Archív kategorií: Nezaradené

SVÄTOTROJIČNÝ STĹP (KRUPINA)

Svätotrojičné námestie, 963 01 Krupina

V polovici 18. storočia krupinskí mešťania objednali u kremnického sochára Dionýza Ignáca Stanetiho morové súsošie na hlavné námestie – Veľký rínok. Objednávku umelec splnil takmer dokonale, na plastiky i samotnú hmotu pilierovej konštrukcie však použil krupinský tuf, kameň nízkej kvality. V roku 1752 stĺp už stál na severnej strane námestia. Bol prvý v poradí veľkých morových stĺpov, ktoré sa neskôr postavili v neďalekých banských mestách (Banská Štiavnica, Kremnica). Z trojrohého podstavca vyrastá okosený trojuholníkový pilier s rokajovými ozdobami, zakončený volútovou hlavicou, na ktorej tróni Svätá Trojica – Otec, Syn a Duch Svätý, podľa ktorej dostal stĺp pomenovanie. Na čelnej strane je osadená Immaculata, sv. Urban a sv. Florián, na opačnej severnej strane sv. Róchus. Svätci mali – ako to hovorí text stĺpa – ochraňovať mesto pred ohňom, morom, krupobitím a od všetkého zlého. Trojičný stĺp viackrát opravovali a nakoniec boli plastiky vymenené za súčasné kópie.

KAPLNKA SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE (KRUPINA)

Zvolenská cesta, Krupina

Bola postavená na samom okraji mesta pri ceste do Zvolena v roku 1784. Jednoduchá barokovo-klasicistická stavba je zaklenutá českou plackou s predstavanou vežou štvorcového pôdorysu. Fasáda ostáva členená lyzénami. Pôvodné zariadenie kaplniek sa nezachovalo. V oboch kaplnkách umelec a krupinský mešťan J. Strammer v 19. storočí namaľoval jednoduché obrazy motivované patrocíniom kaplniek (Sedembolestnej Panny Márie a Sv. Anny).

KAPLNKA SV. ANNY (KRUPINA)

Hviezdoslavova, 963 01 Krupina

Okolo roku 1729, dala rodina Senciovcov postaviť Kaplnku sv. Františka Regis. Kaplnka stojí neďaleko Šibeničného kopca, vzdialená od centra mesta. Baroková jednopriestorová stavba je zaklenutá českou plackou, pôvodne s dreveným chórom, ktorý sa nezachoval. Kaplnka má jednoduché obdĺžnikové neprofilované okná so segmentom a šikmou parapetou. Malá vežička jednoduchej ľahkej konštrukcie stojí nad západnou časťou kaplnky. Kaplnka roku 1852 získala nové patrocínium sv. Anny.

RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL NARODENIA PANNY MÁRIE (KRUPINA)

Bočkayho námestie 60/7, 96301 Krupina

Kontakt: +421 948 940 404, +421 905 806 764

Románska trojloďová bazilika postavená nemeckými kolonistami na začiatku 13. storočia. Podobné kostoly stavala banskoštiavnická stavebná huta aj v neďalekých obciach: Sebechleby, Hontianske Nemce, Dobrá Niva, Sása a Babiná. Krupinský kostol bol rekonštruovaný v gotike pravdepodobne začiatkom 15. storočia, kedy vzniklo nové presbytérium a Kaplnka P. Márie.

V polovici 15. storočia bol kostol opevnený štyrmi nárožnými baštami, ktoré postavili vojská Jána Jiskru z Brandýsa.

V roku 1676 kostol vyhorel a v rokoch 1699 – 1711 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Vznikli nové krížové klenby a v interiéri boli vybudované nové oltáre. Hlavný oltár spolu s ďalšími bol roku 1715 vysvätený belehradským biskupom Lukášom Natalim. Neskôr ku kostolu pribudli barokové predsiene a celá fasáda bola zjednotená. Ku kostolu pristavili barokovú faru. Súčasná budova je roku 1942. Kostol niekoľkokrát vyhorel a posledná veľká rekonštrukcia prebehla v rokoch 1925 – 1926. Vtedy bola zrútená apsida uzavierajúca severnú loď, zrekonštruovaný hlavný oltár, zrútené krypty pod oltármi a vznikla nová monumentálna maľba nad víťazným oblúkom od ak. mal. Eleméra Dedinského.

