MESTSKÝ DOM, NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA

Klasicistická budova mestského domu s manzardovou strechou bola postavená v roku 1819 vďaka dobrému prosperovaniu Muránskej únie a vysokým finančným ziskom. Výstavbou mestského domu sa začalo tvoriť revúcke námestie. V prízemnej časti mestského domu bola kedysi strážna miestnosť, krčma, sklady, žalár a kancelárie. Na poschodí bola najväčšou miestnosťou mestská dvorana, v ktorej sa odvíjal kultúrny a spoločenský život mesta. V neskoršom období sa tu hrávali aj divadelné predstavenia. Dvorana bola situovaná priamo nad vchodom do mestského domu. Ostatné priestory na poschodí slúžili predstaviteľom mesta, mestskému lekárovi a notárovi. Za mestským domom sa rozprestieral veľký mestský dvor, kde boli umiestnené stajne ako aj byt pre kočiša, sklady, dreváreň, maštale, voliéry a všetko, čo má gazdovský dvor nevyhnutne mať. Mestský dom bol pýchou Revúčanov a každý sa naň pozeral s rešpektom. Od roku 1997 je sídlom Mestského úradu Revúca. Na priečelí budovy sa nachádzajú latinské nápisy, ktoré boli objavené pod omietkou v rokoch 1992 a 1996. V ľavom poloblúku je nápis „Sacra Themis supra, Bacchus ius dicat ab infra“, čo v preklade znamená „Tam hore (na nebi) svätá Themida a tu dole Bacchus (boh vína) hovoria pravdu“. Tento nápis vhodne dopĺňa v strede umiestnený obraz Themidy, bohyne zákonného poriadku. V pravom poloblúku je nápis: „Senatus Populusque Nagy Röcensis Justitiae Mercurio Baccho Funda“, čo v preklade znamená „Senát a ľud veľkorevúcky postavil pre spravodlivosť, podnikanie a zábavu (1819)“. Najrozsiahlejšia rekonštrukcia mestského domu bola urobená v rokoch 1992 – 1997. Na priečelí budovy je umiestnená mramorová pamätná tabuľa venovaná vedcovi, mestskému lekárovi, národopiscovi, botanikovi, historikovi a etnografovi MUDr. Gustávovi Mauríciovi Reussovi, ktorý v budove mestského domu býval, tvoril a pravdepodobne aj zomrel. MUDr. Gustáv Maurícius Reuss sa stal priekopníkom vedecko-fantastického žánru na Slovensku a jeho román „Hviezdoveda čili Životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o Obežniciach, Vlasaticiach, Pôvode a Konci sveta vedel“ (1856) vyšiel o 9 rokov skôr ako román „Zo zeme na Mesiac“ od J. Verneho.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *