Archív kategorií: Nezaradené

KOVÁČSKA ŠMYKŇA

Šmykňu nájdete na adrese Telgárt 177. Návštevu interiéru je potrebné vopred ohlásiť na Obecnom úrade v Telgárte buď e-mailom na info@obectelgart.sk alebo telefonicky na +421 48 6194 600. Ak by ste mali záujem o zážitok v podobe workshopu s kováčom, je nutná rezervácia v dostatočnom časovom predstihu.

Kršňakova kováčska šmykňa v Telgárte  bola miestom, kde kováč podkúval kone a dobytok, ale aj vyrábal či opravoval pracovné náradie pre uľahčenie práce ľudí. V jej vnútri sa nachádza plne funkčná kováčska dielňa, kde si majster pri vyhni a nákove pripravil materiál. Otvorený priestor pred dielňou slúžil na podkúvanie, kde majster najskôr opracoval kopytá a potom zviera „obul“ do podkov. Kováčstvo patrilo k špecializovanému remeslu na dedinách a postavenie kováča bolo dôležité a jedinečné. Je to neodmysliteľná súčasť našej ľudovej kultúry.

Dnes na Horehroní už len zriedka nájdete funkčnú kováčsku dielňu či šmykňu akou je táto Krňakova. Názov nesie podľa posledného kováča, ktorý tu podkúval kone. Volal sa Štefan Kršňak mladší a ľudia ho poznali ako uznávaného remeselníka aj v okolí Muráňa, kde podkúval známe kone – Norika muránskeho typu na Veľkej lúke. Objekt historického remesla sa podarilo po mnohých rokoch chátrania zachrániť pred demoláciou, našli sa zdroje na jeho záchranu cez členský príspevok Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o. a spoločne s  Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie a obcou Telgárt v roku 2024 došlo k jeho komplexnej obnove. Objekt dostal novú strechu, no zachránili sa i pôvodné originálne nástroje a zariadenia v jeho interiéry. Dnes nám všetkým slúži ako živá dielňa kováčskeho remesla, kde môžeme nahliadnuť do historických postupov výroby úžitkového náradia, či vidieť ako sa podkúvali zvieratá.

DEPO CAFÉ

Telgárt 505

Otváracie hodiny:

Každý deň: 09.00 – 20.00

Jedinečná retro kaviareň v zrekonštruovanom vlakovom vagóne. Nachádza sa 200 metrov od Chmarošského viaduktu v Telgárte. 

Vagón je historickým kúskom, ktorý prešiel dômyselnou rekonštrukciou, je osadený na skutočných koľajniciach neďaleko magických viaduktov v Telgárte. Vo vnútri vagóna nájdete okrem osvieženia aj zaujímavé historické artefakty, dobové fotografie v zlatých rámoch na stenách, vkusné tapety, či model vláčika, ktorý sa preháňa po koľajniciach umiestnených po celom obvode vnútorných stien vagóna.  Množstvo detailov a krásne okolie tvorí jedinečný celok aký nenájdete nikde inde na Slovensku. 

PAMÄTNÍK SNP – TELGÁRT (CENTRUM OBCE A MIESTNY CINTORÍN)

Počas Slovenského národného povstania (SNP) sa tu odohrali najväčšie, ale aj najúspešnejšie boje medzi slovenskou armádou spolu s partizánmi a Nemcami.

Ťažké povstalecké boje sa odohrali pri sedle Besník.

Obec Telgárt bola 5. septembra 1944 vypálená, ale na rozdiel od iných vypálených dedín bola obnovená.

Zaujímavosť: Od roku 1948 do roku 1990 sa nazývala Švermovo na počesť Jána Švermu (zahynul od vyčerpania pri prechode Chabenca).

FAT BIKOM NA KRÁĽOVU HOĽU

V malebnej dedinke Šumiac sa začína dobrodružstvo spojené so zdolaním vrcholu Kráľovej holi s nadmorskou výškou 1946 m.n.m, ktorá je najvyšším vrchom východnej časti Nízkych Tatier.

