BANSKÉ TECHNICKÉ PAMIATKY

Vznik banskej činnosti a v súvislosti s tým aj vznik mesta s tisícročnou históriou baníctva bol podmienený tektonickými pohybmi a sopečnou činnosťou.

Zlato v oblasti dnešnej Kremnice človek objavil skôr, ako Karol Róbert udelil v r. 1328 osade Cremnychbana banícke a minciarske výsady. Zlato sa získavalo ryžovaním zlatiniek v potoku, neskôr dômyselným dobývaním na povrchu a následne v podzemí. Razenie štôlní, hĺbenie šácht, kopanie rýh a haldovanie odpadu malo za následok zmenu reliéfu krajiny. 

Aj keď banská ťažba na tomto území zanikla, pri potulkách Kremnicou a jej okolím stále môžeme vidieť svedkov bohatej baníckej histórie mesta – banské technické pamiatky.

Ešte pred vstupom do mesta od Žiaru nad Hronom, oproti benzínovej pumpe Shell sa nachádza ústie Hlbokej (Hornoveskej) dedičnej štôlne. Ručne razená štôlňa dlhá 7 050 m podkopala Anna šachtu na Kremnických Baniach a tvorí jej 4. obzor. O niečo ďalej, na opačnej strane cesty, je IV. šachta so strojovňou. Je jedinou funkčnou šachtou a slúži na dopravu do podzemnej vodnej elektrárne v hĺbke 245 m. Elektráreň s 3 peltonovými turbínami bola spustená v r. 1921 na úrovni Hlavnej dedičnej štôlne.

Hlavná dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda – Svätokrížska) je najmladšou a najhlbšou z troch dedičných štôlní v Kremnici a razila sa sto rokov. Celková dĺžka štôlne po šachtu Anna je 15 481 m, na jej úrovni bolo vyrazených 9 461 m chodieb a prekopov.

Na Ul. J. Horvátha 890/10 sa nachádza šachta Ferdinand so strojovňou. Patrila spojenému ťažiarstvu Zigmunds-Juraj. V r. 1877 tu konské gáple nahradil 1. ležatý parný stroj. Hĺbka šachty po úroveň hlavnej dedičnej štôlne je 301 m. O 50 m ďalej v záhrade nového domu sa nachádza ústie prvej dedičnej štôlne – Hornej dedičnej štôlne (Mestská dedičná štôlňa). Štôlňa dlhá 4280 m bola razená ručne, želiezkom a kladivom.

Severozápadne nad mestom, pod prepadliskom Šturec, sa týči ťažná veža šachty Ludovika. V rokoch 1892-94 bol na Ludovike postavený prvý elektrický ťažný stroj v Kremnici. Energiu pre jeho pohon dodávala prvá hydroelektráreň v Novej Doline. Jej hĺbka je 375,5 m a neďaleko náraziska šachty na úrovni Hlavnej dedičnej štôlne bol v 70. rokoch navŕtaný termálny prameň 52 Ѓ‹C, ktorý dodnes zásobuje termálne kúpalisko Katarína.

V severozápadnej časti mesta sa nachádzajú ešte pozostatky po niektorých banských dielach, či už po štôlňach alebo šachtách. V prepadlisku Šturec sú to napríklad štôlne Václav stred, Václav juh, Šturec štôlňa, nad prepadliskom šachta Mikuláš a šachta Klinger. Nad Banskou cestou je štôlňa Václav sever a mestská šachta Leopold. Zachovali sa aj kamenné pamätníky na návštevy cisára Františka Lotrinského, jeho syna palatína Jozefa a Jozefa II. Neďaleko Kaplnky Panny Márie sa nachádza skelet pamiatkového objektu – klopačky a terénna priehlbina po šachte Panny Márie Pomocnice.

MOROVÝ STĹP (KREMNICA)

Štefánikovo námestie, 967 01 Kremnica

Monumentálny stĺp sv. Trojice je jednou z najvýznamnejších barokových pamiatok svojho druhu na Slovensku.

