Archív kategorií: Nezaradené

VYHLIADKOVÁ VEŽA S NÁUČNÝM CHODNÍKOM HORNÉ LAZY

Vyhliadková veža Horné Lazy  je druhou najvyššou vyhliadkovou vežou na Slovensku. Po prekonaní 192 schodov sa dostanete do výšky 39,6 m, pričom vás očaria krásne panoramatické výhľady na celé Nízke Tatry – od Kráľovej hole až po Banskú Bystricu, kráľovské mesto Brezno, Horehronské podolie či Veporské vrchy.

K vyhliadkovej veži sa dostanete hneď z niekoľkých smerov. Z mesta Brezno, z lokality Banisko, kde turisti nájdu aj novú oboru s danielmi škvrnitými, vedú k veži dve trasy. Tieto 2 trasy môžete tiež spojiť do okružnej trasy – jednou trasou vyjdete na vyhliadkovú vežu a druhou sa vrátite naspäť.

Vychádzkou s výhľadmi na okolitú prírodu sa k vyhliadkovej veži z lokality Banisko turisti dostanú po približne 4 km za 60 až 90 minút v závislosti od zvoleného tempa. K vyhliadkovej veži vedú turistické chodníky aj z obcí Valaská, Bystrá či Mýto pod Ďumbierom (z časti Pohanské).

V krátkom úseku pred samotnou vyhliadkovou vežou sa nachádza aj náučný interaktívny chodník, na ktorom turisti nájdu okrem zaujímavých informácií o prírode z danej lokality aj drevené sochy zvierat žijúce v lesoch na Horných Lazoch. Hlasy lesa si turisti môžu vypočuť o čosi lepšie aj vďaka obrovskému drevenému megafónu.

Jedinečné výhľady z druhej najvyššej vyhliadkovej veže si turisti môžu užiť ešte detailnejšie vďaka ďalekohľadu na vrchole veže.

Výstup na vyhliadkovú vežu je bezplatný.

Cyklovýlety:

DEGUSTÁCIE DESTILÁTOV SABER DISTILLERY

Pestovateľská 19

Za krásnymi výhľadmi nad Breznom a jedinečnými chuťami SABER destilátov.

Za krásnymi výhľadmi nad Breznom a jedinečnými chuťami SABER destilátov. Degustácie skvelých regionálnych destilátov. sa konajú priamo v destilárke Saber, kde sa o vás postará osobný barman.

Program: 

  • 30 min. výklad o degustovaných destilátoch (výber z degustačného menu)
  • 60 min. degustácia 

Výlet je možný len pre osoby staršie ako 18 rokov.

V prípade záujmu o degustácie je nutné rezerváciu vykonať min. 3 dni vopred. Minmálny počet účastníkov je 5 osôb a maximálny 40 osôb. Rezervácie na tel.č.: +421 917 784 448

EXPOZÍCIA NOSTIALGIA¿

Adresa: Nám. gen. M. R. Štefánika 2/2, 977 01 Brezno

Otváracie hodiny:

Streda, štvrtok a piatok v časoch o 10:00, 13:00 a 15:00 hod., a to na objednávku min. 24 hod. vopred cez registračný formulár TU, na tel. čísle: +421 911 410 555 alebo mailovej adrese: ticzvonica@horehronie.sk

Expozícia sa nachádza priamo v centre mesta, na Námestí gen. M. R. Štefánika v priestoroch brány č. 2, hneď vedľa Mestského úradu. Jej podnázov dopĺňa výstižný slogan z obdobia bývalého režimu: ,,Česť práci a robote pokoj”. Objekt prináša aj pridanú hodnotu, ktorou je nostalgický pohľad do minulosti s edukačnými prvkami.

Expozičné priestory sú rozdelené do dvoch podlaží – prízemie a prvé poschodie. Prízemie expozície s názvom ,,Aj také bolo Brezno“ prináša informačno-edukačnú formu zážitku, a to cez rôzne artefakty, obrazy a panely, ktoré u vás vyvolajú akúsi spomienku na socialistickú dobu.

Najväčším lákadlom Nostalgie¿ je zaručene dobovo zariadený byt na prvom poschodí, dotvorený doplnkami, ktoré sú typické pre dobu zo 70-tych až 80-tych rokov minulého storočia. Neoddeliteľnou súčasťou je kuchynská linka s historickými spotrebičmi a predmetmi dennej spotreby, rohová sedacia súprava, nábytková zostava s porcelánovým a skleným inventárom, čalúnená pohovka so sedadlami a konferenčným stolíkom, ako aj zázemie detskej izby s hračkami.

