Rady zo záhrady

Babičkina lekáreň

Ak máte k dispozícii záhradku a viete si do nej nasiať potrebné rastliny a koreniny, alebo máte možnosť zohnať si ich čerstvé na trhu, môžete si zriadiť doma po ruke babičkinu lekáreň. Je v každom prípade osvedčená, lebo v minulosti si lekára a lieky nemohol dovoliť každý. Tak vznikali domáce recepty, ktoré nájdu opodstatnenie určite aj dnes.

Prechladnutie a kašeľ

Cibuľový sirup: 1 veľkú cibuľu roztlačte v 0,25 l vody a vytlačenú šťavu nechajte prevrieť so 150 g kryštálového cukru. Zvarí sa vám na sirup. Postupovať môžete aj tak, že cukor necháte odstáť s nasekanou cibuľou a potom ho pretlačte cez gázu. Cibuľa si tak uchová viac vitamínu C. Užite každú hodinu za čajovú lyžičku sirupu, kým ťažkosti nepominú. Pozor, recept nie je vhodný pre diabetikov!

Olejová zmes: Do arómalampy zmiešajte po 10g levanduľového a citrónového oleja a 20 g eukalyptového oleja a nechajte odparovať.

Čaj z materinej dúšky a šalvie proti dráždivému kašľu: zmiešajte po 2 diely materinej dúšky a eukalyptových listov a po 1 diele šalvie a bazových kvetov. 1 polievkovú lyžicu zmesi zalejte šálkou vriacej vody, lúhujte 10 minút a sceďte. Pite 6xdenne jednu šálku. Po čaji sa budete dobre potiť, ak sa však poteniu chcete vyhnúť, nepridajte do čaju bazový kvet.

NÁDCHA A ZÁPALY DUTÍN

Fenikel a kôpor: zmiešame 20 g sušenej vňate fenikla a 80 g sušeného kôpru. 1 lyžicu zmesi rozložte na plech a zohrejte v rúre (asi na 250 °C) Keď byliny začnú černieť, otvorte rúru a opatrne vdychujte paru. Úľava by sa mala prejaviť po 24 hodinách.

Cibuľový obklad: cibuľu rozkrájajte na plátky a vložte do vrecúška z gázy. Vrecko potom zohrejte nad vodným kúpeľom, neponorte ho pritom do vody. Horúce vrecko potom priložte na postihnuté miesto (čelové či nosové dutiny alebo oblasť pľúc) a prikryte vlnenou látkou. Previažte obväzom, aby sa z miesta nezošmyklo. Pôsobiť nechajte približne 20 minút.

Proti horúčke

Jačmenná voda s medom: 50 g jačmeňa uvarte vo 2 l vody, až kým sa obsah neodparí na polovicu. Potom pridajte 2 PL medu alebo hroznového cukru. Zmes nechajte vychladnúť na príjemnú izbovú teplotu a potom pridajte šťavu z jedného citróna. Pite po dúškoch celý deň. Diabetici smú sladiť len hroznovým cukrom!

Octové podkolienky: 1 diel octu zmiešajte s 5 dielmi vody pri izbovej teplote. Do tekutiny potom namočte bavlnené podkolienky a vyžmýkajte. Pacient si ich navlečie na nohy a potom mu ich zabaľte ešte bavlnenými šatkami. Aby ste nezamočili posteľ, podložte pacientovi pod nohy plastikovú fóliu a prekryte dekou. Podkolienky nechajte pôsobiť hodinu, postup opakujte 2-3 x až pokiaľ teplota neklesne.

4 bylinky, ktoré by nemali chýbať vo vašej prírodnej lekárničke

Aby ste bolesť a nepríjemné pocity potlačili, nemusíte vždy siahnuť len po liekoch. Aj poklady z prírodnej lekárničky môžu pomôcť. Ktoré bylinky by vám v nej nemali chýbať?

Už od nepamäti sa z byliniek vyrábajú rôzne masti, tinktúry či sirupy. No najobľúbenejším spôsobom, ako z nich získať liečivé účinky, sú bezpochyby bylinkové čaje. Čaj je rýchly, chutný a v chladných mesiacoch aj príjemne zahreje. Ak je pripravený správne, dostane sa vďaka nemu do tela veľa prospešných látok. Najčastejšie sú to rôzne silice, triesloviny či flavonoidy.