Bol postavený v r. 1765-72 z iniciatívy mesta na mieste pred farským Kostolom Panny Márie, kde nahradil starší stĺp z r. 1710. Mestský magistrát poveril riešením náročnej úlohy dvojicu sochárskych dielní, a to dielňu kremnického mešťana D. I. Stanetiho a rakúskeho sochára z Brucku, M. Vogerleho. Po smrti oboch majstrov dokončili stĺp A. Mayer, I. Götz a J. Jenitzer. Umelecké hodnoty diela dopĺňa zložitý ideový plán, zohľadňujúci popri hlavnom poslaní (ochrana pred morovou nákazou – sv. Rozália, sv. Sebastián, sv. Rochus, sv. Karol Boromejský) aj mestské špecifiká (patróni baníkov a mesta – sv. Barbora, sv. Katarína, sv. Kliment) s protireformačným nábojom (sv. Anton Paduánsky, sv. Jozef, sv. František Xaverský.

Sochy svätých v nadživotnej veľkosti
Zasvätení svätej Trojici a Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie
– Sv. Trojica (sediaci Boh Otec, po jeho pravici Kristus, holubica symbol Ducha Svätého)
– Archanjel Gabriel (zvestovateľ, v ruke má ľaliu)
– Immaculata (Panna Mária stojaca na zemeguli ovinutej hadom, okolo hlavy má svätožiaru z 12 hviezdičiek)
Banícki patróni
– Svätá Katarína (atribúty: koleso, kniha, mučenícka rúška a meč)
– Svätá Barbora (v ruke má vežu, kalich a olivovú vetvičku)
– Svätý Kliment (v pápežskom odeve, v jednej ruke má kríž a v druhej prekrížené kladivá)
– Svätý Jozef (pestún)
– Svätý Anton Paduánsky (v náručí s Ježiškom, jezuitský svätec)
– Svätý František Xaverský
Ochrancovia proti moru
– Svätý Šebastián
– Svätý Rochus (pútnik, v ruke má palicu, cez plece prevesenú tašku)
– Svätý Karol Boromejský
– Svätá Rozália
Reliéfy
– Zvestovanie
– Zasnúbenie
– Dávidov hriech
– Útek do Egypta
– Klaňanie kráľov
– Obetovanie
– Boj Židov s Amalekýtmi
– Obriezka
– Narodenie
– Navštívenie
– Jozef a jeho bratia
Serafín – hlavička anjela
Putti – anjelik s telom

Kostol sv. Kríža na Kalvárii (Kremnica)

48.704785120231875, 18.908150296899713

Kontakt: 045/67 42 423

Otvorené nonstop

Kalvária sa nachádza na úpätí vrchu Šturc, na svahu priklonenom ku Kremnici, blízko centra a spolu s areálom Mestského hradu je to ďalšia dominanta mesta. Objekty Krížovej cesty – 14 kaplniek spolu s kostolom sv. Kríža zapadajú do krajinného obrazu historického mesta. Tento architektonicko-krajinársky komplex slúži ako oddychovo-rekreačná lokalita.
Vyhliadka na Kalvárii ponúka krásne pohľady na okolité vrchy, kľukatú trasu železnice a historické mesto. V diaľke pri pohľade na sever vidieť gotický kostolík sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Baniach.

Evanjelický kostol (Kremnica)

Pavla Križku 394/12, 967 01 Kremnica

Kontakt: +421 45 674 28 56

Evanjelický kostol stojí na mieste drevenej modlitebne, ktorú si postavili kremnickí evanjelici už v r. 1682, v období protireformácie. Namiesto chátrajúcej stavby navrhol v r. 1819 inšpektor ev. obce Johann Gottfried Freyseysen postaviť nový kostol. Potom, ako v r. 1822 počas návštevy Kremnice würtembergská princezná Mária Dorotea darovala na kostol 200 zlatých, rozbehla sa vo veľkom finančná zbierka. Základný kameň položili 1. mája 1823 a stavbu, ktorá stála 24 tisíc zlatých, vysvätili 1. októbra 1826. Na priečelí klasicistického kostola sú dve dvojice pilastrov so zdobenými hlavicami a nad nimi masívna rímsa a tympanón. Centrálny priestor je zaklenutý kupolou. Pri oltári s obrazom od Vojtecha (Bélu) Angyala z r. 1886 sú dve sakristie, nad vstupom empora s organom a po stranách dva tribúnové priestory. Stavbu projektoval i realizoval štiavnický majster Fratišek Hauser.