V roku 1948 bol do presbytréria osadený nový hlavný oltár z carrarského mramoru a potom boli osadený aj nový oltár Lurdskej Panny Márie nad jasličkami. V interiéri kostola vyniká oltár Blahoslavenej Panny Márie. V ústrednej skrini s gotickými plastikami Bl. P. Márie s Ježiškom, sv. Kataríny a sv. Barbory. Na bočných krídlach dvanásti apoštoli. V štíte sú ukrižovaní Ježiš, dvaja lotri. Pod nimi P. Mária a sv. Ján. Oltár vznikol spojením zvyškov dvoch oltárov v rokoch 1950 – 1951.

V blízkosti Kostola Panny Márie niektorí autori predpokladali výskyt karnera – rovnako ako v Banskej Štiavnici a Kremnici – i v Krupine. Podľa najnovších umeleckohistorických výskumov (M. Lukáč – M. Šimkovic) možno objekt pivnice vedľa Husitskej bašty v podzemí hodnotiť ako zvyšky stredovekého ranogotického (možno neskororománskeho) karnera. Je to centrálna stavba štvorcového pôdorysu. Dnes nadzemná časť karnerovej kaplnky nejestvuje. Gotická klenba dosadá na stredový pilier štvorcového pôdorysu s ústupkami, pričom klenbové pásy sú obložené hrubými kamennými platňami a je bez zjavnej známky umeleckoremeselnej výzdoby či profilácie.

Okrem tejto stavby existoval v Krupine starší, dnes zaniknutý Kostol sv. Petra, ktorý bol objavený v roku 1993–1994 pri archeologickom výskume v lokalite Na Petre v extraviláne mesta. Postavili ho okolo polovice 12. storočia pravdepodobne na staršej profánnej (svetskej) stavbe (alebo v jej bezprostrednej blízkosti) datovanej do 10. – 11. storočia. V 14. storočí prešiel gotickou prestavbou. Románske presbytérium (svätyňa, kňazisko) bolo nahradené novým, ktoré sa smerom k uzáveru kónicky zužovalo. Kostol slúžil najmä slovenským veriacim pravdepodobne až do začiatku 17. storočia. Archeologické nálezisko po skončení výskumu majiteľ pozemku zasypal.

MÚZEUM ANDREJA SLÁDKOVIČA

Sládkovičova 20, Krupina

+421 917 761 157

https://www.krupina.sk/muzeum

Otváracie hodiny:

Utorok – Piatok: 9.00 – 16.00 hod.

Sobota – Nedeľa (pre vopred ohlásených návštevníkov)

Mestské múzeum Andreja Sládkoviča otvorilo svoje brány pre širokú verejnosť v novembri 1968. Odvtedy sa jeho priestory postupne rozširovali a k múzeu pribudla aj pamätná izba Andreja Sládkoviča. V súčasnosti múzeum patrí do správy mesta.

Disponuje jednou stálou expozíciou, ktorá nesie názov „Z histórie Krupiny“. Je umiestnená na poschodí múzea. Tematicky je expozícia rozdelená do dvoch základných celkov – história mesta a literárna časť, ktorá je venovaná literárnym osobnostiam a rodákom Krupiny s dôrazom na život a dielo Andreja Sládkoviča a Eleny Maróthy-Šoltésovej.

Pomernú časť stálej expozície tvoria dejiny Krupiny, a to od najstaršieho osídlenia územia cez formovanie, vývoj mesta a jeho obyvateľstva. Cieľom expozície je priblížiť návštevníkom najvýznamnejšie udalosti z bohatej histórie mesta v časovom rozpätí od 13. do 20. storočia.

Prízemie múzea je vyhradené na prezentáciu krátkodobých výstav s rôznorodou tematikou. Výstavy svojím spôsobom rozširujú a aktualizujú stálu expozíciu a ponuku múzea. V neposlednom rade sú tieto dočasné výstavy vhodným doplnkom školských osnov.

GAVURKY

48.46515, 19.13191

Panónsky háj Gavurky sa nachádza medzi obcami Dobrá Niva a Sása v okrese Zvolen.