Bylinkové čaje sú skvelou podpornou liečbou pri rôznych neduhoch, no ak ste tehotná, radšej sa ich zrieknite alebo si poriadne naštudujte, ktoré sa užívať smú, a ktoré nie.

Aké bylinky mať doma v zásobe?

Lipa malolistá

Lipa je všestranná bylinka, ktorú si môže bez obáv dopriať celá rodina. Nemá žiadne vedľajšie ani škodlivé účinky, aj keď sa užíva dlhodobo. Vôňa lipových kvetov je nádherná a časť z nej sa zachová aj po vysušení.

Lipa sa hodí do rôznych čajových zmesí, no obľúbená je najmä samostatne. Jej účinky oceníte najviac pri nádche a prechladnutí či chorobách dolných dýchacích ciest. Obsahuje veľa flavonoidov, čo znamená, že má močopudné a potopudné účinky. Lipový čaj je tak ideálny na popíjanie pri horúčke. Pre ešte lepší účinok ho môžete skombinovať so zázvorom alebo bazovými kvetmi.

Šalvia lekárska

Šalvia je takisto veľmi univerzálna bylinka, ktorá sa k nám dostala zo Stredomoria. Má výraznú vôňu i svojskú chuť. Používa sa preto nielen na prípravu bylinkových čajov, ale aj v kuchyni. Obľúbená je najmä pre jej protizápalové účinky. Hodí sa na zapálené hrdlo, no aj pri problémoch v ústnej dutine. Napríklad pri zápaloch zubov či ako dezinfekcia na afty. V takýchto prípadoch sa však namiesto čaju používa silný odvar na kloktanie alebo zriedená šalviová tinktúra.

Šalvia však okrem zápalov môže pomôcť aj s nadmerným potením či nepravidelným menštruačným cyklom. Aj tu však platí, že všetkého veľa škodí, keďže príliš veľké dávky sú toxické.

Echinacea purpurea

Echinacea sa stala v posledných rokoch veľkým hitom. Okrem čajov sa z nej vyrábajú rôzne tinktúry, sirupy či mastičky. Najčastejšie sa užíva na podporu imunity. Ak si ju chcete zvýšiť pred zimou, ideálne je začať s pravidelným pitím čaju či užívaním tinktúry už teraz. Echinacea môže pomôcť aj počas choroby, no najideálnejšia je ako prevencia.

Čaj z tejto bylinky je však prospešný aj pri ochoreniach dýchacích a močových ciest. Masť zase pomáha pri reumatických bolestiach a zle sa hojacich ranách.

Materina dúška

Materina dúška je ďalšou obľúbenou a hojne dostupnou bylinkou. Často si ju ľudia pestujú aj doma v záhonoch, no bežne ju nájdete pri prechádzke na okrajoch lúk či pri lesných cestičkách. Má prenikavú vôňu, ktorá pretrváva aj po vysušení, a veľa liečivých účinkov.

Čaj sa vám osvedčí ako pomoc pri kašli či pri zahlienení a ako prevencia pred jesennými virózami. Zmierňuje tiež zápaly hrdla a vie prilepšiť aj pri rôznych tráviacich ťažkostiach. Materinu dúšku sa hodí kombinovať napríklad so skorocelom, ktorý takisto zmierňuje kašeľ.

Liečivá sila korenín

Pridávame ich do pokrmov, často mechanicky, alebo podľa zabehnutých receptov a pritom zabúdame, že nielen domáce ale i exotické koreniny boli od dávnych čias súčasťou tradičného liečenia a niektoré z nich sa vyvažovali zlatom!

Dnes vás zoznámime s liečivými účinkami jednotlivých druhov korenia.

V dávnych časoch boli naozaj mnohé koreniny vzácne a z krajín pôvodu ich s nasadením života vozili obchodníci do blízkych i vzdialených krajín. Aj preto bolo cenené a často sa dostávalo na stôl len tým najbohatším. Zároveň slúžilo ako vzácne liečivo v rukách ranhojičov a lekárov. Rovnako môže pri jednoduchých problémoch pomôcť aj vám. Korenie skúseného lekára síce nenahradí, ale poskytne vám úľavu, než sa k nemu budete môcť vydať.