 Interaktívna hra

Samotnú prehliadku jednotlivých výstavných exponátov si môžete zatraktívniť aj vďaka interaktívnej hre ,,Ako sa žilo v časoch nie tak dávnych“, súčasťou ktorej je hrací plán s úlohami, ktoré sa odohrávajú v dobovo zariadenom byte. K správnemu vyriešeniu vás budú nabádať rôzne indície, ktoré vás prevedú priestorom bytu a pomôžu vám vylúštiť hru, za čo získate aj nostalgickú odmenu. 

HOREHRONSKÉ MÚZEUM

Námestie gen. M. R. Štefánika 47/55

www.horehronskemuzeum.sk

Otváracie hodiny

október – máj:    

utorok – piatok: 9:00 – 17:00

sobota, nedeľa: 13:00 – 17:00

jún – september:

utorok – piatok: 10:00 – 18:00

sobota, nedeľa: 14:00 – 18:00

Vstupy:

INDIVIDUÁLNE vstupy každú celú hodinu.

Historická radnica

Múzeum sídli v budove historickej mestskej radnice na breznianskom námestí. Bola vybudovaná v roku 1770 prestavbou staršej, renesančnej budovy, ktorú v roku 1589 mesto odkúpilo od prefekta muránskeho zámku Júliusa Herbersteina. V roku 1779 bola poškodená požiarom, v rokoch 1779 – 1780 nadobudla súčasnú, neskorobarokovú  podobu prestavbou podľa projektu Petra Grossmanna.

Zaujímavými dobovými architektonickými prvkami tejto budovy sú lunetové klenby v miestnostiach na prízemí a plackové klenby zdobené štukovou ornamentikou z konca 18. storočia v sálach na poschodí. Na bočnej, východnej fasáde je slepé okno s iluzívnou výmaľbou okenného rámu, nad ním je osadený kamenný znak mesta Brezno z roku 1662, pochádzajúci pôvodne z bývalej južnej – Hrončianskej brány mestských hradieb. Na balkóne z čelnej strany sa zachovala kovaná mreža, okolo severnej a východnej strany budovy je tiež zachovaná pôvodná kamenná dlažba. Začiatkom 20. storočia bola plánovaná prestavba historickej radnice, (mala byť nadstavaná o jedno poschodie – plány z roku 1902 na prestavbu sú vystavené v historickej expozícii Horehronského múzea), neskôr, v tridsiatych rokoch zas mala byť (napriek protestom pamiatkového úradu) úplne zbúraná a na jej mieste postavená nová administratívna budova. Tieto zmeny sa nerealizovali v dôsledku politických a vojnových udalostí.

Meštiansky dom

Meštiansky dom č.13 na breznianskom námestí stojí pôvodne na parcelách dvoch samostatne stojacich  prízemných domov  z 1. pol. 16. storočia a jeho stavebný vývoj je charakteristický  pre väčšinu domov na námestí. Okolo roku 1650 došlo k spojeniu oboch objektov preklenutím medzery a vytvorením vstupného portálu. V ďalších  stavebných etapách bolo nadstavené podlažie, dostavané zadné trakty a rozšírená úžitková plocha tak, aby vznikli dva samostatne  obývateľné  priestory.

Prvými známymi majiteľmi „horného“ (pravého) domu sa stala od 80. rokov 17. storočia rodina Bendíkovcov, ktorá patrila v meste k strednej spoločenskej vrstve. „dolný dom“ sa  stal ich majetkom až začiatkom 18. storočia. Venovali sa drevorubačstvu, hutníctvu, železiarstvu a propagovali nové trendy  chovu ovčiarstva. Vlastnili krčmu, mali v prenájme obchod s tabakom a mali právo variť pivo. V samospráve mesta zastávali funkcie senátora a mestského kapitána. Jeden z členov rodiny, František Bendík, bol príslušníkom šľachtickej telesnej stráže v hodnosti poručíka.  

