Archív kategorií: Nezaradené

HOREHRONSKÉ CYKLODREZINY

https://horehronie.sk/cyklodreziny-hronec-sanske

Námestie 6. marca , 976 45 Hronec

Prevádzková doba:

Zážitková jazda unikátnymi cyklodrezinami z hutníckej obce Hronec s prvým liatinovým mostom v Uhorsku až na Šánske a do Čierneho Balogu. Trasa vedie po železničnej trati lesnej úzkokoľajky Čiernohronskej železničky cez krasové územie popri meandroch Hrončianskej doliny s možnosťou prestupu na vláčik Čiernohronskej železničky počas hlavnej letnej sezóny alebo piknikom v čarovnej prírode na zastávke Šánske s prístreškom. Mimo letných prázdniny je trať a jazda na cyklodrezinách prístupná z Hronca až do Čierneho Balogu (10 km).

Úzkokoľajná Horehronská cyklodrezina je určená pre rozchod koľají 760 mm. Kapacita je stanovená optimálne pre 3 dospelé osoby a 1 dieťa do 150 cm. V čele na šlapacích strojoch musia sedieť 2 dospelé osoby, z nich aspoň jedna osoba musí byť plnoletá. V zadnej časti sa nachádza sedadlo určené na prevoz 1 osoby a v prednej časti 1 sedačka určená na prevoz 1 dieťaťa. Sedačky sú vybavené bezpečnostnými pásmi.

NÁUČNÝ CHODNÍK “KELTI NA HOREHRONÍ” Z HORNEJ LEHOTY NA HRÁDOK

Národnú chránenú kultúrnu pamiatku Hrádok (834 m n. m.), sídlo niekdajších Keltov, tvorí sústava výšinných hradísk v regióne Horehronie, ku ktorému vedie náučný chodník.

Vaším štartom prechádzky, ktorá bude dlhá približne 3,5 km, môže byť izba „Kelti na Horehroní“ v centre obce Horná Lehota. Odtiaľ sa vydáte po modrej turistickej značke.

Archeologický výskum, ktorý v lokalite Hrádok prebiehal v rokoch 1999 až 2002, dokázal, že táto poloha bola osídlená počas trvania doby železnej a jej prví osadníci – Kelti sa zaoberali predovšetkým spracovávaním železa.

Lokalitu Hrádok si zamiloval dejateľ slovenského národného hnutia Samo Chalupka, ktorý pôsobil i v obci Horná Lehota a rovnako významná česká spisovateľka Božena Nemcová.

Toto miesto je tiež opradené rôznymi povesťami, ktoré tajomne ožívajú s príchodom návštevníkov, najmä tých najmenších, ktorí si miesto ihneď obľúbia.

PRDIMUCHOVA A KELTSKÁ IZBA V HORNEJ LEHOTE

Pokiaľ chcete do izby nahliadnuť a vyskúšať si svoj um, je potrebné vstup rezervovať na tel. čísle+421 903 513 535.

Legenda o jedinom slovenskom upírovi Prdimuchovi ožíva aj v jeho pamätnej izbe plnej strašidelných úloh.

Popasujte sa s nástrahami, ktoré na Vás v upírskej izbe čakajú. Pomôžte Fonfe oslobodiť jej milovaného Jána Lehotského od zlého ducha upíra Prdimuchu a uniknúť z izby skôr ako napadne duch upíra Prdimuchu aj Vás. Zároveň môžete navštíviť prvú keltskú izbu v našom regióne „Kelti na Horehroní“, v ktorej sa dozviete viac o živote prvých keltských osadníkov. 

NÁUČNÝ CHODNÍK SAMA CHALUPKU

Pamätná izba Sama Chalupku

Expozícia pamätnej izby je prístupná, ale návštevy je potrebné vopred nahlásiť na Obecnom úrade v Hornej Lehote na tel. čísle 048/617 93 60.

Obec Horná Lehota sa rozprestiera v južnom úbočí Nízkych Tatier, neďaleko jazera Krpáčovo. Je rodiskom jedného z najvýznamnejších národovcov Slovenska, Sama Chalupku.

Pamätná izba Sama Chalupku na Horehroní bola otvorená v roku 1995. Nachádza sa v budove bývalej evanjelickej školy v obci Horná Lehota, neďaleko evanjelickej fary a rodného domu Sama Chalupku, kde je aj jeho pamätná tabuľa a pomník. Samo Chalupka patril medzi popredných štúrovských básnikov, bol spoluautorom Memoranda slovenského národa a z jeho najvýznamnejších diel je snáď najpopulárnejšia epická báseň Mor ho! 

Expozícia pamätnej izby Sama Chalupku je rozdelená na dve časti. V prvej časti je prezentovaný etnografický materiál, ktorý približuje život obyvateľov Hornej Lehoty a okolia. Druhá časť expozície obsahuje materiály o živote a diele Sama Chalupku, ukážky jeho rukopisov, knižné vydania prác a niektoré osobné veci tohto významného básnika. Nachádzajú sa tu i písomné dokumenty o chalupkovskom rode a o živote dramatika Janka Chalupku, staršieho brata Sama Chalupku. 

Náučný chodník vedie priamo z obce, kde sa nachádza pamätná izba Sama Chalupku. Chodník vedie predovšetkým lesnými a lúčnymi cestičkami okolo dediny k prameňu Sama Chalupku. Na rázcestí je možné odbočiť k jazeru Krpáčovo, kde sa môžete počas horúcich dní príjemne ochladiť a vrátiť späť do Hornej Lehoty.