Zázračná rasca

Žiadna exotika, ale tá najobyčajnejšia klasika. Rasca. Pre niekoho prostá burina a zbytočnosť, ktorá pláva v hrnci s guľášom “len tak pre chuť”, alebo sa drobí z kôrky chleba. V skutočnosti sa ale jedná o jednu z najstarších koreniacich položiek na svete. Prečo? Rasca totiž po tisícročia pomáha ľuďom s trávením, a to aj dosť nestráviteľných vecí. Obsahuje totiž karvón, látku, ktorá potláča vedľajšie aktivity žalúdka. Trebárs nadúvanie, plynatosť a kŕče, ktoré obvykle zažijete, keď zjete niečo, čo vám úplne nesedí.  Rasca sa podávala aj pri rôznych vírusových ochoreniach tráviaceho traktu a tiež vo forme odvarov ako pomoc na žalúdočné (a menštruačné) kŕče. Dnes sa odporúča aj pri prechladnutí, pretože má schopnosť upokojovať boľavý krk. Vyskúšajte a uvidíte. Minimálne zistíte, že ona chlebová “rascová” aróma upokojuje váš podráždený nervový systém. 

“Vysoký jalovec”

Tak sa spieva v známej ľudovej piesni. Pritom aj jalovec patrí do kategórie liečivých darov zeme. Usušené guľôčky jalovca sú korením, s ktorým sa v bežnej kuchyni stretávame zriedka. Zverinu totiž nedochucujeme každý deň, rovnako ako práve často nevyrábame domáci gin. Vtip je v tom, že si ním môžete okoreniť život len tak. Teda ak práve netrpíte zápalovým ochorením obličiek alebo nie ste tehotné. Inak sa ale nemusíte brániť žuť jalovec tempom 5-10 guličiek za deň. Jalovec prevonia váš dych a upraví zažívanie. Znižuje záťaž na pľúcach a je dobrým pomocníkom pri chorobách horných dýchacích ciest . Je močopudný, takže svojím spôsobom čistí telo. Pomáha od reumatických bolestí. Skúste ho brať ako “zdravé” cmúľacie cukríky.

Chilli papričky

Mnohí z vás sa pri vyslovení súslovia “chilli papričky” strasú. Oprávnene. Tento silný, ostrý a veľmi aromatický plod, usušený a spracovaný do podoby korenia, je skutočne extrém. Za jeho pálivosťou, ktorá môže byť niekedy povznášajúca a inokedy ničivá, stojí hlavne účinná látka kapsaicín. A hoci to môže znieť zvláštne, práve tento nositeľ pikantnej chuti je unikátnym prostriedkom, ako sa zbaviť bolesti, zvlášť tej chronickej. Ľudské receptory pre vnímanie bolestivých podnetov totiž papričky dokážu svojím pôsobením doslova prehlušiť, a po prvotnej “šokovej” fáze nastupuje fáza analgetická, tlmiaca.

Po požití “kajenského korenia” (ako je korenie z čili papričiek nesprávne nazývané) bude jednoducho mozog získavať menej podnetov o tom, že telo niečo bolí. K čomu to môže byť dobré? Ak vás trápi migréna, jej príčina síce nezmizne, ale podobne ako po požití práškov proti bolesti sa budete cítiť lepšie. Podobne kapsaicín dokáže v rozumnom množstve “upokojiť” žalúdočné vredy, zahriať vaše skrehnuté kĺby, zlepšiť krvnú cirkuláciu a podporiť metabolizmus . Dokonca zaženie aj hlad.

Škorica

Štipkou škorice môžete nahradiť bežné sladidlá vo svojich pokrmoch. Okrem príjemnej vône vás môže pekne rozohriať a vyvolať vo vás pocit “sladkého zaplavenia”. Prapríčinou tohto javu je chemická zlúčenina cinnamaldehyd, obsiahnutá v kôre tropických škoricovníkov. Čo na tom, že jej účelom v prírode je “aromatická” obrana pred hmyzom: U ľudí skôr apetít podporuje. Škoricu môžete teda v patričnom množstve využiť na podporu trávenia a na vytvorenie sladkej chuťovej stopy. Rozhodne si prospejete, pretože substitúcia aktívne znižuje hladinu cukrov obsiahnutých v krvi (čo oceníte nielen pri diabete II. typu), a súčasne dokáže čiastočne potlačiť hladinu triglyceridov a vysokého cholesterolu. Nie, nie je to náhrada za konvenčné medikamenty, ale môže vám pomôcť s vaším trápením. Štiepi a zlepšuje metabolizmus tukov, stimuluje zažívací trakt, upokojuje koliky, hnačky, nevoľnosti aj nadúvanie. Údajne dokáže tlmiť aj menštruačné bolesti. Pozor si dávajte len na správne dávkovanie (určite nie viac ako 5 gramov za deň) a na možnú alergickú reakciu.

