Archív kategorií: Nezaradené

ŠIVETICE, ROTUNDA SV. MARGITY ANTIOCHIJSKEJ

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Šivetice 82, 049 14 Šivetice

2 km od stanice

Je vyzdobená románskymi a gotickými freskami, z ktorých niektoré sú jedny z najstarších malieb na Slovensku a najstaršie na Gemeri.

Vďaka svojmu veľmi vzdušnému interiéru patrí k jednej z najväčších kruhových stavieb v strednej Európe. Vnútorný priemer rotundy je 1110 cm, vďaka čomu je najväčšou rotundou na Slovensku. Steny sú vyzdobené románskymi a gotickými freskami, najstaršie pochádzajú z konca 13. storočia a sú to jedny z najstarších malieb na Slovensku a najstaršie na Gemeri. Od roku 1750 mala rotunda spoločnosť, pristavili jej do susedstva barokovú zvonicu.

Určite sa zastavte a obdivujte neskorogotické fresky, ktoré zobrazujú život sv. Margity. Ide o najstaršie zachované fresky odhaľujúce biografický príbeh tejto svätice v Uhorsku. Margita bola mladá Sýrčanka, ktorá sa mala vydať za miestneho vládcu Olybria a vzývať pohanských bohov. Jej silná kresťanská viera s ňou bola i v čase jej väznenia a mučenia. Keďže sa ani po krutom osude nevzdala svojej viery, postihol ju nemilosrdný koniec. Celý príbeh jej trpkého života sa nachádza vo vrchnom páse malieb v rotunde. Kult svätej Margity Antiochijskej priniesol do krajiny panovník Ondrej II., ktorý sa z krížovej výpravy vrátil aj s relikviou sv. Margity.

SERÉNYIHO CISTERNA

049 11 Plešivec

Otvorené nonstop

Serényiho cisterna, jediná svojho druhu na Slovensku aj v strednej Európe. Unikát na Plešiveckej planine

Gemer je plný jedinečných technických diel a jedným z nich je aj Serényiho cisterna, unikátne technické dielo nachádzajúce sa na Plešiveckej planine.

Keďže sa lúky Plešiveckej planiny v minulosti využívali na pasenie dobytka a vody bolo nedostatok , bola tu v roku 1913 vybudovaná špeciálna cisterna na zhromažďovanie dažďovej vody.

Serényiho cisterna pozostáva z betónovej nádrže, ktorá je umiestnená na mieste, kde sa z veľkej plochy zbiera dažďová voda z okolitých svahov. Cisterna má úctyhodné rozmery – priemer 16 a hĺbku 4 metre. Bola schopná zadržať 960-tisíc litrov vody a napojiť niekoľko stoviek dobytka, koní a oviec

Cisterna prežila Rakúsko-Uhorsko, vznik ČSR, obe svetové vojny, povojnový totalitný režim.

Trasa:

K technickej pamiatke vedú značené turistické trasy z obcí :

Plešivec (modrá), Slanec (žltá), Kružná (žltá), Rakovnica (zelená) a Štítnik (modrá).

A ak vás láka objavovať krásy Plešiveckej planiny, mali by ste vedieť, že je známa svojimi jaskyňami a priepasťami, kde ich je prilbližne 200. Najhlbšia je Diviačia priepasť s hĺbkou 123 m.

Cyklovýlety:

KOSTOL REFORMOVANEJ KRESŤANSKEJ CIRKVI

Štítnická 730, 049 11 Plešivec

Telefón: 058/792 11 35

Plešivecký kostol s jedinečnou talianskou výmaľbou na Gotickej ceste. Nástenné maľby v kostole patria k najvýznamnejším pravým freskám na Gemeri.

Necelých 20 kilometrov od Rožňavy po ceste do Rimavskej Soboty a Lučenca leží obec Plešivec. Priamo na námestí sa nachádza kostol, ktorý je vďaka vysokánskej zvonici zaslúžene dominantou obce. Dnes obec, kedysi mesto Plešivec dostala do daru bohatá rodina Bubekovcov, ktorá bola na Gemeri veľmi známa a vplyvná.

Pán Plešivca, Juraj Bubek, sa zúčastnil vojenskej výpravy do Neapola, ktorú viedol uhorský kráľ Ľudovít. Zrejme práve vtedy ho očarili fresky v talianskych chrámoch. Očarili ho natoľko, že „preniesol“ toto umenie aj do chrámov Gemera. Žiadne odborné zdroje nepotvrdili reálnu prítomnosť talianskych umelcov na území Gemera. Vieme však, že kostol v Plešivci bol prvým kostolom na Gemeri s touto jedinečnou talianskou výmaľbou.

