
Nám. gen. M. R. Štefánika 46
V roku 1780 magistrát mesta rozhodol o vybudovaní nového kostola, nakoľko predchádzajúci bol zničený pri požiari. Kostol bol postavený z príspevku mesta, občanov a miest horného Uhorska. Jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami bola postavená v rokoch 1781 – 1785 podľa staviteľa Petra Grosmanna. V rokoch 1792 – 1793 bola pristavená veža. Kostol má jednoloďový pôdorys a interiér v barokovom poňatí s nikami a prehýbanými stenami. Južná fasáda s predstavanou vežou má vo vstupnom portáli pôvodné kované dvere. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár.
Hlavný oltár vyhotovil rezbár Andrej Marušiak za 37 zlatých a tabernákulum za 60 zlatých. Oltár a tabernákulum maľoval a pozlátil Václav Zettler za 150 zlatých. Obraz nad hlavným oltárom maľoval viedenský akademický maliar Jozef Fischer. Večnú lampu a šesť svietnikov na hlavný oltár vyhotovil zlatník Samo Vozáry. Kazateľnicu zhotovil v roku 1787 rezbár Anton Seratovič. Organ s 20 mutáciami dodal v roku 1787 Ján Pažický, známy staviteľ organov z Rajca. Za I. svetovej vojny z tohto organu bolí zobraté píšťale vo váhe 100 kg na strelivo. Vnútro kostola ozdobil akademický maliar Andor Dutits šiestimi maľbami v al secco štýle. Vo svätyni je obraz svätého Štefana, prvého kráľa v Uhorsku a svätého Ladislava. V lodi je obraz Narodenia Pána – obraz pokoja, radosti a obraz Golgoty. Pri vchode naľavo je obraz kráľa Ľudovíta Veľkého, povyšujúceho osadu Brezna do radu miest, dávajúc mu právo voliť si richtára a kňaza. Obraz sprava zobrazuje kráľa Žigmunda, ktorý breznianskemu farárovi povoľuje dežmu.
Nad bránou kostola je latinský nápis, ktorý po slovensky znie: “Toto oko skúma srdcia veriaceho ľudu a zhliadne vždy na obete a prednesené modlitby”