Klinček

Keď náhodou zablúdite na ostrovy na severe Indonézie a uvidíte pätnásťmetrový strom klinčekovec voňavý, asi by ste nečakali, že práve odtiaľ pochádzajú malé “klinčeky”, dnes používané v každej kuchyni. Klinček funguje ako perfektné lokálne anestetikum a pomáha aj s miestnou dezinfekciou. A to je hlavný dôvod, prečo toto korenie môžete používať pri tlmení bolestí zubov – zubných zápalov a bolestí nervov. Je znecitlivujúci a upokojujúci. Jeho ďalšia účinná látka, karvakrol, má ako bonus efekt antimikrobiálny, antifungálny a čiastočne antivírusový. Je to jednoducho vrecková lekáreň zbalená na cesty. Mimochodom, vedeli ste, že z každého jedného dospelého stromu sa dajú zožať len štyri kilogramy tohto zázraku?

Rozmarín

Aj túto rastlinku poznáme hlavne z ľudovej piesne. Kulinári ním nádherne prevoňajú pečené mäso. Lenže význam rozmarínu lekárskeho presahuje gastronomické pásmo. Funguje aj ako účinný liek proti kašľu – je to prírodné antiseptikum proti zahlieneniu pľúc. A to je ešte len začiatok. Uvoľňuje navyše zažívací trakt, čistí ho zvýšenou koncentráciou trieslovín a je ľahko močopudný. Zľahka tiež “masíruje” vaše cievy, odstraňuje únavu a vyčerpanie. Rozmarín zvyšuje krvný tlak, a tým vás štartuje z útlmu do normálnej aktivity. Prospieva vašej pleti, odpudzuje hmyz. Nenápadný rozmarín má proste široký záber. Ak je však v niečom unikátny, je to v schopnosti potláčať najrôznejšie nežiaduce reakcie, ktoré sa týkajú vdýchnutia. Áno, je vynikajúci proti peľovým alergiám. V súčasnosti sa jedná o intenzívne skúmanú rastlinu, pretože alergie sú veľkou komplikáciou života mnohých ľudí.

Šafrán alias kurkuma

Málokto vie, že tak bežné korenie, ktoré poznáme pod názvom kari je zmesou 11 korenín a typický oranžovo-žlto-zelený odtieň mu dodáva až indický žltý šafran, ako je niekedy výrobok zo sušeného mletého podzemku kurkumovník dlhého nazývaný. Kurkuma a jej hlavná obsahová látka kurkumín je nenápadný zázrak s veľmi výrazným efektom. V prírode by ste totiž nenašli zase toľko látok s tak výraznými protizápalovými a antioxidačnými účinkami. K čomu všetkému sa dá využiť? Napríklad znižuje bolesti opuchov artritických kĺbov. Tlmí zápalové ložiská, prispieva k rýchlejšiemu hojeniu. Stimuluje pamäť, potláča depresie. Špekuluje sa aj o tom, že dokáže zlepšiť stav pacientov s Alzheimerovou chorobou a blokovať rozvoj zhubných ložísk a lézií . Len si musíte dať pozor na prehnané nekritické nadšenie. Spomínané pozitívne výsledky ešte poväčšine potrebujú solídne overenie lekársku štúdiou. Predsa len, porcie inak horké a zemité kurkumy, ktoré zje za života priemerný Ind, stoja pomerovo niekde inde ako tie vaše. A nie je teda stopercentne isté, kam až sila tohto žltého šafranu siaha. Pri zápale si ale čajovou lyžičkou kurkumy určite neuškodíte.