Na jej vrchole sa nachádza ikonická budova televízneho vysielača z roku 1960. Vychutnajte si nádherný výhľad na panorámu Vysokých Tatier a prekrásne horehronské údolie. Cyklotrasa je dlhá 24 km a náročnosťou radí medzi ťažké. S fat bikom však trasu zvládnu kondične zdatní, ale i rekreační cyklisti.

Cyklovýlety:

KALVÁRIA ŠUMIAC

Krížová cesta v Šumiaci

Krížová cesta na Úboči nad obcou Šumiac je miestom pekných výhľadov na spanilú okolitú prírodu, ktorú kedysi obdivoval aj kráľ Matej Korvín. Návštevníkom ponúka príjemnú prechádzku a tiché prostredie ako stvorené na ponorenie sa do svojej duše.

Šumiac odjakživa strážili kríže na všetkých svetových stranách. Šumiacky ľud sa k ním utiekal v modlitbách za dobrú úrodu, pokojné zimy a zdravie pre seba i svojich blížnych. Jeden z krížov dal postaviť gréckokatolícky kňaz Štefan Havrila na Úboči ešte v roku 1968. Miestny remeselník Ján Gordan sa ho v roku 2002 rozhodol obnoviť. Jeho obnova ho priviedla k myšlienke vytvorenia krížovej cesty. Pridal sa k nemu Siman Gordan a ďalší miestni remeselníci a v roku 2011 začali s realizáciou tohto výnimočného duchovného miesta. Odraz ich remeselného ducha, umu a šľachovitých rúk tak ostal navždy zapísaný do pôdy a kameňa pod Kráľovou hoľou.

Začiatok krížovej cesty sa nachádza neďaleko cyklistickej trasy na Kráľovu hoľu. Má 100 schodov a jej celková dĺžka je 150 metrov. Na jej vrchole sa nachádza gréckokatolícky kríž a otvorený chrám Sedembolestnej Panny Márie. Vstup je zasvätený vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi a už od cesty je viditeľný v skale vyrytý rok 863, ktorý pripomína ich príchod na Veľkú Moravu. Na krížovú cestu vedie 100 kamenných schodov zasadených priamo do terénu. Pri každom zastavení sa nachádza lavička na oddych. Na 12 žulových kameňoch sú vytesané mená apoštolov. Pomodliť sa môžete i modlitbu Otčenáš vytesanú do mramoru v slovenčine i v staroslovienčine. Prechádzka z obce až k majestátnemu krížu, ktorý chráni toto miesto trvá zhruba 40 minút.

CHAMKOVA STODOLA

Malá drevenička dýchajúca históriou stojí neďaleko obci Šumiac, pod majestátnou Kráľovou hoľou pri známej ceste číslo 66. Stodola sa veľmi rýchlo stala vyhľadávanou a zároveň najfaktografickejšou pamiatkou na Horehroní, ktorá je ako vystrihnutá z rozprávky.

História Chamkovej stodoly je spätá s pôvodným hospodárením stodoliarov zo Šumiaca. Drevenice podobné tejto našej boli využívané len sezónne, a to v letných mesiacoch. Ľuda v nich prebývali a zároveň pripravovali krmivo pre domáce zvieratá na zimné obdobie, ktoré chovali v humnách.

Stodola najskôr slúžila ako preprahová stanica poštových koní na poštovej trase Tisovec – Poprad, pričom spadala pod poštu v Červenej skale. V roku 1935 si ju kúpil Juraj Chamko, ktorý pôvodné dve budovy využíval ako stodolu a humno. Budova humna vyhorela pre filmové účely filmu Nevesta hôľ, samozrejme so súhlasom majiteľa, čím ostala už len stodola.