V roku 1558 sa Plešivec neubránil vpádu Turkov. Mesto spolu s kostolom vypálili. V roku 1617 sa začalo s prestavbou kostola. V roku 1769 sa kostol začervenal pod novou sýto farebnou škridlou. Na základe dlhodobých, podrobných výskumov môžeme dnes s istotou povedať, že plešivecký kostol zohráva dôležitú úlohu. Nástenné maľby v kostole patria k najvýznamnejším pravým freskám na Gemeri. Freska Ukrižovania patrí medzi ojedinelé výjavy, v ktorých sa objavuje pomerne veľa postáv. Maľba obsahuje niekoľko motívov, ktoré sú typické pre talianske maliarstvo. Najvýraznejším sú reliéfne svätožiary za hlavami sv. Márie a sv. Jána.

VOGLOV CHODNÍK A DREVENÝ KRÍŽ V TELGÁRTE

Prechádzka chodníčkami, ktoré boli množstvu ľudí dodnes nepoznané, prináša nezameniteľné momenty. Ak sú navyše okorenené zaujímavými príbehmi minulých čias, okrem pôžitku z času stráveného v prírode, prinášajú aj čaro objavovania. 

Chodník bol donedávna známy len pamätníkom či poľovníkom z Horehronia – tiahol sa od Telgártu až po lesy nad obcou Bacúch. Nesie meno po Janovi Vogelovi, ktorého osud sa neodmysliteľne spája s poľovníctvom, Coburgovcami a vládnucimi mocnosťami Tretej ríše. S budovaním chodníka nízkotatranským územím začali ešte Coburgovci. Vogel ho dostaval a zveľaďoval tak, aby spĺňal nároky komfortného pohybu poľovníkov lesným územím počas poľovačiek.

Na niektorých úsekoch by sme zvyšky chodníka v súčasnosti hľadali len márne. Odhodlaní obyvatelia Telgártu nechceli dopustiť, aby sa táto časť ich histórie nenávratne stratila v lesnom poraste. Vďaka ich úsiliu sa môžete potúlať po jednej jeho vyčistenej a sprístupnenej časti. Ľudovo nesie chodník názov aj Fogláč, v okolí Polomky ho poznajú pod názvom Rajštag. Telgártska časť tohto krásneho chodníčka je zakončená krásnymi výhľadmi z kopca Ždiar. Z jeho výšin stráži obec majestátny kríž, ktorý je najvyšším dreveným krížom na Slovensku.

Cyklovýlety

  • https://www.zahoramizadolami.sk/mapa-cyklovylety/#805225521

NÁUČNÝ CHODNÍK MEANDRE HRONA

Chodník prepája obce Telgárt a Šumiac poľnými cestami cez rezerváciu Meandre Hrona a prechádza i popri Chamkovej stodole. 

Chodník má dĺžku 9 km a poľnými cestami prepája obce Šumiac a Telgárt. Cieľom náučného chodníka je priblížiť unikátny kus prírody priamo pod Kráľovou hoľou.

Meandre Hrona – prírodná rezervácia v správe Národného parku Nízke Tatry nachádzajúca sa v IV. stupni ochrany od roku 1980. Sústavu meandrov (riečnych zákrut) rieka vytvorila na rozsiahlej aluviálnej nive. Rozloha chráneného územia je 1 038 167 m2.

Na rôznych miestach rezervácie je možné nájsť prvosienku pomúčenú (Primula farinosa), tučnicu obyčajnú (Pinguicula vulgaris), valeriánu dvojdomú (Valeriana dioica L.), vŕbu rozmarínolistú (Salix rosmarinifolia), ostricu sivastú (Carex canescens L.), ostricu ježatú (Carex echinata) a iné. 

PRAMEŇ RIEKY HRON

Obec Telgárt je najvýchodnejšou a najvyššie položenou obcou na Horehroní. Nachádza sa na rozhraní troch národných parkov – NízkeTatry, Slovenský raj a Muránska planina. Prvá zmienka o obci je z roku 1326, kde sa v archívoch Jágerskej kapituly o nej zmieňuje pod názvom Tiergarten (z nemčiny záhrada zvierat).

Ak túžite vedieť ako chutí rieka Hron, navštívte určite opisovanú obec Telgárt! Pravé tam, pod sedlom Besník, na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole v nadmorskej výške približne 980 m. n. m. totiž vyviera táto druhá najdlhšia rieka Slovenska, ktorá meria 298 km. Rieka si razí svoju cestu celým regiónom a  naberá prítoky z okolitých pohorí až do Banskej Bystrice, kde sa točí na juh. Rieka sa vlieva do Dunaja neďaleko Štúrova pri obci Kamenica nad Hronom.

Prameň je ohradený dreveným plotom a nad ním je postavený drevený prístrešok, v ktorom môžete zrelaxovať pri pohľade na majestnátnu Kráľovú hoľu a panenskú prírodu, ktorá ju obklopuje. O tom, kde sa práve nachádzate vás budú informovať informačné tabule, z ktorých sa dozviete základné informácie o rieke Hron.