Zázvor

Je prekvapujúce, ako dokážu často pomôcť práve taká korenia, ktorá vás môžu pri konzumácii rozplakať. Trebárs ostrý zázvor. Nápad nalúpať či nastrúhať štipľavý podzemok zázvoru lekárskeho sa pritom datuje až niekam k predhistorickej Číne a čoskoro sa rozšíril aj do ázijských trópov. Tu sa totiž obyvatelia žijúci v nie práve hygienických podmienkach často stretávali s nevoľnosťou, bolesťami brucha a hnačkou. A práve na ne výborne zázvor zaberal svojou kombináciou protizápalových a antibakteriálnych účinkov. Okrem toho ešte znižuje cholesterol, stimuluje krvný obeh a činnosť srdca. Tu je potrebné trochu zbystriť – je totiž jasné, že ak si niektoré obsiahnuté látky (napríklad zingiberen a bisabolén) pohrávajú s frekvenciou vášho srdcového tepu, sú tu aj riziká. Nie každý pre zázvor ustojí plnú dávku a vyhýbať by sa mu mali deti a ľudia s cukrovkou. Inak sa ale v odvare zo zázvoru skrýva odpoveď na kŕče i bolesti z nevoľnosti. Ak vám žalúdok rozhojdal let alebo dlhá plavba, je čaj zo zázvoru s medom to pravé. A ako zázrak pôsobí toto exotické korenie pri prechladnutí a nádche.

Antistresové bylinky

Život v neustálom zhone, veľa práce a starosti o každodennú existenciu spôsobujú, že čím ďalej tým viac ľudí má veľké problémy so stresom. Nemali by sme ho ignorovať, pretože môže mať vážne následky psychického i fyzického rázu. Pomôcť môžu rôzne terapie, samozrejme sú tu aj farmaká, ale ani príroda nezostáva pozadu a ponúka nám niekoľko veľmi zaujímavých byliniek, ktoré môžu pomôcť aj v boji proti stresu.

Harmanček

Táto bylinka je jednou z najpopulárnejších liečivých rastlín a má veľmi široké využitie. Okrem iného sa odporúča aj proti stresu. Tiež pomáha s nespavosťou alebo nočnými morami. Účinky potvrdili aj vedecké výskumy. Skúšky v laboratóriách dokázali, že niektoré látky, ktoré harmanček obsahuje, majú na mozog podobný vplyv ako diazepam. Dlhodobé pridávanie tejto bylinky do čaju (a alebo priamo varenie harmančekových čajov) môže výrazne obmedziť efekty stresu a všeobecného psychického napätia.

Medovka

Upokojujúce účinky tejto byliny veľmi dobre poznali už naše praprababičky. Večer si sadali do izby, navarili čajíky, popíjali, rozprávali sa a cítili sa oveľa uvoľnenejšie a spokojnejšie než páni, ktorí vyrážali večer po práci niekam na pár pohárikov pálenky. Medovka nepôsobí len proti stresu a na upokojenie. Navyše dokáže zlepšiť pamäť, pôsobí proti kŕčom a stimuluje mozgovú činnosť. Len v tomto prípade menej znamená viac. Ako ukázali odborne štúdie, príliš silný čaj miesto upokojenia môže vyvolať nepokoj. Najlepšie je začať po malých dávkach a podľa potrieb ich postupne zvyšovať.

Zelený čaj

Skvelý upokojujúci prostriedok proti stresu je aj zelený čaj. Mnísi na Ďalekom východe sú všeobecne vnímaní takmer ako synonymum pokoja a psychickej vyrovnanosti. Pomáhajú im v tom meditácie, racionálny prístup k životu a tiež pravidelné popíjanie tohto zázračného nápoja. Zelený čaj znižuje tlak, zmenšuje napätie a prináša úľavu v stresových situáciách. Navyše zlepšuje koncentráciu. Pre dosiahnutie vyrovnaného stavu by malo stačiť každodenné popíjanie troch šálok čaju. Pozitívny vplyv na psychiku a odstránenie stresu má v tomto prípade aminokyselina L-theanin.

Levanduľa

To, že táto bylina účinkuje proti stresu zistili už v antickom Ríme. Môže za to linalool, ktorý upokojuje a utlmuje našu nervovú sústavu. U levandule sa nemusíme zamerať len na čajíky a bylinkové zmesi. Táto rastlina pôsobí už svojou vôňou, takže stačí po byte rozmiestniť vetvičky s usušenou levanduľou a mali by sme sa cítiť výrazne pokojnejšie. Tiež je možné ju dávať do skríň s oblečením, pred spaním pod vankúš a skôr lekári na upokojenie odporúčali nosiť vrecúška so sušenou bylinkou na krku.

Ľubovník

Je známy už mnoho storočí ako kvalitný upokojujúci prostriedok a dobré prírodné antidepresívum. Proti stresu sa používajú výťažky z tejto bylinky, olej (môžeme si ho veľmi ľahko vyrobiť aj v domácich podmienkach) alebo samozrejme čaju. Len u ľubovníka by sme mali byť trochu opatrnejší než u iných všeobecne a často používaných byliniek. Zvyšuje citlivosť na slnko, takže ju nepoužívame v situáciách, keď sa chystáme von alebo napríklad do solária.