KOSTOL SV. ALŽBETY A STREDOVEKÝ ŠPITÁL

Dolná 95, 967 01 Kremnica

Nemocnicu zasvätenú Panne Márii na južnom okraji mesta dal postaviť okolo r. 1382 kremnický comes a urburár Johelinus Craczer. Založenie inštitúcie na podporu chorých a chudobných podporil vzápätí uhorský kráľ Ludovít Veľký, keď špitálu daroval osadu Veterník (Lyget) aj so všetkými úžitkami. Zároveň túto charitatívnu inštitúciu obdarovali majetkami a úžitkami viacerí mešťania, o čom vydala mestská rada v r. 1393 privilegiálnu listinu. V tom čase bol špitál zasvätený sv. Krížu. Z iných písomných zmienok sa dozvedáme, že špitálsky kostol bol zasvätený sv. Alžbete. Kostol má jednoduchý pôdorys zložený z dvoch polí krížovej rebrovej klenby v lodi a päťbokého presbytéria. Vo svorníkoch klenby je štít s uhorským (anjuovským) znakom a znak s čakanom, gracou a krížom, ktorý patril pravdepodobne Craczerovskej rodine. Vstupný portál je lomený a bohato modelovaný oblinovými prútmi a hlbokými výžľabkami. K hlavnému priestoru prilieha na severe sakristia s jedným poľom krížovej klenby s klinovo profilovaným rebrom ako v lodi. Južná kaplnka je zaklenutá na stredný pilier renesančnou lunetovou klenbou. Baroková veža bola ku kostolu pristavaná v rokoch 1712-13. V interiéri je kamenná gotická krstiteľnica s barokovým vekom. Špitál bol zreorganizovaný v r. 1827, kedy v ňom bola nanovo založená moderná nemocnica.

KOSTOL SV. FRANTIŠKA (KREMNICA)

Štefánikovo nám. 3/5, 967 01 Kremnica

Kontakt: 045/67 42 423

Otváracie hodiny:

Farská kancelária:

Pondelok  10:00 – 12:00

Streda        15:00 – 17:00

Piatok        10:00 – 12:00

Kostol začali stavať spolu s kláštorom na mieste dvoch meštianskych domov, v dolnej časti námestia začiatkom roku 1653, krátko potom, čo v 1. polovici 17. storočia ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay po niekoľkých nevydarených pokusoch priviedol do mesta Františkánov. V roku 1702 sa spomína rozšírenie sakristie a chóru. Kostol svojim jednoduchým riešením iba vzdialene pripomína zdomácnené vzory protireformačných sakrálnych architektúr.

Jednolodie, zaklenuté štyrmi poľami krížovej klenby a s vnútornými piliermi, vyčleňujúcimi z priestoru po stranách plytké niky, je spojené s pravouhlým hĺbkovým chórom pre mníchov. Priečelie nad stredovým vstupom iba v základných črtách pripomína pôvodné riešenie. Slohovo výraznejší je vstupný portál s ušnicovým motívom. Hlavný oltár so stĺpovou kulisovou architektúrou a ústredným obrazom Stigmatizovaného sv. Františka a bočné oltáre s dominujúcimi obrazmi a pilastrovými rámami pochádzajú z 3. štvrtiny 18. stor. Keď v r. 1880 kvôli zosuvu pôdy na námestí zbúrali Kostol Blahoslavenej Panny Márie, preniesli sem z neho všetky oltárne obrazy. V súčasnosti sú tieto obrazy, patriace k najvýznamnejším dielam Antona Schmidta, neskorobarokového maliara z oblasti banských miest, majetkom Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Kláštor vľavo od kostola bol pôvodne dvojpodlažný. Objekt má pilierovú arkádovú krížovú chodbu a smerom do námestia štvorosové priečelie s vtiahnutou vežou nad vstupom, postavenou po r. 1672. Funkčná architektúra štvorkrídlového kláštora má v starších podlažiach jednoduché otvory orámované lištami a ranobarokové lunetové klenby. Tretie podlažie nadstavali po r. 1702. O tridsať rokov neskôr vzniklo kláštorné krídlo pri hradbách, ktoré r. 1752 predĺžili. V bašte opevnenia zriadili františkáni knižnicu.

Loretánska kaplnka vznikla na mieste ďalšieho meštianskeho domu po roku 1758. Kaplnka zaklenutá tromi poliami pruskej klenby je bočným priechodom spojená s loďou kostola a má aj samostatný vchod z námestia. Na stĺpovej murovanej architektúre oltára s loretánskou chyžou je rokoková ornamentika. Zaujímavý je fragment meštianskeho gotického domu na námestí, za loretánskou kaplnkou, neskôr františkánska sýpka. Dodnes sa tu zachovali solitérne tvaroslovné články i fragmenty nástenných malieb. Od r. 1651 dom užívali františkáni, mali tu pekáreň a cely. Dvorovú časť stavby v roku 1760 prerobili na sýpku.