V roku 2018 sa chátrajúca stodola vďaka nadšencom a dobrovoľníkom, so súhlasom majiteľov, dočkala obnovy v podobe výmeny starých šindlov na streche a zakrytia tých najväčších dier. Drevenicu sa im podarilo aspoň čiastočne zachrániť, čím tu môže stavba i naďalej stáť pre turistov a návštevníkov regiónu. Dva roky na to sa našli ďalší nadšenci pod záštitou rajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus i Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE. Bola vyhlásená verejná zbierka, vďaka ktorej sa vyzbieralo dostatočný obnos finančných prostriedkov na výmenu celej strechy.

DEMOVA KUPIEĽKA – MÚZEUM NAJSTARŠEJ SAUNY NA SLOVENSKU

Studnička 837, 976 71 Šumiac

V ústí Šumiackej doliny, pri čírom Šumiackom potoku, stojí malá chalúpka ukrývajúca zaujímavý príbeh. Je to príbeh človeka, ktorý prežil život pod Kráľovou hoľou. Vďaka svojmu umu, vynaliezavej zručnosti a v neposlednom rade aj vďaka pozoruhodným spletitostiam svojich životných ciest, po sebe zanechal dielo hodné uchovávania a obdivu.

Michal Demo sa narodil v roku 1895 v Šumiaci. Počas prvej svetovej vojny musel narukovať na front, kde po rane bajonetom takmer prišiel o život. Povráva sa, že Michala Dema zachránilo tzv. „staroverské“ (pravoslávne) prežehnávanie sa na bojovom poli. Nepriatelia jeho život ušetrili, keď si všimli, že sa Michal žehná sprava doľava (opačne ako západní kresťania). Nepriateľ ho z bojového poľa zobral do zajatia. Neskôr ho zo zajatia pridelili do mesta Saratov, kde pracoval v mlyne grófa Tolmačova. Mladý Michal sa s novým prostredím zžil – naučil sa mlynárčine. Jeho oku však neušla ani krásna ruská deva Mária Rostovská, ktorú vychoval gróf Tolmačov. Život Michala a Márie sa prepojil v spoločný príbeh.

Vplyvom zmien spoločenskej situácie po roku 1917 (v časoch revolúcie) v Rusku bolo pre Máriu lepšie odísť na Slovensko. Ich návrat však nebol jednoduchý. Keďže neboli manželmi, Máriu nechceli pustiť cez ukrajinskú hranicu na Slovensko. Michal sa preto ponáhľal domov vybaviť sobášny list od miestneho farára, aby mohol doviesť Máriu do bezpečného náručia Kráľovej hole. Vynaliezavej Márii sa však (nevedno ako) podarilo dostať cez hranicu a nakoniec prišla na Šumiac sama. A práve tu na Šumiaci už ďalej písali svoj životný príbeh až kým ich smrť nerozdelila. Na začiatku Šumiackej doliny si postavili dom s mlynom. „Maňi“ – ako Máriu miestni ľudia volali, postavil Michal aj ruskú parnú saunu – tzv. baňu. Hovorí sa, že jej tým chcel urobiť radosť, aby jej nebolo až tak clivo za domovom, ale saunovacie liečivé účinky určite ocenil aj samotný Michal. Pradávna ruská tradícia mu pomohla zmierniť reumatické bolesti, ktoré boli nemilým následkom vojny.

Na Maňu ľudia spomínali ako na veselú ženu, ktorá poznala silu prírody. Vyznala sa v liečivých bylinkách, pripravovala z nich rôzne čaje a tinktúry. Michal bola zasa mužom mnohých remesiel – venoval sa včelárstvu, tesárstvu, murárstvu, štepeniu stromov i gazdovaniu. Táto dvojica si žila svoj šťastný život v čarovnej prírode s nikdy nemiznúcim výhľadom na Kráľovu hoľu. Svoju baňu však nemali len pre seba – jej dvere boli otvorené každému (stačilo si priniesť drevo na kúrenie). V tom čase to bolo v Šumiaci jediné miesto, kde bola teplá voda. Vďaka tomu dostala sauna od miestnych ľudí pomenovanie „kupieľka“.  