Súčasný stav objektu je výsledkom rozsiahlej pamiatkovej obnovy  z  80. rokov  20. storočia. Počas tejto rekonštrukcie bola obnovená aj výzdoba fasády, pochádzajúca z obdobia renovácie domu zničeného požiarom v r. 1779, pri ktorom zhorelo 113 domov. Vtedajší majiteľ, mestský kapitán Daniel Bendík, obnovil v r. 1784 nielen budovu , ale aj pôvodnú renesančnú  výzdobu a svoj počin zvečnil v nápise a datovaní nad vchodom. Spolu s fragmentom textu nad okennými rímsami, ktorý sa nepodarilo doplniť, sú to jediné paleografické pamiatky  svojho druhu v meste.

Roľnícko-remeselnícka usadlosť

V roku 1990 získalo Horehronské múzeum do svojho majetku roľnícko-remeselnícku usadlosť na Rázusovej ulici č. 20. V trojtraktovom dome sa okrem obytných a hospodárskych častí zachovala aj modrotlačová dielňa, kde do roku 1920 vyrábal Ján Roštár modrotlač pre potreby žien z celého regiónu. Okrem dielne ostala po rodine Roštárovcov ešte jedna unikátna pamiatka. Drevená mangľovňa na konský pohon zo začiatku 19. storočia, sa pýši titulom národnej kultúrnej pamiatky od roku 1973. Tento vzácny a plne funkčný mechanizmus predstavuje (s troškou nadsázky) najväčšiu „žehličku“ na Slovensku, pretože drevená vaňa naplnená kamením, pod ktorú sa podkladali valce s navinutým plátnom meria 8 x 1 x 1m a váži niekoľko ton.

Mangeľ v správe Horehronského múzea je poslednou pamiatkou svojho druhu prezentovanou „in situ“, avšak z bezpečnostných dôvodov nie je verejnosti bežne dostupný.

SYNAGÓGA

Štúrova 888

Otváracie hodiny:

vopred sa telefonicky objednať, otvorené nonstop

kontakt: +421 911 410 555

Vstup so sprievodcom zabezpečuje Infocentrum vo zvonici

Brezno bolo významným mestom banskej oblasti a kvôli tomu mali židia zakázané sa v ňom usadiť až do roku 1859, kedy bol tento zákaz zrušený. V roku 1869 malo Brezno 32 židovských obyvateľov a ich počet postupne narastal, takže v roku 1900 žilo v meste 172 židov. V tom čase sa rozhodlo o výstavbe synagógy. Miesta komunita patrila k neologickému smeru. Vzhľadom na relatívne malý počet členov, nemala židovská obec v Brezne spočiatku vlastného rabína a tak využívala služby rabínov z okolitých miest, ako Tvrdošín, Rimavská Sobota a Banská Bystrica. Vlastný rabinát mala obec zriadený v 20. rokoch 20. storočia. Pred tragickými udalosťami 2. svetovej vojny žilo v Brezne viac než 200 židovských obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1948 už iba 48. V súčasnosti už v meste nie je aktívna židovská komunita.

Základný kameň tejto jedinej židovskej sakrálnej pamiatky v regióne bol slávnostne položený v roku 1901. Projekt a výstavbu realizoval banskobystrický staviteľ Alojz Payerberger. Situovanie stavby do bočnej ulice sa dá vysvetliť tým, že v blízkosti katolíckej stavby v tom čase nesmela byť postavená žiadna iná stavba, ktorá by ju prevyšovala výškou alebo významom. Synagóga je charakteristická elegantnou oktogonálnou vežou s cibuľovitým ukončením, ktorou miestna komunita demonštrovala príslušnosť k neologickému hnutiu. Interiér synagógy je riešený podľa tradičných noriem. Schodisko na ženskú galériu nesenú liatinovými stĺpmi sa nachádza v západnej časti a trojosová dispozícia vstupného priečelia plynule prechádza do trojlodia hlavnej modlitebne. Pôvodný svätostánok sa nachádza vo východnej apside. V roku 1902 bola synagóga vysvätená. Po deportácii židov z mesta v roku 1942, prestala slúžiť svojmu účelu a neskôr tam zriadili sklad obilia. V roku 1972 bola budova zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok.

