Archív kategorií: Zelené nápady

Miesta na „venčenie“

Ľudia si čoraz viac kupujú psov ako domácich maznáčikov. Absencia miest na „venčenie“ – najmä v mestách – je zdrojom napätia v mnohých lokalitách. Bolo by vhodné vytipovať vhodné mesta, ktoré by slúžili len tomuto účelu, boli by aj vhodne vybavené. Tieto miesta by sa mohli vybaviť aj drobnými zariadeniami pre psov, čím by slúžili aj ako parky pre psov. 

Partizánske záhradníctvo a skrášľovacie spolky

Z našich prieskumov sme sa dozvedeli, že naši občania sú veľmi naklonení záhradníckym aktivitám. Sú to jednak zástupcovia firiem a jednak mnohí dôchodcovia, ktorí by boli ochotní dobrovoľne sa podieľať na skrášľovaní obce. Navrhujeme vytvoriť dobrovoľnícky spolok, ktorý by:

  • sa staral o bežnú úpravu verejných priestranstiev (čistenie od odpadu, výsadba kvetov, stromov a pod.)
  • sa staral o opustené, zanedbané oblasti a oblasti, o ktoré sa nikto nestará
  • pripravoval nápady na obnovu pamiatok historickej hodnoty a pod.

Aktivity spolku by sa mohli financovať z rozpočtu obce alebo dobrovoľníckych príspevkov. Dobrovoľnícky spolok by mohli tvoriť dôchodcovia, mladí ľudia, žiaci a zástupcovia firiem.

V Detve sú 4 základné, 2 stredné a 6 materských škôl. Navrhujeme, aby si tieto školy rozdelili patronát nad jednotlivými sídliskami v meste a minimálne raz za mesiac zabezpečili ich upratovanie.

Záhradky v rómskych komunitách

V Detve sa nachádza niekoľko miest, kde sa koncentrujú rómske komunity. Sú to miesta, ktoré veľmi nelákajú svojim vzhľadom a obyvateľmi, no myslíme si, že je potrebné dať aj im šancu, aby ukázali vlastnú zodpovednosť. Mesto by mohlo obstarať pre tieto sídliská vyvýšené záhony, sadenice zeleniny a ovocné kríky. Dobrovoľníci a členovia komunity by vysadili záhradky a zároveň poskytli školenie k starostlivosti o ne. Vieme si predstaviť zriadiť dve takého komunitné záhrady – jednu na sídlisku a jednu v starej Detve. Vidíme veľký význam v takejto aktivite – podporila by sa spolupráca, ľudia by získali pracovné návyky, zlepšil by sa vzhľad sídliska a samozrejme aj potravinová sebestačnosť.

Tepelné ostrovy na sídliskách

Hlavným zámerom je vybudovať tepelné ostrovy na sídliskách. Na sídliskách žijú všetky generácie. Od najstarších párov v dôchodcovskom veku až po mladé rodiny s malými deťmi. Aj keď mnohí obyvatelia majú chaty alebo príbuzných vo vidieckom prostredí, mnohí tu trávia veľkú časť dňa. Predovšetkým v letných dňoch popoludní je na sídlisku minimum možností vyhnúť sa slnku. Ako problém sa to prejavilo hlavne minulý rok v lete, keď celé Slovensko trápili vysoké teploty a sucho.

Naša idea je vybudovať eko-zónu na sídlisku, ktorá by zlepšila podmienky obyvateľov sídliska na oddych a relax.

Zóna ako forma tepelného ostrova by obsahovala:

  • výsadbu zelene, ktorá by vytvárala tieň a chránila pred slnkom, a to hlavne javor a katalpa, ktoré vytvárajú vhodnú korunu na zábranu slnečnému žiareniu
  • osadenie malých solárnych fontániek a vybudovanie malého jazierka na solárny pohon. Jazierko bude chránené kovovou sieťkou, aby nedošlo k nebezpečným situáciám pre malé deti. Jazierko a fontány prispejú k ochladeniu vzduchu a budú tiež zdrojom vody pre vtáky a zvieratá
  • vysadenie kríkov s drobným ovocím a vybudovanie vyvýšeného záhonu.

Táto časť bude slúžiť ako komunitná záhrada pre obyvateľov sídliska. Budú si tu môcť zasadiť bylinky, ktoré budú následne používať v domácnosti.