Jedinečné miesto sa zapísalo do chránených území európskeho významu. Unikátnosť dubového hája láka nie len výletníkov, ale i prírodovedcov. Na Slovensku sa jedná o najväčší zachovaný pasienkový les. Na rozľahlej ploche sa nachádza až 600 mohutných dubov, ktorých vek je 200 až 400 rokov. Košaté stromy majú rôzne tvary a tým vytvárajú rozprávkový les. Háj je domovom mnohých vzácnych vtákov, hmyzu a iných živočíchov. Gavurky navštevujú turisti, ktorí milujú pokoj, vtáčí spev a nedotknutú prírodu.

EVANJELICKÝ KOSTOL DOBRÁ NIVA

+421 45 538 2389 

Eleny Maróthy Šoltésovej 121, 962 61 Dobrá Niva

Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z rokov 1784-1785. Kostol bol stavebne upravený v roku 1833 a neskôr neogoticky v roku 1865, kedy bola postavená veža. Veža je členená lizénovými pásmi s terčom, ukončená ihlancovou helmicou. Nachádza sa tu zvon z roku 1865 od zvonolejára Heidenberga z Lučenca. Hlavná fasáda kostola je trojosová, pod korunnou rímsou sa nachádza oblúčkový vluys. Vstup do kostola je riešený ako neoklasicistický portikus. Nové zaklenutie lodi vzniklo počas prestavby v roku 1938.

RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL SV. MICHALA DOBRÁ NIVA

Eleny Maróthy Šoltésovej 116, 962 61 Dobrá Niva

Rímskokatolícky kostol sv. Michala je trojloďová neskororománska bazilika s pravohle ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty stavby z obdobia pred rokom 1241. Nachádza sa na vyvýšenej polohe v centre dediny. Kostol nesie podobné znaky s bazilikou v Krupine. Bočné lode boli ukončené apsidami z ktorých je z exteriéru videteľná len južná. Na veži kostola sa dochovali združené románske okná. Z románskeho obdobia pochádza aj krížová rebrová klenba bez svorníkov v svätyni. V prvej tretine 14. storočia bola ku kostolu pristavaná sakristia. Od roku 1625 bol kostol fortifikovaný, obranný múr sa do dnešných čias prakticky nedochoval. V roku 1656 bol plochý strop lode nahradený krížovou klenbou. V období pred rokom 1737 bol kostol barokizovaný, pôvodný gotický oltár z roku 1519 sa nachádza v Budapešti. Z tohto obdobia pochádzajú všetky tri barokové oltáre. Kostol bol výrazne poškodený požiarom, ktorý zachvátil obec v roku 1797, utrpelo aj vnútorné zariadenie. V roku 1988 boli v kostole odkryté fresky, ktoré dnes nie sú prezentované. Okrem oltárov sa v interiéri nachádza kamenná krstiteľnica, ktorá je niektorými prameňmi datovaná už do 14. storočia.

Podzámčok

HRAD DOBRÁ NIVA

https://www.hrady-zamky.sk/dobra-niva

Otvorené nonstop

Zrúcanina hradu Dobrá Niva na kužeľovitom kopci v obci Podzámčok je rýchlou zastávkou počas rodinného výletu, kedykoľvek počas roku.

Hrad Dobrá Niva postavili koncom 13. storočia, aby strážil starú obchodnú cestu vedúcu južne od Zvolena. Od 18. storočia postupne upadal a dnes z neho zostali len posledné ruiny obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží.

Na hrad Dobrá Niva vedie veľmi krátka a ľahká prechádzka. Na jej začiatok sa dostanete autom naprieč celou obcou Podzámčok, pričom na jej konci odbočíte vľavo popri kostole. Na konci ulice začína krátky neznačený chodník v dĺžke 500 m, ktorý vedie až k zrúcanine hradu. Výstup na hrad trvá približne 20 min.

Z hradu sa vám naskytne zaujímavý pohľad na okolitú krajinu. Pri zrúcanine hradu si môžete oddýchnuť na lavičkách alebo pri ohnisku. V tesnej blízkosti hradu je poľovnícka ohrada a možno spozorujete pasúcu sa alebo oddychujúcu lesnú zver.