V roku 2015 prebehla v synagóge kompletná rekonštrukcia. Interiér i exteriér tejto jedinej sakrálnej židovskej stavby v našom regióne sa za niekoľko mesiacov zmenil na nepoznanie. Celková cena za rekonštrukciu bola 1 060 012,13€, pričom 85 % z tejto sumy tvoril príspevok z Európskeho fondu sociálneho rozvoja, 10 % bol príspevok zo štátneho rozpočtu a zvyšných 5 % predstavovali vlastné zdroje mesta. Z pohľadu návštevníkov je zrejme najväčšou novinkou sprístupnená kupola budovy, kam sa dostanú po zaujímavých presklených schodoch. V týchto nových priestoroch veže pod kupolou je umiestnená stála expozícia venovaná histórii synagógy a životu židovskej komunity. Zrekonštruovaná synagóga už neplní primárne náboženskú úlohu, no jej prínos v kultúrnej či spoločenskej oblasti je nespochybniteľný.

Miestny židovský cintorín sa nachádza v najvyššie položenej časti mestského cintorína. Rozprestiera sa na malebnom terasovitom úbočí nad mestom. Sú tam aj výtvarne hodnotné náhrobníky s komplexnou symbolikou miestneho spoločenstva. Nápisy sú prevažne v nemčine

PIARISTICKÝ KLÁŠTOR

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Námestie generála Štefánika 40

Stavba kláštora bola zahájená v roku 1694 na dvoch pozemkoch, ktoré piaristi odkúpili od mesta a dokončená v roku 1713. Je to dvojpodlažná budova s excentricky umiestnenou kaplnkou. Má nepravidelný štít priečelia, za ktorým sa nachádza baroková strešná vežička. Neskoršími úpravami stavba získala klasicistický ráz.

V kaplnke bývalého kláštora je dnes umiestnený najstarší oltárny obraz v Brezne – tabuľová maľba sv. Barbory z neskorogotického krídlového oltára kostola Na bráničke – pochádzajúci z konca 15. storočia. Zároveň je tu umiestnená aj najstaršia hnuteľná pamiatka mesta Brezna – plastika Madony s dieťaťom – polychrómovaná drevorezba z konca 15. storočia, umiestnená na neogotickom oltári.

Kostolík (kaplnka) pôvodne slúžil ako domáca kaplnka piaristov a pre školskú mládež. Rozmery: dĺžka 18 metrov, šírka 6 metrov, výška 4,5 metra. V roku 1848 breznianskym farárom (čiže piaristom ako užívateľom farského benefícia) bola odňatá dežma. Piaristom sa nedostávalo žiadnej pomoci, aj mesto im ju odoprelo. Zatvorili gymnázium a chystali sa odísť. 14. -16. januára 1851 komisia zaistila nehnuteľnosti patriace farskému benefíciu a kollégiu piaristov. Na základe šetrenia tejto komisie piaristi 9. -11. júna 1856 odovzdali faru banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moyzesovi. Kláštornú budovu darovali štátu s tým, že kláštorný kostolík zastane majetkom katolíckej cirkvi. Štát túto podmienku prijal, ale patronátne povinnosti nad kláštorným kostolíkom neprevzal. Kláštorný dom bol odovzdaný štátu a bol tu umiestnený berný úrad, okresný súd a niekdajšie izbičky pátrov boli prerobené na väznicu. Bolo to v roku 1898. Pri tejto príležitosti dal štát opraviť nielen bývalý kláštorný dom ale aj kláštorný kostolík. Vymenili a osadili sa nové okná a dvere. Bol vymaľovaný zvnútra a zvonku. Dlažba vo vnútri bola vyložená cementovými kvadričkami. Ostatnú vnútornú opravu hradila kostolná pokladnica. V roku 1906 kostolík dostal gotický drevený oltár s novými bočnými sochami – archanjela Michala a svätého Jána Nepomuckého. Do stredu oltára bola umiestnená socha Madony s dieťaťom. V roku 1927 boli zakúpené: bočný oltár svätého Jozefa Kalazánskeho v gotickom slohu, gotická spovedelnica, železné šránky, kostolnícka lavica, nový kríž do sakristie. Kostolík bol vymaľovaný znovu v roku 1928. Vtedy boli zakúpené i nové lavice, ktoré dodal brezniansky stolár Ján Cudzí.

Socha Madony s dieťaťom znázorňuje Pannu Máriu s Ježiškom. Bola zachránená pri požiari v roku 1517. Patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie pamiatky mesta. V roku 1906 bol a obnovená štiavnickým majstrom Jozefom Kraussom.Táto neskorogotická pamiatka potom prežila I. a II. svetovú vojnu. Zub času ju stále nahlodával, ale správcovia fary márne žiadali o povolenie sochu reštaurovať.  Až 15. septembra 1989 správca fary Jozef Šmál prostredníctvom biskupského úradu v Banskej Bystrici dostal od ONV povolenie reštaurovať vzácnu Madonu. Hned’ v tom istom mesiaci bola socha odovzdaná Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Prácu previedol Štefan Mlich pod vedením profesora Porubského.  Socha bola na oltár Piaristického kostolíka v Brezne inštalovaná 17. a 18. augusta 1990 a vysvätená banskobystrickým biskupom Rudolfom Balážom.