Vedenie mesta uvažuje o projekte vybudovania systému zadržiavania dažďovej vody. Vytvorí sa tak priestor na rozširovanie komunitného hospodárenia

Osadíme tiež malý jednoduchý altánok, ktorý bude osadený na tráve. Doplníme ho paletovým sedením, ktoré svojpomocne upravíme. Obyvatelia si budú môcť priniesť vlastné deky alebo podsedáky a tráviť tak príjemné chvíle. Osadíme tu tiež malú knihovničku, kde si každý bude môcť priniesť knihu a zdieľať ju s ostatnými

Na budovaní ekozóny môžu participovať žiaci základných a stredných škôl, rodičia a starí rodičia, obyvatelia sídliska, pracovníci Mestského úradu a firiem, ktoré spolupracujú so školou v rámci dobrovoľníckej práce.

Sad filantropov

Navrhujeme vybudovať na voľnom priestranstve pri poliklinike vybudovať sad filantropov. Výsledky nášho prieskumu ukázali, že miestni podnikatelia sú ochotní podieľať sa na jeho vybudovaní , a to buď finančne alebo formou materiálnej pomoci. Samozrejmosťou je pomoc zamestnancov pri jeho budovaní. Všetci sponzori by boli zviditeľnení na vstupnej informačnej tabuli.

Išlo by o ovocný sad – jedlý sad so stromkami a kríkmi, doplnený komunitnou záhradou s bežnou zeleninou. Sad by bol prístupný všetkým obyvateľom mesta. Starostlivosť nad ním by prevzali jednak samotní občania, a jednak žiaci škôl a samozrejme dôchodcovia, ktorí prejavili záujem práve o túto činnosť.

V prípade, že by niektoré rodiny prejavili záujem o vlastnú časť v tomto sade, bolo by im umožnené „prenajať“ si časť stromov či vyvýšených záhonov. Prioritne však plánujeme, aby bol prístupný všetkým.

Komunitný sad by bol doplnený o posedenie, solárne fontány, prípadne miestom na grilovanie. Lavičky by mohli darovať firmy, prípadne občania.

Slúžil by nielen oddychu, ale tiež vzdelávaniu. Starší občania mesta by mohli vzdelávať mladých v rôznych technikách starostlivosti o rastliny a stromy. Mohli by sa tu realizovať kurzy záhradkárčenia pre rodiny i pre školy.

Uvažujeme aj o možnosti zriadenia komunitného úľa, nakoľko medzi občanmi mesta žije veľa rekreačných včelárov. Museli by sa ale dodržať všetky potrebné bezpečnostné opatrenia.

Upcyklácia ako služba miestnej komunite

Náš projekt dostal názov „Komunitná eko zóna.” A spočíva v tom, že by sa v mestách našiel nejaký priestor v blízkosti panelákov, kde by sa preniesla príroda do vybetónovaných častí. Chceme, aby to bolo čo najbližšie pri ľuďoch, aby tam chodili pešo v rámci krátkej prechádzky a nie na autách. Tým zabránime ďalším emisiám.

Komunitná zóna by zahŕňala:

Posedenie v tieni stromov za účelom relaxu

  • posedenie by sme kompletne vyrobili z použitých paliet a podušky by sme zhotovili zo starých matracov alebo paplónov
  • posedenie doplní zdieľané knižnica (tiež ekologicky vyhotovená zo starého nábytku), kde budú môcť ľudia priniesť vlastné knihy a nechať ich na prečítanie ďalším občanom. Knihy si budú môcť prečítať priamo na mieste alebo si ich vziať na prečítanie domov
  • zrealizovali by sme zbierku nepotrebného dreva a vyhotovili tiež menší prístrešok. Prístrešok by mal zelenú strechu, ktorá tak umožní znižovať prehrievanie vzduchu
  • osadí sa fontána, ktorá zachytáva dažďovú vodu. Fontána bude zdroj na zavlažovanie a bude zvlhčovať vzduch a v horúcich obdobiach bude aj znižovať teplotu
  • vysadili by sme tiež neinvazívne dreviny, typické pre náš región, ktoré by vytvorili príjemné posedenie v tieni

Komunitná záhrada a ďalšie vybavenie

  • vyvýšené záhony s regionálnou zeleninou. Záhony by sme vybudovali z paliet
  • kríky drobného regionálneho ovocia dopestované z odrezkov darovaných miestnymi obyvateľmi
  • prístrešok pre náradie (tiež zo zelenou strechou). Náradie by sme vyzbierali v rámci vyhlásenej zbierky, zrealizovali by sme aj potrebné opravy
  • ďalšie vybavenie by bolo tiež zhotovené zo starého nábytku alebo paliet: domčeky pre vtáčiky, hmyzie domčeky, príbytky pre malé zvieratá (napr. túlavé mačky)
  • vertikálna záhrada – vybudovali by sme ju z nepotrebných PET fliaš alebo plechových dóz alebo iného odpadu. Vyzvali by sme obyvateľov na darovanie vhodných rastlín.
  • osadili by sme samozrejme aj kompostér, kde by nosili obyvatelia odpad z domácnosti, ktorý by sa využíval v komunitnej záhrade
  • pri okolitých obytných budovách budú umiestnené nádoby na zadržiavanie dažďovej vody, ktorá bude využívaná na zavlažovanie

Osvetlenie bude vyriešené lampami so zabudovanými solárnymi panelmi, ktoré budú cez deň využívať slnečné žiarenie a následne svietiť.