Ako uchovať medvedí cesnak, aby vydržal čo najdlhšie

Slovensko z jari pravidelne zasahuje „medveďocesnakový boom“ aj vďaka masívnym kampaniam, ktoré vysvetľujú jeho liečivé účinky a tiež kvôli jedinečnej chuti, ktorá je (ak si odmyslíme klasický cesnak) nenapodobiteľná. A tak sa mnohí z nás vyberú z jari na miesta, kde sa táto rastlinka, listami podobná konvalinke, vyskytuje.

Lenže v čerstvej podobe si ho žiaľ môžeme vychutnať len približne jeden mesiac v roku.  Preto je užitočné poznať rôzne spôsoby, ako si túto zdravú lahôdku uchovať pre použitie aj v iných ročných obdobiach. Na nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na niekoľko overených postupov.

Mrazenie

Tento spôsob má množstvo odporcov z dôvodu, že po rozmrazení sa hmota, ktorú vytiahnete z mraziaku už na pôvodnú bylinu nebude podobať. Napriek tomu je to veľmi jednoduchý spôsob, ktorým zachováme veľa vlastností medvedieho cesnaku, aj keď jeho neskoršie využitie je trochu obmedzené. Stačí len čerstvé listy poriadne umyť (niekedy sa odporúča namočiť do vriacej vody a hneď vychladiť), osušiť a potom vo vhodnej nádobe zamraziť. Bohužiaľ po rozmrazení z neho vzniká hotová kaša, takže sa hodí potom už hlavne do polievok, na prípravu “špenátu” či na výrobu čerstvej porcie pesta – z tohto dôvodu ho môžeme pred mrazením rovno nakrájať.

Nakladanie v oleji

Listy aj s stonkami umyjeme a necháme uschnúť. Potom ich jemne posolíme, premiešame a natlačíme do pohárov, ktoré zalejeme olejom. Počkáme až zmiznú všetky bublinky, prípadne ho trochu pritlačíme a dolejeme olej tak, aby ani kúsok lístka či byle nevykukoval. Veľmi starostlivo uzavrieme vrchnákom a uchovávame v suchom, tmavom a chladnom mieste.

Pesto

Hrsť listov umyjeme, vytlačíme z nich vodu a jemne nasekáme. Potom ich vymiešame v mažiari na kašu, do ktorej nakoniec prilejeme panenský olivový olej a osolíme podľa chuti. Hotové pesto preložíme do vyvarených pohárikov, na vrch nalejeme vrstvu olivového oleja a uchovávame ich v tme a chlade. Toto je samozrejme len základ, pesto môžeme vylepšiť ešte pridaním nadrobno nasekaných píniových orieškov alebo vlašských či lieskových orechov.

Olej s medvedím cesnakom

Toto možno nie je priamo uskladnenie bylinky, ale skôr vytvorenie zaujímavého dochucovadla do šalátov, omáčok a polievok. Vezmeme si dvadsať umytých a osušených listov, nahrubo nakrájame a zalejeme litrom panenského olivového oleja. Za občasného pretrepania necháme lúhovať a po mesiaci hotový voňavý olejček prelejeme do čistej fľaše a uskladníme.

Sušiť medvedí cesnak nemá zmysel, najmä ak ho chceme hlavne pre kulinárske účely. Stráca tým štipľavosť a onú špecifickú cesnakovou chuť i vôňu. Pre domácu liečbu je tiež populárna výroba  tinktúry , ktorú vytvoríme tak, že zalejeme listy liehom zriedeným na štyridsať percent a necháme tri týždne v tme, ale v izbovej teplote, lúhovať. Precedíme, prelejeme do čistej fľaše uzavrieme a uskladníme v komore.

Chren – pestovanie a liečivé účinky

Chren sedliacky (latinsky armoracia rusticana, Cochlearia armoracia) kedysi naši predkovia bežne pestovali spolu s repou vo svojich záhradách. Bol neoddeliteľnou súčasťou  domácej stravy a jednou z mála možností, ako vyrobiť pikantné pokrmy, pretože pálivé papričky a horčica boli skôr výsadou ďalekých teplých krajov alebo honosných tabúľ  bohatých mocipánov. Paradoxne tí by zasa nezobrali do úst burinu poddaných (alias chren) aj navzdory tomu, že v taliansku, španielsku a francúzsku už v tých dobách nechýbal ani na kráľovských stoloch. Naši predkovia chren konzumovali hojne a spočiatku si určite neuvedomovali jeho blahodarné účinky na organizmus. Postupom času však prišli na to, že v záhradách vlastne pestujú liek.