V strede námestia kedysi stál monumentálny farský Kostol Panny Márie. Po jeho rozobratí v r. 1880 sa zachovali len archívne materiály a fragmenty maliarskej a sochárskej výzdoby. Pôvodný gotický kostol prešiel v 18. stor. mohutnou neskorobarokovou prestavbou. V r. 1760 bol podpísaný prvý kontrakt so sochárom Dionýzom Stanetim na štukatérsku výzdobu fasády, neskôr pribudli objednávky na dalšie diela – sochárske práce na hlavný oltár a šesť bočných oltárov, kazateľnicu, spovedelnicu, súsošie Najsvätejšej Trojice, štyroch sôch cirkevných otcov, a pod. Päť oltárnych obrazov namaľoval štiavnický maliar Anton Schmidt, ktorý bol aj autorom freskových malieb. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v r. 1767 kostol slávnostne vysvätil gróf Anton Révai.

KOSTOL SV. KATARÍNY (KREMNICA)

Štefánikovo nám. 3/5, 967 01 Kremnica

Otváracie hodiny:

jún – september     08.30 – 17.30 utorok – nedeľa

október – máj         09.00 – 16.30 utorok – sobota

Vznik hradného kostola sa datuje pred r. 1400, do 13. alebo 14. stor. Z pôvodnej stavby si mal terajší kostol ponechať len obvodové múry. Najneskôr v 2. pol. 14. stor. bolo postavené polygonálne presbytérium (svätyňa) s gotickými klenbami a vstupným portálom do sakristie (dnes zamurovaný). Pre dnešnú podobu interiéru bola dôležitá pomerne spoľahlivo datovaná prestavba kostola z obdobia okolo r. 1400. Koncepcia interiéru bola vložením stredového arkádového pásu s dvojicou pilierov transformovaná na dvojloďovú. Z tohto obdobia sú zachované bohaté tvaroslovné články – architektonická výzdoba s kučeravými listami a tzv. kolienkovými konzolami, ako aj motív baldachýnov na bočných stenách medziloďových pilierov.

Neskorogotickú etapu stavebného vývoja z 80. rokov 15. stor. najpôsobivejšie reprezentuje konštrukčné riešenie zaklenutia staršieho presbytéria a juhovýchodného oratória. Rebrá klenby vytvárajú zvláštne pätky a pretínajú sa vo forme lastovičích chvostov. Odborníci ju nazvali „kremnická pätka”. Objímavé pätky boli obľúbeným motívom rakúskych staviteľov. Na rebrách v kútoch svätyne sú nezvyčajné zvieracie a ľudské figúry, zobrazujúce Krista, donátorov alebo prorokov a evanjelistov, a ako protiklad dvojicu diablov.

Renesančné úpravy veže súvisia s jej rekonštrukciou po rozsiahlom požiari v r. 1560. V interiéri bola k triumfálnemu oblúku v 2. tretine 16. stor. pristavená renesančná kazateľnica, spočívajúca na stĺpe s korintskou hlavicou a kamenej konzole, podopretej plastikou poprsia muža v dobovom odeve.

Súčasný celkový vzhľad získal kostol predovšetkým vďaka rozsiahlej pamiatkovej obnove v r. 1883-86. V exteriéri vytvorili nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a na vrchol veže osadili vysokú ihlancovitú strechu s vežičkami.

Interiér pozmenili postavením novej západnej organovej tribúny, kamenných zábradlí s kružbami, vretenových schodísk a prerazením nového trojdielneho okenného otvoru z priestoru pokladnice do presbytéria. Komplexnosť obnovy sa spájala s interiérovou neogotickou maľovanou výzdobou klenieb a architektonických článkov, ako aj odstránením staršieho mobiliáru. Ten bol nahradený neogotickými prvkami zo Stornovej dielne – farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami (hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v presbytériu, bočný oltár P. Márie naľavo, oltár sv. Kríža v severnej kaplnke, oltár smrti sv. Jozefa napravo, oltár sv. Anny v južnej kaplnke), baldachýnom a drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, kamennými sochami na pilieroch ¬dvojlodia a fasáde južnej predsiene.

