomenný vrch nad obcou významným ložiskom železnej rudy. Prvá písomná zmienka o jej ťažbe v oblasti Železníka je už z roku 1570, no ťažila sa tam už dávno pretým. V tejto baníckej obci pôsobila druhej polovice 19. storočia  Rimamuránsko – Šalgótarjánska železiarska účastinná spoločnosť, z tohto obdobia pochádza i väčšina zástavby dnešnej pamiatkovej zóny. Budovy, prevažne prevádzkové stavby, neskôr i obytné domčeky pre zamestnancov baní postupne pribúdali od konca 19. do prvej polovice 20. storočia. Krátko po vojne, v roku 1946 boli bane znárodnené, po zastavení ťažby pred vyše päťdesiatimi rokmi existujúce stavby dostali nový účel využitia – slúžili či už ako obytné domy alebo ako domy služieb. Po ťažbe sa v lokalite zachovali už len niektoré z technických stavieb –  najznámejšia je vysoká pec v Sirku – Červeňanoch, postavená v rokoch 1871 – 1872, pôvodná drevená kolkáreň z roku 1906, žiaľ, v roku 2016 značne poškodená počas víchrice alebo i už spomínané prevádzkové a obytné domy (ich súčasťou je aj budova kina).  

V baníckej osade sa kultúrne vyžitie staral riaditeľ železorudných baní. Ten zabezpečoval pravidelné divadelné predstavenia no i premietanie vtedy ešte nemých filmov. V roku 1929 sa filmy začali premietať v novej, na to určenej miestnosti pred vstupom do bane Ladislav, od roku 1932 sa premietali už aj zvukové filmy. V tom čase to bolo jediné kino v celom okrese. 

Železnícke kino postihol po vojne podobný osud ako železorudné bane  – v roku 1948 bolo zoštátnené. V roku 1953 ho prevzal závodný klub ROH, ktorý ho nazval „Stachanov“ (podľa zakladateľa úderníckeho hnutia Stachanovcov Alexeja Stachanova). Budovateľský názov kino nesie dodnes. Napriek tomu, že vďaka vzniku kín v okolitých obciach návštevnosť kina na Železníku poklesla, jeho prevádzka trvala až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ešte vtedy sa premietalo dvakrát týždenne (v stredu a v sobotu), v okrese už okrem neho fungovalo iba kino v Revúcej. 

Budova kina ostala zachovaná ako súčasť pamiatkovej zóny, vyhlásenej v roku 1991, takže keď sa partia mladých nadšencov zo Železníka koncom roku 2014 rozhodla obnoviť premietanie v kine Stachanov, priestory mali k dispozícii.  

Do pamiatkovej zóny patria i ďalšie zaujímavé objekty – budova Správy štátnych baní, budova Správy Rimamuránskej spoločnosti, kolkáreň a tančiareň, obytné domy Štokovec a ďalšie. 

HVIEZDOJED – NAJROZPRÁVKOVEJŠIA HRA V MESTE REVÚCA 

Najrozprávkovejšia hra v meste Revúca s mobilom v ruke a s darčekom na konci. 

Rozprávkový príbeh je o zlodejovi – čarodejníkovi, ktorý pokradol všetky hviezdy na oblohe a zahalil tak Revúcu do tmy. Hra sa odohráva v rôznych lokalitách mesta Revúca, kde sa deti pomocou mobilného telefónu a internetu ponoria do príbehu o Hviezdojedovi. 

Navštívte 6 sôch z Dobšinského príbehov a vedeckej fantastiky Gustáva Reussa. Zbierajte talizmany a porazte čarodejníka, ktorý ukradol z oblohy všetky hviezdy. Odmena vás neminie. 

Čo k hre potrebujete? 

  • Nabitý mobil 
  • Pripojenie na internet 
  • Pohodlné topánky 
  • 55 minút čas 

Kvôli hre si netreba sťahovať žiadnu aplikáciu, príbeh beží online, stačí stlačiť button SPUSTIŤ HRU, vypočuť si úvod rozprávky a presunúť sa v Revúcej na miesto štartu – Turistické informačné centrum. Rozprávkový hlas vás už navedie na vzrušujúcu cestu Dobšinského svetom. 

Hoci je hra inšpirovaná svetmi dvoch autorov, v Hviezdojedovi nehrá hlavnú úlohu ani Dobšinský, ani Reuss. Hlavnými hrdinami sú deti, ktoré si vďaka fantázii skladajú nový príbeh. 

Celá hra, od začiatku po koniec trvá približne 55 minút, má 26 úloh a dokončiť ju zvládnu deti od 3 rokov. 

Zaujímavý dej s pestrou paletou úloh, rozprávkovými ilustráciami a pútavým sprievodným slovom vás bezpochyby vtiahne do deja rozprávky, v ktorej budete mať možnosť zachrániť Revúcu pred temnotou, vrátiť všetky ukradnuté hviezdy späť na oblohu a získať odmenu. 

Interaktívna mestská hra je dostupná na webovej stránke https://www.hviezdojed.sk/#/ Odporúčame si ju zahrať počas otváracích hodín TIC Revúca, v letnej sezóne denne od 8:00 do 12:00 a od 13:00 do 18:00. 

Cyklovýlety: 

MESTSKÝ CINTORÍN 

Pri spomienke na slávne stránky histórie Revúcej nemožno zabudnúť na mestský cintorín, kde sú pochované významné osobnosti cirkevného, národného, duchovného a spoločenského života v meste. Mnohé z nich sa natrvalo zapísali nielen do dejín mesta Revúca a regiónu Gemer-Malohont, ale stali sa aj súčasťou histórie celej krajiny.  

Na cintoríne odpočívajú slovenskí národovci Samuel Reuss, Samuel Ormis, Július Botto, ktorých hroby boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Ďalej sú tu pochované aj ďalšie významné osobnosti slovenského národného života – Ľudovít Adolf Reuss, Adolf Titus Reuss, Ing. Július Gustáv Reuss, Matej Nandrássy, Karol Pavol Štefančok, Jozef Kvetoslav Holub, Ján Kordoš. Svoje hroby tu majú aj študenti Prvého slovenského gymnázia Rudolf Viest, Martin Čech, Gustáv Viest a Mária Remenyiková, rod. Bohuráthová. 

NANDRÁSSYHO DOM

Nám Slobody 12/16, Revúca

Dom, ktorý v roku 1841 kúpil kupec Matej Nandrássy stojí na rohu Námestia slobody a Tomášikovej ulice. V tomto pôvodne prízemnom dome zriadil popri obývacích miestnostiach Matej Nandrássy aj obchod, ktorý neskôr viedol jeho syn Gustáv Florián Nandrássy, obchodník, spolkový činiteľ, národovec. Pravdepodobne na prelome 50. a 60. rokov bol na pôvodnom mieste vybudovaný poschodový dom s hospodárskymi staviskami. Dom sa v 40. až 80. rokoch stal jedným z centier slovenského národného života nielen v Revúcej, ale aj v celom Gemeri-Malohonte. Neskôr mala v dome sídlo Tatra banka a po druhej svetovej vojne sa sem nasťahovala Slovenská sporiteľňa, ktorej pobočka tu sídli dodnes. Na priečelí domu je umiestnená bronzová pamätná tabuľa venovaná Matejovi Nandrássymu, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a ďalším slovenským národovcom.