Liečivé účinky chrenu

Obsahuje vitamín C, ktorý si uchová aj po dlhšom skladovaní v pivnici, ďalej vitamíny B 1, B 2, B 3, E, provitamín A a takmer neuveriteľné množstvo minerálnych látok, predovšetkým horčík, vápnik, draslík, železo, fosfor, síru, meď, zinok, chróm. Pre svoje antivírusové a antibakteriálne účinky sa využíva pri chrípke, prechladnutí, angíne a zápale mandlí. Veľmi účinne odhlieňuje priedušky, lieči chrapot a mierni kašeľ, povzbudzuje k činnosti žľazy s vnútornou sekréciou a upravuje hormonálny systém, detoxikuje pečeň a rozpúšťa žlčové kamienky. Povzbudzuje trávenie, čistí črevá  a pomáha obnovovať črevnú mikroflóru. Preventívne chráni pred rakovinou tráviaceho ústrojenstva. Je veľmi vhodný v rekonvalescencii po dlhých chorobách , pri sedavom spôsobe života, v geriatrii (u seniorov) a používa sa aj k harmonizácii črevného traktu po antibiotikách, kedy dokáže doslova naštartovať správne trávenie a upraviť črevnú mikroflóru, čo prispieva k zlepšeniu vstrebávania živín  a celkovej tonizácii celého tela. Zvonku sa používajú “chrenové placky” na reumatické a neuralgické bolesti (bolesti kĺbov, ischias, úsad), alebo na omrzliny, v ktorých dokáže znova rozprúdiť krvný obeh.

Pestovanie chrenu: od jarnej výsadby k jesennému zberu

Chren je jednoduchšie vysádzať než pestovať zo semien – stačí koreň, alebo dokonca len koreňový odrezok, ktorý však musíte zasadiť správne, teda širším koncom nahor, a celý ho vo zvislej alebo mierne šikmej polohe zahrnúť pôdou (u tenkých koreňových odrezkov je niekedy zúženie nezreteľné, pri ich odrezávaní od hlavného koreňa treba koniec označiť). Ak je sucho, doprajte mu aspoň spočiatku dôkladnú zálievku, aby sa ujal. Každej rastline doprajte voľné miesto najmenej 30 cm dookola, prospeje jej mulčovanie. Chren prežije takmer v akejkoľvek pôde. Ale ak si prajete žať pekné, dlhé korene, treba mu pripraviť lôžko z kyprej zeminy, hlboké aspoň 30 cm – ťažkú pôdu zjemnite pieskom. Každej rastline pridajte vedro kompostu. Ďalšie hnojenie, zvlášť bohaté na dusík, v priebehu sezóny potrebné nie je – len by podporilo bujný rast listov.

Chrenu sa bude dariť na slnku aj v polotieni. Často až natoľko, že sa bude rozrastať do okolia – na menšej záhradke je potrebné ho včas usmerniť. Korene budú silnejšie, ak odstránite kvetenstvo a rastlina sa nebude musieť zaoberať tvorbou a zrením semien. Na bielo kvitnúci chren je však pekný pohľad, preto môžete kvetenstvo zastrihnúť až v čase, kedy bude vädnúť. Pestovatelia, ktorí sa usilujú o čo najkvalitnejšiu úrodu, korene v priebehu vegetácie (začiatkom leta) poodhrnú, osekajú postranné korienky a odkopú postranné výhony, ponechajú iba jeden hlavný.

Chrenové recepty pre zdravie

Sirup z chrenu

Zvyčajne sa uvádzajú recepty na sirup s cukrom – olúpaný chren nastrúhame a v miske zasypeme cukrom, vo chvíli, keď sa utvorí šťava, užívame po lyžičkách pri kašli. Tento sirup asi bude vhodnejší pre malé deti, pretože má jemnejšiu chuť, ale u väčších detí a dospelých sa prednosť variantu čerstvého chrenu s medom. Nastrúhame chren, pridáme rovnaké množstvo medu, premiešame a uchováme v uzavretej nádobe v chladničke. Užívame 3x denne kávovú lyžičku pri chrípke, prechladnutí a zahlienení, je to ale aj výborné tonikum v rekonvalescencii, v geriatrii alebo pri sedavom spôsobe života.