Storno úplne odstránil štvoricu bočných oltárov spolu s ranobarokovým hlavným oltárom s ústredným obrazom Zasnúbenia sv. Kataríny (vysvätené 1715). Z neho sa zachovala podstatná časť sochárskej výzdoby (z pôvodných 13 sôch sa zachovalo 11). Interiér obohatili dva cenné prírastky zo zbúraného Kostola Panny Márie – neskorogotická socha Madony stojacej na kosáku mesiaca z konca 15. stor. a renesančná krstiteľnica kalichovitého tvaru z r. 1561, patriaca k náhrobku kremnického medailéra Krištofa Füssla.

K pôvodným súčastiam kostola patrí aj súbor kamenných epitafov a náhrobných dosiek. Trojica neskorogotických sôch – svätá Helena, neznáma ¬svätica (alebo Panna Mária) a svätá Alžbeta,
umiestnených pod západnou tribúnou, pochádza pravdepodobne zo špitálskeho Kostola sv. Alžbety.
Dvojica neskorogotických sôch svätíc sv. Katarína a sv. ¬Barbora z konca 15. stor. neznámeho pôvodu je osadená na južnej strane dvojlodia. Samostatná kamenná socha Panny Márie (Immaculata) z 2. polovice 18. storočia v severozápadnom rohu dvojlodia pravdepodobne pochádza z dielne, pracujúcej na morovom stĺpe.

Replika sochy stojí na nádvorí hradu. V r. 1992 sa súčasťou mobiliáru stal nový organ Rieger-Kloss od firmy Varhany Krnov (3500 píšťal, 3 manuály, 47 registrov), ktorý vďaka svojej dispozícii umožňuje realizovať interpretácie najnáročnejších diel organovej literatúry. Architektúra hradu a chrámu, koncertný organ a vnútorná akustika kostola tvoria jedinečnú kombináciu, aká sa nikde inde na Slovensku nevyskytuje.

Kostol sv. Kataríny, ako súčasť Mestského hradu, je jednou z expozícií NBS – Múzea mincí a medailí

MINCOVŇA

https://www.mint.sk

Otváracie hodiny:

Expozícia je otvorená pondelok až piatok. Začiatky prehliadok o 9:00, 10:30 a 12:45 (júl, august aj 14:00 a 15:00)

Od 1.apríla do 31.mája a od 1. septembra do 30. septembra – sobota – len pre vopred objednanú skupinu min. 15 osôb.

Od 1.júna do 30.júna – sobota – začiatky prehliadok o 9:00, 10:00, 11:00.

Od 1.júla do 31.augusta – sobota aj nedeľa – začiatky prehliadok o 9:00, 10:00, 11:00.

Od 1.októbra do 31.marca – víkendy zatvorené.

V sobotu a nedeľu prehliadky len starej raziarne.

Dĺžka prehliadky:

Celková dĺžka prehliadky je približne 60 minút (v prípade prehliadky len starej raziarne cca 45 minút).

Jej príbeh sa začal odvíjať s udelením privilégií mestu Kremnica v roku 1328, je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete.

Objekty mincovne v opevnenom meste sú postavené na mieste niekoľkých starších meštianskych domov. Súbor zachovaných výrobných, administratívnych a obytných budov je výsledkom zložitých stavebných premien od 15. stor. podnes. Mincovňa mala pôvodne charakter gotickej obrannej pevnosti, začlenenej do mestských hradieb. V priebehu času došlo k viacerým renesančným i neskorším slohovým úpravám.

Kremnická mincovňa sa spolu s budínskou stala najdôležitejšou mincovňou vtedajšieho Uhorska, svoje výsostné postavenie (popri Viedni) si udržala aj počas trvania monarchie a ostala jedinou mincovňou v časoch československého štátu. Produkovala v miliónových nákladoch rozmanité typy mincí s množstvom variantov. Koncom 15. stor. v nej došlo k pokusom o zavedenie razby veľkých mincí – toliarov (tzv. kremnické guldinery), s čím súvisel aj zrod slávnej medailérskej tradície a modernizácia výroby. V mincovni zaviedli valcovacie zariadenia, objavili sa pokusy so strojovou razbou, od polovice 17. stor. sa používali valcovacie raziace stroje, od 18. stor. skrutkové lisy – balanciéry umožňujúce razbu do kruhu. Svojím vybavením bola kremnická mincovňa vzorom pre ostatné mincovne monarchie. 