EVANJELICKÝ A.V.  KOSTOL

Nám. gen. M. R. Štefánika 26

V roku 1781 požiadali občania mesta magistrát a neskôr cisára o povolenie verejných evanjelických bohoslužieb. V roku 1783 povolenie získali a zároveň požiadali  o povolenie na výstavbu drevenej modlitebne. 319 evanjelických rodín uskutočnilo zbierku na dôkaz solventnosti vydržiavať farára a učiteľa. 14.3.1785 získali povolenie na stavbu kostola.  Tento kostol patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria. Základný kameň bol položený 4.júna 1785. V tom čase bol v Brezne farárom Ján Kuzmány.  V roku 1787 bol kostol vysvätený. V roku 1841 kostol a starú faru poškodil požiar. Za účinkovania Jána Chalupku  bol kostol obnovený a zväčšený, postavená empora, kazateľnica a nový oltár. Oltár so stĺpovou architektúrou pochádza z roku 1865, oltárny obraz Krista na Hore Olivetskej vyhotovil levočský maliar Zapletal. V roku 1866 bola osadená kazateľnica, v jej blízkosti kamenná krstiteľnica s medeným tepaným vekom. V roku 1883 kostol opäť vyhorel aj spolu s farou a farskými budovami.  Pri príležitosti 100. výročia založenia kostola bol v roku 1887 zakúpený nový trojmanuálový organ so 42 registrami od firmy Rieger z Krnova, ktorý je druhým  najväčším organom z evanjelických kostolov na Slovensku. V roku 1906 bola k východnej strane kostola pristavaná veža. V roku 1925 bola plytká sedlová strecha kostola prerobená na manzardovú, pokrytú medeným plechom. Interiérovú výmaľbu v pastelových tónoch tvoria široké monochrómne pásy, lemujúce jednotlivé polia klenieb. V nábehoch klenieb nad festónmi sú kresťanské symboly – alfa a omega na otvorenej knihe, kríž s kotvou, tŕňová koruna s krížom, kalich a biblia. Na južnom prístennom pilieri je obraz Ukrižovaný, olejomaľba na plátne od Jakuba Stundera zo začiatku 19. storočia.

RÍMSKO-KATOLÍCKY KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE

Nám. gen. M. R. Štefánika 46

V roku 1780  magistrát mesta rozhodol  o vybudovaní nového kostola, nakoľko predchádzajúci bol zničený pri požiari.  Kostol bol postavený z príspevku mesta, občanov a miest horného Uhorska.  Jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami  bola postavená v  rokoch 1781 – 1785 podľa staviteľa Petra Grosmanna. V rokoch 1792 – 1793 bola pristavená veža. Kostol má jednoloďový pôdorys a interiér v barokovom poňatí s nikami a prehýbanými stenami. Južná fasáda s predstavanou vežou má vo vstupnom portáli pôvodné kované dvere. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár.

Hlavný oltár vyhotovil rezbár Andrej Marušiak za 37 zlatých a tabernákulum za 60 zlatých. Oltár a tabernákulum maľoval a pozlátil Václav Zettler za 150 zlatých. Obraz nad hlavným oltárom maľoval viedenský akademický maliar Jozef Fischer. Večnú lampu a šesť svietnikov na hlavný oltár vyhotovil zlatník Samo Vozáry. Kazateľnicu zhotovil v roku 1787 rezbár Anton Seratovič. Organ s 20 mutáciami dodal v roku 1787 Ján Pažický, známy staviteľ organov z Rajca. Za I. svetovej vojny z tohto organu bolí zobraté píšťale vo váhe 100 kg na strelivo. Vnútro kostola ozdobil akademický maliar Andor Dutits šiestimi maľbami v al secco štýle. Vo svätyni je obraz svätého Štefana, prvého kráľa v Uhorsku a svätého Ladislava. V lodi je obraz Narodenia Pána – obraz pokoja, radosti a obraz Golgoty. Pri vchode naľavo je obraz kráľa Ľudovíta Veľkého, povyšujúceho osadu Brezna do radu miest, dávajúc mu právo voliť si richtára a kňaza. Obraz sprava zobrazuje kráľa Žigmunda, ktorý breznianskemu farárovi povoľuje dežmu.