Bola to prvá kúpeľňa na Šumiaci a ľudia z dediny ju využívali najmä v sobotu – aby išli „vyrichtovaní“ v nedeľu do kostola. Chýry o ojedinelej saune sa čoskoro rozniesli aj za brány Šumiaca. Miestny kňaz Ladižinský začal rozširovať zvesti o zdravotných a blahodárnych účinkoch šumiackeho saunovania a odvtedy chodili k Demovcom návštevy takmer z celej republiky. Pocestných neraz ubytovali u seba v dome aj na niekoľko dní, aby mohli chorľaví návštevníci nabrať silu počas viacdňových procedúr. Keďže išlo o parnú saunu, často sa v nej používali brezové alebo smrekové metličky, prípadne rôzne bylinky ako napríklad skorocel. Tieto doplnky dodávali saunovaniu ešte výraznejšie účinky. 

Pôvodne bola budova sauny drevená. Vďaka jej bielej omietke ju bolo pri potoku v Šumiackej doline vidieť už z diaľky. Pri jednej z búrok na ňu však spadol strom a vážne ju poškodil. Aby bola sauna pred vrtochmi počasia lepšie chránená, rozhodol sa ju niekedy v 60. rokoch majster Demo prestavať na murovanú. Odvtedy stojí na svojom ikonickom mieste v objatí lesa. Demovci už nežijú, ale ich dom a sauna tvoria aj naďalej vzácnu spomienku na pracovitosť a ušľachtilosť dvoch dobrých ľudí zo šumiackej zeme. 

ŠUMIACKA IZBA

Jegorovova 414, 976 61 Šumiac

V prípade záujmu návštevy Šumiackej izby mimo otváracích hodín je možné po dohode kontaktovať zamestnankyňu OU na tel.čísle 0904313295 aspoň jeden deň vopred.

Šumiacka drevenica, odkazujúca na tradičné formy spôsobu života niekdajšieho obyvateľstva, sa nachádza v centre obce Šumiac. Po prvom nádychu tradičnosti a ľudovosti sa v nej vnesiete do fantázií minulých čias. Dozviete sa napríklad o niekdajšom spôsobe bývania a stravovania, spoznáte bežné materiálne vybavenie roľníckej šumiackej rodiny a rovnako sa zoznámite s tradičnými hudobnými a speváckymi prejavmi z lokality Šumiac.

Prvú časť expozície tvorí izba a kuchyňa so „špohretom“, zariadená podľa tradičnej predlohy niekdajších šumiackych obydlí.

Druhá časť expozície je venovaná Folklórnemu súboru Šumiačan a šumiackym výsadkárom. Rovnako si v tejto časti expozície obyvatelia symbolicky pripomínajú i meno Juraja Kriváňa, ktorý tragicky zahynul počas leteckej akcie. 

V tradične zariadenej šumiackej izbe si môžu návštevníci zakúpiť spomienkové predmety – magnetky, hudobné CD nosiče umelcov z Horehronia, turistické mapy a iné suveníry. Pokiaľ máte záujem navštíviť šumiacku izbu, je potrebná vopred telefonická objednávka

MÚZEUM ZVONCOV A SPIEŽOVCOV MIKULÁŠA GIGACA V ŠUMIACI

Hronská 22, Šumiac

Návštevu múzea treba vopred dohodnúť na telefónnom čísle: +421 (0)48/618 12 32

Súkromná zbierka zvoncov a spiežovcov pána Mikuláša Gigaca v súčasnosti obsahuje okolo 2000 kúskov.

Celé sa to začalo darčekom od starého otca – šiestimi zvončekmi. Tie ho zaujali natoľko, že začal systematicky zbierať malé zvončeky pre ovečky i veľké zvonce pre kravy i kone, plecháče i spiežovce s krásnym zvonivým hlasom, ktorý sa pri pasení rozlieha po celom chotári. Návštevu je potrebné vopred objednať