Drahé kovy prichádzali do mincovne síce po základnej hutníckej úprave, ale v rozličnom stupni rýdzosti, preto sa museli rafinovať. Zlato sa zrýdzovalo na dukátovú rýdzosť len v lúčobni mincovne, v tzv. cimente. Cimentácia (rafinácia suchou cestou) predstavovala jedno z výrobných tajomstiev v procese výroby kremnických dukátov. V r. 1505 lúčobňu odkúpili Turzovci; v prenájme ju mali až do r. 1548, keď kremnickú komoru aj s mincovňou predala kráľovná Mária svojmu bratovi Ferdinandovi I. Od 17. stor. sa začala používať rafinácia mokrou cestou rozpúšťaním v kyseline dusičnej, tzv. kvartácia. Kremnická lúčobňa rafinovala drahé kovy aj pre mincovne v Prahe, vo Viedni, zrýdzovala zlato poľské, ruské i francúzske, od konca 19. stor. sa do Kremnice posielalo zlato z celej monarchie.

Napriek obdobiam hospodárskeho úpadku, vojnovým a revolučným udalostiam, rabovačkám, pokusom o preloženie či zrušenie, mincovňa nikdy na dlhší čas neprerušila svoju činnosť a pracuje ďalej. Vďaka bohatej produkcii mincí z drahých kovov v prvých storočiach existencie, schopnosti rýchlo a kvalitne zabezpečovať veľké objemy obeživa pri vzniku nových menových sústav, vďaka medailérskej tradícii, ale i vysoko cenenej práci minciarov, rytcov, medailérov, technikov a technológov si udržuje vysoký kredit. So svojou takmer sedemstoročnou nepretržitou výrobnou činnosťou je ojedinelým fenoménom, pýchou Kremnice a celého Slovenska.

Expozícia Mincovne Kremnica ponúka turistom možnosť prezrieť si nielen zaujímavé exponáty v novorekonštruovaných priestoroch historickej budovy, ale tiež jedinečnú prehliadku starej raziarne mincí.

OPEVNENIE MESTA KREMNICA

Napriek odstráneniu dvoch brán z pôvodných troch a zbúraniu severovýchodnej časti múru mestského opevnenia, sa mestský fortifikačný systém Kremnice zachoval takmer v pôvodnom stave.

Historické jadro Kremnice je obohnané kamenným múrom nadväzujúcim na opevnenie hradného areálu. Múr, obkolesujúci územie asi 45 000 m2 postavili v 1. tretine 15. stor. na základe nariadenia kráľa Žigmunda o opevnení dôležitých kráľovských miest z r. 1405. Miestami dosahuje výšku 5 – 7 m.

Na južných nárožiach je spevnený dvoma kruhovými vežami – Červenou na juhovýchodnom a Čiernou na juhozápadnom nároží. Rovnaká kruhová veža, ktorú odstránili pri rozširovaní mincovne, sa nachádzala aj na severozápadnom nároží.

Štrbinové strieľne v korune hradbového múru (napr. na Červenej veži) boli sprístupnené drevenou ochodzou. V nižších častiach múrov a na baštách sa zachovali rôzne formy kľúčových strieľní.

Do mesta sa vstupovalo troma bránami – Dolnou, Hornou a Malou, nazývanou Bystrická alebo Türl. Posledné dve boli asanované r. 1872-80. Aktívnu obranu Hornej a Dolnej brány v 16. stor. zdokonalili barbakanom predsunutým pred bránu v hradobnom múre, čím sa fortifikácia zdvojila.

Barbakan je tiež tvaru hranola, na prízemí s dvomi prechodnými otvormi. Väčší s polkruhovým portálom a pravouhlou zápustnou plochou pre padací most bol určený pre povozy, menší má sedlový portál a bol určený pre peších. Chrliče, smolné nosy a nohavicové strieľne dopĺňa na čelnej strane renesančný polkruhový arkier a kamenná edikula s polychrómiou – s reliéfom sv. Kataríny.  Vedľa vstupnej brány sú po stranách osadené reliéfne kamenné platne so symbolmi zlata (slnko) a striebra (mesiac), banských a minciarskych nástrojov. Nad platňami stoja keramické postavy baníka a minciara z 19. storočia. Na severnom priečelí veže barbakanu sú postranne prejazdného portálu osadené dva portrétne medailóny s polychrómiou z roku 1539 – cisára Ferdinanda I. a jeho manželky – kráľovnej Anny.

V súčasnosti v medzibrání Barbakanu a Dolnej brány sídli Kultúrne a informačné centrum mesta.