Nad bránou kostola je latinský nápis, ktorý po slovensky znie: “Toto oko skúma srdcia veriaceho ľudu a zhliadne vždy na obete a prednesené modlitby”

KOSTOL POVÝŠENIA SVÄTÉHO KRÍŽA –  KAPLNKA SV. KRÍŽA

Cintorínska 181/1, Brezno

Bol v poradí druhým postaveným kostolom v Brezne. Keď v roku 1517 pri veľkom požiari zhorel prvý drevený kostol, ktorý bol postavený na námestí,  obyvatelia Brezna si čoskoro postavili nový svätostánok na  severovýchodnej strane mesta, pod Dúbravkou – na “Bráničke”.  Bol postavený v rokoch 1517–1519 ako jednoloďový kostol s polygonálne ukončenou svätyňou. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia, sprístupnená lomeným neskorogotickým portálom. Na východnom štrbinovom okne sa zachovala pôvodná kovaná mreža. V roku 1746 dali piaristi pod svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Krypta je zaplnená a už dávno zatvorená. Na železných dverách krypty je nápis: “Bud’ že jsme živí, buď že umírame. Paně sme!”

Koncom 18. storočia, popri sociálnych ťažkostiach zavinených vojnovými udalosťami, Brezňanov ničili aj živelné pohromy a časté požiare. Najpamätnejší zúril 9. apríla 1779. Zhorelo 113 domov a aj kostol na “Bráničke”, ktorého loď mala drevenú povalu. Táto sa s celou loďou zrútila, zanechajúc len stopy základov. Zhoreli tri oltáre, štyri zvony a cirkevné veci. Po požiari už kostol neobnovili, ale zbúrali múry lode a svätyňu vo víťaznom oblúku zamurovali.  30. mája  1783 rektor piaristického kláštora oznámil, že banskobystrický biskup nesúhlasí so zbúraním svätyne zhoreného kostola, ale žiada, aby bola premenená na kaplnku. Z kostola teda ostala len kaplnka sv. Kríža.

NÁMESTIE, MESTSKÝ PARK

K najzaujímavejším priestorom mesta patrí obdĺžnikové námestie generála M. R. Štefánika, svojím tvarom a rozlohou – 213 x 146 metrov – je ojedinelým na Slovensku. Nachádza sa tu historický park a množstvo zaujímavých stavieb.

Mestský park sa začal budovať v roku 1884. Ústredným prvkom parku severne od kostola bol pomník cisárovnej Alžbety Bavorskej – Sisi, ku ktorému sa lúčovite zbiehali chodníky lemované zeleňou. Na jeho mieste od roku 1939 stojí pomník známeho satirika a dramatika Jána Chalupku. V roku 2007 tu pribudol pomník Martina Rázusa, v roku 2011 prešiel mestský park spolu s námestím rekonštrukciou. Brezniansky mestský park je jediným historickým mestským parkom na hornom Pohroní. Zachoval si pôdorys, pôvodná je aj kompozícia tvorená stromoradiami a systémom komunikácií. Jeho hodnota bola v roku 2010 potvrdená vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku.

Námestie bolo vzhľadom na významné kultúrne a historické hodnoty bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu.

Pomník generála Milana Rastislava Štefánika bol slávnostne odhalený 5. mája 1929 pri príležitosti 10. výročia jeho tragickej smrti. V roku 1952 bol pomník v dôsledku spoločensko-politických zmien v Československu z námestia odstránený. Občania mesta zabránili plánovanému roztaveniu diela a takmer 40 rokov ho chránili. Preto mohol byť pomník tejto osobnosti európskeho významu v roku 1990 reinštalovaný na pôvodné miesto.

Socha partizána od akademického sochára Tibora Bártfaya bola odhalená v roku 1952 a na platniach umiestnených okolo podstavca sú uvedené mená padlých a zavraždených  v 1. a 2. svetovej vojne.

Pri oslobodzovaní Brezna boli pred budovou radnice pochovávaní padlí vojaci. Neskôr boli ich pozostatky prevezené a na ich mieste bol v roku 1965 odhalený pomník v tvare ruže s menami padlých uvedenými na platni.