Zmes na chrapot z chrenu

Získame ju z chrenu, medu a žĺtka, respektíve ju  pripravíme ju z jednej lyžičky chrenu, jednej lyžičky medu a vmiešame vaječný žĺtok. Užívame po kávových lyžičkách každú hodinu až do vymiznutia ťažkostí.

Chrenové víno

Je vynikajúci (a celkom chutný) spôsob na rozpúšťanie žlčových kamienkov. Strúhaným chrenom zaplníme cca 1/5 litrové fľaše, doplníme červeným vínom a necháme 10 dní za každodenného pretrepania vylúhovať. Zlejeme a užívame prvé 3 dni kávovú lyžičku 3x denne, pri dobrej znášanlivosti zvýšime na polievkovú lyžicu 3x denne. Doba liečby je minimálne 30 dní.

Chrenová masť

Zmiešame 3 diely chrenu, 5 dielov múky, 1 diel bravčovej masti, natrieme na plátno a cez plátno (nie na holú kožu ) priložíme na postihnuté miesto. Necháme pôsobiť iba 15-30 minút. Chren silne  dráždi kožu aj nervové zakončenia, uvoľňuje “zablokované” nervy pri ischiase a ďalších neuralgiách, zvyšuje prekrvenie a tým mierni bolesti kĺbov. Nesmie sa však nanášať priamo na pokožku, mohli by sa objaviť pľuzgiere a vyrážky.

Využitie chrenu v kuchyni

Teraz už vieme, že chren je zdravý, ale vzhľadom na jeho štipľavú chuť si nedokážeme predstaviť, čo by sme s ním mali robiť. Teda samozrejme okrem prílohy k ovarovému kolenu, klobásam alebo pečeným rebierkam. Klasické recepty – šunková rolka a chrenová omáčka určite nepatrí medzi bežné jedlá a ani  mnohým nič nehovoria.  Napriek tomu sa dá s pomocou chrenu vyrobiť veľa dobrôt alebo proste len oživiť niektoré tradičné jedlá. Trebárs šaláty. Klasický je kapustový s chrenom, kedy hlávkovú kapustu nakrájame na rezance, dôkladne rukami natlačíme až pustia šťavu, dochutíme soľou, cukrom, octom a chrenom.

Základ “chrenových receptov” môže byť čokoľvek – v prípade “tatárky” skôr majonéza, jogurt a kyslá smotana, v prípade nátierky tavený alebo čerstvý syr typu Lučina a tvaroh. Dochutiť môžeme sladkou paprikou, kečupom, bylinkami (krvavec, pažítka, vňaťová cibuľka, petržlenová vňať, potočnica, žerucha), varenými vajcami, šunkou, tvrdým syrom, vždy je to iné a vždy veľmi dobré. Čerstvo strúhaným chrenom môžeme posypať aj guláš alebo chleba s paštétou, vynikajúci  je na cesnakovej hrianke s miešanými vajciami alebo so syrom. vždy je ale lepšie používať chren čerstvý, až vo finále na hotový pokrm.

A že trochu páli? Vôbec nevadí, aspoň nám poriadne pretiahne nos i celé dutiny, odkiaľ štipľavá silica sa spustenou nádchou vyženie aj všetky usadené nečistoty a baktérie. Deťom (alebo aj všetkým, ktorí považujú chren za príliš ostrý) môžeme štipľavú chuť zjemniť nastrúhaným jablkom. V každom prípade je to veľmi cenný zdroj vitamínov a minerálov, predovšetkým v zimnom a jarnom období.

A čo domáci “Krenex”?

Je to určite lepší variant než kupovaný. Na 40 dkg nastrúhaného chrenu potrebujeme 4 lyžičky cukru, lyžičku soli, 3,5 dl vody, 1 dl oleja, 1 dl octu. Všetko zmiešame, rozmixujeme, plníme do pohárov. Zavárať nemusíme, v chladničke vydrží od jesene až do jari.

A na záver ešte jedna obmena chrenovej horčice. Nastrúhaný chren zmiešame s podrvenými strúčikmi cesnaku a trochou kečupu a rozmixujeme. Opäť môžeme skladovať aj pár týždňov v chladničke, je to chutné a zároveň veľmi zdravé.