Prameň sa nachádza pri hlavnej ceste asi 3 km od centra Telgártu, pričom sa k nemu dostanete približne za 30 min. 

CHMAROŠSKÝ VIADUKT

Naša najkrajšia a najfotografovanejšia technická pamiatka Chmarošský viadukt je odjakživa veľkým lákadlom fotografov, milovníkov vlakov a turistov prechádzajúcich cez východnú časť regiónu Horehronie. Nachádza sa za obcou Telgárt a ročne ho navštevuje mnoho ľudí.

Tento 113,6 metrov dlhý a 18 metrov vysoký železničný most bol postavený v 30. rokoch 20. storočia na trati 173 Červená Skala – Margecany, priamo pod majestátnou Kráľovou hoľou, a je historicky prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu na území bývalého Československa.

Okrem Chmarošského viaduktu doporučujeme navštíviť aj Telgártsky viadukt, ktorý je železobetónovou konštrukciou a dosahuje výšku až 22 metrov, čo je o 4 metre viac ako má jeho slávnejší brat Chmarošský viadukt. Nachádza za železničnou zastávkou Telgárt Penzión. Pri tejto zastávke začína aj tunel dômyselnej Telgártskej slučky nazývaný aj tunel Kornela Stodolu. 

TELGÁRTSKA SLUČKA

Príbeh stavby unikátneho diela v Telgárte je zobrazením ľudského dôvtipu, šikovnosti a tvrdej práce. Dielo spod rúk kvalitných technických inžinierov je k obdivu dodnes a tma v tuneli mrazí cestujúcich usadených v moderných i historických vlakoch. Spojenie dômyselnosti a čarovnej prírody troch národných parkov je tak dokonalým magnetom návštevníkov a vlakových fanúšikov.

Príbeh slučky sa začal písať v roku 1920, keď sa návrhom ministerstva železníc uzákonil program výstavby železníc v Československu. Na základe tohto zákona sa mala postaviť aj jednokoľajová hlavná trať na trase Červená Skala – Margecany. Oficiálne sa so stavbou začalo o 11 rokov neskôr, keď 31. mája 1931 započal slávnostným výkopom stavbu pri Telgártskom tuneli alebo i tuneli Kornela Stodolu minister železníc Rudolf Mlčoch osobne.

Tak sa odštartoval príbeh 2,3 kilometrovej slučky, ktorá dômyselným spôsobom prekonáva 31 metrové prevýšenie do sedla Besník. Vzdialenosť medzi portálmi slučky je 83 metrov. Pred samotnou stavbou boli postavené baraky na ubytovanie a kancelárie. Všetok okolitý život sa sústredil na túto stavbu, zastavila sa dokonca práca v niektorých fabrikách, na pílach a práce v lesoch. Na celej stavbe pracovalo okolo 7000 robotníkov, nad mladistvými držali ochrannú ruku pracovníci ministerstva starostlivosti. Pre miestnych ľudí bola táto stavba veľkým prínosom a dlho očakávaným stabilným zamestnaním, no podmienky neboli ideálne, a tak bola železnica počas svojej stavby svedkom niekoľkých štrajkov počas hospodárskej krízy i po nej. Štátnu súťaž na stavbu tejto železnice vyhrali spoločnosti Müller & Kapsa a firmy Kruliš, Jáchymek a Schwarz.

Časť slučky tvorí 1,2 km dlhý tunel, ktorý nesie meno po slovenskom politikovi, signatárovi Martinskej deklarácie a priekopníkovi lyžovania na Slovensku Kornelovi Stodolovi. Ten sa pričinil o zlepšenie podmienok robotníkov, ktorý na tejto trati pracovali. Výstavba tunela stála 23 miliónov Československých korún. Žula na stavbu tunela bola použitá z dočasného lomu spod vrchu Tresníka. Tunel sčasti prechádza priamkou na úseku 83 metrov, no zväčša ide v oblúkovitej trati s polomerom 400 metrov a stúpaním 12,5‰. So stavbou tunela sa spája i jeden smutný príbeh, ktorý sa podáva z generácie na generáciu medzi miestnymi obyvateľmi. Vedúci stavby sa údajne tesne pred spojením tunela, ktorý sa súčasne kopal z oboch strán obával, že sa kvôli jeho mylnému výpočtu tunely nestretnú, a tak sa zastrelil. Krátko nato sa chodby spojili, no život mu to už nevrátilo. Pri stavbe tunela sa museli ľudia pasovať s rôznymi nástrahami ako tečúce piesky, či s obrovskými prúdmi podzemnej vody, ktorá odtekala rýchlosťou 35 l/s s ktorou neskôr plnili vodovod strážneho domčeka. V roku 1997 sa kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu tunel opäť rekonštruoval. Počas rekonštrukcie bola pri vstupe do portálu tunela pre šťastie osadená soška svätej Barbory, patrónky baníkov.