IZBA “KELTI NA HOREHRONÍ”

Vstup je potrebné objednať vopred na telefónnom čísle +421 903 513 535. 

V prvej keltskej izbe v našom regióne „Kelti na Horehroní“ návštevníci spoznajú predmety a nástroje, ktoré boli v tejto lokalite objavené počas archeologického výskumu a 3D model sídla Keltov – Hrádok.

 Návštevníci sa môžu dozvedieť viac o dejinných udalostiach, ktoré sa udiali v našom regióne aj vďaka chronologickej tabuľke, ktorá približne datuje jednotlivé historické obdoba, ktoré ovplyvnili vývoj osídlenia tejto časti stredného a horného Pohronia. V keltskej izbe rozpovedia život „Keltov na Horehroní“ i informačné tabule s fotografiami a audiovizuálnymi nahrávkami.

HUTNÍCKE MÚZEUM

https://www.zelpo.sk/hutnicke-muzeum

Múzeum mapuje históriu hutníctva v regióne, vznik podbrezovských železiarní a ich vplyv na rozvoj regiónu. V súčasnosti sú sprístupnené dve expozície – interná a externá.

Interná expozícia na 22 paneloch popisuje historické fakty, dokumentované fotografiami, materiálmi a exponátmi uloženými v štrnástich presklených vitrínach.

Externá expozícia ponúka pohľad na zakonzervované časti hutníckych strojov.  

RÍMSKO-KATOLÍCKY KOSTOL SV. ŠTEFANA UHORSKÉHO V PODBREZOVEJ

Rímsko-katolícky kostol sv. Štefana Uhorského v Podbrezovej bol postavený v rokoch 1890 až 1892 pri novej valcovni Hrončianskeho železiarskeho komplexu v osade Brezová, kde boli ubytovaní väčšinou vedúci zamestnanci železiarne.

Vznikol ako reprezentačná stavba na podnet a pod patronátom vedenia podbrezovskej fabriky s vyše 2000 zamestnancami, ktorá patrila medzi najväčšie a najúspešnejšie železiarne Uhorska. Súčasne kostol reprezentoval aj prosperitu novodobého Uhorska-maďarskú štátnu ideu, čo stavitelia kostola vyjadrili obrazom na hlavnom oltári, ktorý zobrazuje svätca sv. Štefana Uhorského-šíriteľa kresťanstva, panovníka a zakladateľa uhorského štátu v 11. storočí.

Jednoloďový kostol nesie znaky novogotickej architektúry, módnej v 19. storočí. V interiéri kostola je pozoruhodná novogotická rebrová klenba, oporné polopiliere s listovými hlavicami, nádherné novogotické pozdĺžne i kruhové okná s farebnými vitrážami, vyrobené v roku 1892 v umeleckej dielni Forgó a spol. v Budapešti. V novogotickom štýle umeleckou drevorezbou sú zhotovené kostolné lavice, dvere-hlavné, bočné i do sakristie, krstiteľnica, rámy obrazov krížovej cesty a bočné rohové oltáre.

Železiarsku Podbrezovú reprezentuje unikátne použitie kovu vo veľkom rozsahu vo vnútornom vybavení kostola. Z oceľového, ohýbaného nalakovaného a pozláteného plechu je zhotovený novogotický hlavný oltár, oplechované sú rebrá klenby, plechové pozlátené hviezdičky vypĺňajú modrý strop svätyne. Z mosadzného plechu je vytvarovaný hlavný luster a postranné svietidlá. Železný plech je použitý ako krytina lode kostola, medeným plechom je pokrytá veža. Z liatiny je umelecky odliate chórové zábradlie, sväteničky, pokladničky a tri kostolné zvony. Hlavice polopilierov sú odliate zo zinku a pozlátené. Z liatej mosadze a kovaného železa je zhotovený kríž na veži, na spojoch pozlátený. Dômyselné železné konštrukčné prvky sú tiež použité vo vnútri múrov-v konštrukcii stavby.

Architektúra spolu s vnútorným vybavením a výzdobou kostola v novogotickom štýle tvoria jednotný, dosiaľ ničím nenarušený celok.

Stavba i dokonalé umelecko-remeselné výrobky vnútorného vybavenia a zariadenia kostola sú prevažne dielom a dôkazom profesionálnej zručnosti miestnych remeselníkov-zamestnancov železiarskych závodov v Hronci a v Podbrezovej, ich odborných dielní-stolárskej, modelárskej, kováčskej, mechanickej, podbrezovskej valcovne, hrončianskej zlievárne a smaltovne.

Novogotický štýl vnútorného vybavenia kostola dopĺňajú vzácne maľby z roku 1932 vo svätyni a na strope lode od slovenského maliara Jozefa Hanulu. Od svojho vzniku tieto maľby neboli narušené. Obdivujeme ich secesný štýl-plynulé zvlnené línie rastlinných motívov a alegorických postáv anjelov, výraznú kresbu a bohatú farebnosť obrazov.

Jeden architektonický celok s kostolom tvorí stupňovitý masívny kamenný oporný múr so schodišťami a balustrádami. Vzhľad kostolného areálu dopĺňajú staré lipy a priľahlý listnatý les.

Podbrezovský kostol možno považovať za významnú reprezentačnú kultúrno-historickú pamiatku, za múzeum dokumentujúce miestne železiarske tradície a kultúrnu úroveň obce i celého regiónu.