Oplotenie by bolo kombinované:

  • na jednu časť by sme vysadili by sme tuje, časť by mohlo tvoriť oplotenie z  paliet
  • z druhej polovice by sme chceli vybudovať stenu. Nechceme však využívať neekologické materiály, môžeme využiť nepotrebné tehly, ktoré považujú niektoré firmy za odpad a my ich vďaka tomu odbremeníme od odpadu a využijeme tie tehly na novú vec. Stena by sa nachádzala na južnej strane, následne by sme stenu natreli farbou na fasády, ktorú používajú v Mexiku na panelákoch. Táto farba je špeciálna v tom, že vplyvom slnečného žiarenia vstrebáva zo vzduchu oxid uhličitý. Na stenu by skoro cely deň svietilo slnko a zároveň by vytvorila tieň potrebný na pestovanie machu, ktorý by pokrýval stenu z druhej strany. Opäť by sa nám tak podarilo vytvoriť podmienky na znižovanie teploty na sídlisku.

Celú zónu by svojpomocne vybudovali obyvatelia sídliska. Väčšina materiálu by pochádzala z nevyužitého odpadu, nakúpiť by sme museli len osvetlenie a pomocný materiál.

Komunitná zóna by bola určená pre obyvateľov mesta, najmä rodiny s deťmi a dôchodcov, ktorí by tu našli miesto na oddych, relax a medzigeneračné rozhovory.

Komunitný sad a záhrada

Na vhodnom pozemku, nie veľmi vzdialenom centru mesta by sme vybudovali komunitný sad so záhradou. Pozemok si vezmeme do prenájmu, splácali by sme ho čiastočne finančne a čiastočne v naturáliách vo forme dopestovaného ovocia. Druhou možnosťou by bolo zriadenie viacerých menších komunitných sadov na jednotlivých sídliskách v meste.

Spolu s dobrovoľníkmi najskôr vyčistíme miesto od náletových drevín. Základnú kostru budú tvoriť dreviny typické pre náš región ako jablone, hrušky, slivky, čerešne, višne, z kríkov hlavne ríbezle, maliny, černice, egreše, josta.

Stromy a kríky by sme sa snažili získať prostredníctvom vhodného grantového programu, niektoré kríky aj darovaním od miestnych pestovateľov.

Stromy a kríky by sme prenajali záujemcom. Prenajaté stromy by sme označili tabuľkami identifikujúcimi druh a nájomcu. Nájomcovia by sa podľa zmluvy starali o príslušný strom/krík a jeho blízke okolie (teda aj kosenie a úpravu pozemku). Na úpravu areálu by sme využili tiež pravidelné brigády dobrovoľníkov.

Do sadu by sme osadili vhodné hmyzie domčeky a spoločný úľ. Zriadime tu aj spoločný kompostér

Odbornú starostlivosť o stromy by sme zabezpečili v spolupráci s niektorým miestnym záhradným centrom.

Ak by časť sadu ostala nevyužitá, zber plodov by sme zabezpečili samozberom alebo poskytli za symbolickú cenu základným a materským školám.

Pri ovocnom sade vytvoríme tiež priestor na komunitnú záhradu, kde si budú môcť záujemcovia prenajať vlastnú hriadku alebo mu vyhotovíme vyvýšený záhon z použitých paliet.

Táto aktivita bude mať pozitívny prínos pre miestnu komunitu:

  • Zvýšime prístup k čerstvým potravinám, a tým aj potravinovú bezpečnosť
  • Zlepšíme kvalitu vzduchu a pôdy
  • Zlepšíme stravovacie návyky vzdelávaním, zvýšením príjmu ovocia a zeleniny
  • Zvýšime biodiverzitu rastlín a živočíchov vo vašej miestnej komunite
  • Znížime odpad zo susedstva kompostovaním
  • Znížime „potravinové míle“, ktoré vyžadujú, aby jedlo cestovalo na väčšie vzdialenosti, aby sa dostalo ku konzumentovi
  • Vytvoríme pocit komunity, čím sa zlepší duševné zdravie a podporí relaxácia
  • Podporíme svoju miestnu ekonomiku