Pôvodný gotický chrám v kráľovskom banskom meste sa spomína už v roku 1397. Po vpáde a plienení husitov bol značne poškodený a v roku 1502 bol prestavaný. Z neskorogotickej stavby sú zachované iba obvodové múry, gotický vstupný portál do sakristie a stopy po zväčšovaní okenných otvorov. Z tohto obdobia sa spomína kaplnka sv. Anny, ktorá bola pripojená zo severnej strany kostola. V 18. storočí bol kostol prv barokovom slohu. Okolo kostola bol vystavaný obranný múr.
Bola postavená v roku 1803 z príspevku farníkov a posvätená v roku 1807. Nachádza sa tu socha sv. Jána Nepomuckého od ľubietovského rodáka Vavrinca Dunajského.
Ľubietovský mestský hrad zanikol v 19. storočí, kedy ho naši predkovia rozobrali a materiál z neho využili pri stavbe obecného domu a zrejme aj ďalších objektov. Archeológovia sa počas výskumu zamerali na zistenie stredovekého osídlenia pred rokom 1379, kedy získala Ľubietová mestské výsady od Ľudovíta Veľkého. Pri identifikácii objektov im pomáhala nielen dobová maľba hradu, ale aj stará katastrálna mapu obce z roku 1866, podľa ktorej tvorili hradný komplex štyri bašty a samostatný murovaný objekt. Ten mohol byť starší ako samotný hrad, nie je vylúčené, že v ňom mohol sídliť komorský gróf, ktorý zastupoval kráľa v banskom meste a dohliadal na ťažbu
Potok Vôdka je dlhý 6 a pol kilometra a pramení vo výške 795 m n. m. na okraji stratovulkánu Poľana pod vrchom Minca. Ústi do potoka Hutná (v strede obce Ľubietová) v nad. výške 461 m n. m. Po celej svojej dĺžke prekonáva výškový rozdiel 334 metrov. Má sedem stálych prítokov a desať príležitostných z bočných suchých dolín. Zložité geologické podložie celého územia Ľubietovej a aj samotného povodia potoka Vôdka je dôsledkom stretu dvoch geomorfologických oblastí – Slovenské rudohorie a Slovenské stredohorie a vulkanickej činnosti stratovulkánu Poľana. Práve andezitové epiklastické brekcie a konglomeráty formácie Šútovka , ktoré sa formovali v časovom rozmedzí vrchný báden – stredný sarmat (13,5 – 10,5 milióna rokov), vybudovali svahy povodia Vôdky a sú viditeľné v časti vodopádu a tiesňavy pod ním. Vodopád je približne 3-4 m vysoký. Bol vytvorený zaniknutím meandra a prirodzeným prielomom v epiklastickej vulkanickej brekcii. Pred mnohými rokmi obtekal potok tento kamenný blok a postupom času, eróziou a odplavovaním menej pevných vulkanických hornín, si prerazil priamu cestu. Okolo brekcie je ešte aj v súčasnosti vidieť suché pôvodné koryto potoka. Pod vodopádom smerom ku dedine vznikla tiesňavová zóna, kde šírka zahĺbeného koryta potoka je len 4 až 6 metrov a tvoria ju vysoké konglomeráty vulkanických brekcií. Okrem zaujímavého prírodného výtvoru vodopádu a tiesňavy, ktoré sú oddychovým miestom domácich a návštevníkov Ľubietovej, lákadlom pre turistov je aj výskyt polodrahokamu granátu. V piesočných naplaveninách potoka Vôdka, ale aj vo viacerých potokoch v širšom okolí Ľubietovej, Povrazníka a Strelník sa pomerne hojne vyskytujú granáty tmavočervenej farby- odroda almandín vo forme drobných zaoblených zŕn, ale aj dokonale obmedzených kryštálikov v tvare dvanásťstenu kosoštvorcového. Ich priemerná veľkosť je okolo 1 – 2 mm, no ak máme šťastie, môžeme nájsť kúsky veľké až 3 – 4 mm. Najjednoduchší spôsob ich získania je premývanie naplavenín ryžovacou panvicou. V oblasti medzi Hrbom a Troma Vodami ich miestni obyvatelia dokonca zbierali a predávali ako šperkársku surovinu.
Prameň Linhartovka sa nachádza v doline Hutná ľavej strane potoka Ľubietovka, asi 15 m od jej koryta. Prírodná, slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, sodná, studená a hypotonická voda je prístupná v prameni, ktorý je upravený na spôsob kopanej studne s murovaným prístreškom. Odvod vody je cez kovovú rúrku a v súčasnosti je funkčný.
Za geografický (alebo geometrický) stred Slovenska sa vo väčšine literatúry považuje vrch Hrb (1 256 m), čo je vlastne severný vrchol masívu Ľubietovského Vepra, výrazného andezitového hrebeňa na severnej hranici pohoria Poľana (lepšie povedané, na rozmedzí Poľany a Veporských vrchov). Stredová poloha Hrbu je vypočítaná pomocou geometrických priesečníkov, čo je však nanajvýš povrchná metóda, ale nech. Fakty hovoria, že leží na 19 stupni a 32 minútach východnej dĺžky a 48 stupni a 40 minútach severnej šírky. Nech už ktokoľvek spochybňuje stredovú polohu Hrbu, musí uznať jedno – tento bod je pre podobné označenie ako stvorený. Vrchol Hrbu totiž tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ. Rovnako výhľad, ktorý sa z vrcholu otvára s výnimkou juhu na všetky svetové strany, uchváti každého. Okrem bezprostredného malebného okolia lúk, hlbokých lesov a horských dediniek Poľany a Veporských vrchov je vynikajúcim výhľadovým miestom na západnú časť hrebeňa Nízkych Tatier od Prašivej až po Ďumbier, za dobrej viditeľnosti možno zazrieť až Kráľovu hoľu a cez nízkotatranský hrebeň aj najvyššie štíty Vysokých Tatier. Smerom na západ a severozápad dominujú pohľadu vrcholy Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a Vtáčnika, na východ zasa rudohorské diaľavy. Pohľad ako sa patrí.
Aj z hľadiska prírody je Hrb pozoruhodný. Je totiž súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Ľubietovský Vepor, ktorá zahŕňa prakticky celú vrcholovú časť masívu, pripomínajúcu chrbát divej svine (z toho aj označenie Vepor). Na ploche takmer 125 hektárov tu chránia nielen krajinársky zaujímavé a jedinečné partie andezitového hrebeňa, ale najmä pôvodné horské lesné porasty so zachovaním prirodzených vegetačných stupňov. Tunajšie zmiešané lesy sa druhovo skladajú najmä z buka, jedle a smreku s prímesou javora horského a jarabiny. Často majú charakter pralesa a tomu zodpovedá aj druhové zloženie a pestrosť fauny, ktorá ju obýva – vrátane veľkých šeliem ako sú medveď, vlk, rys a vzácnych druhov vtáctva. Najmä na skalných stanovištiach rastú zriedkavé a chránené druhy machov.
Veľmi jednoduchý výstup na Hrb sa ponúka od chaty pod Hrbom, ktorá stojí na lúke priamo pod impozantným skalným vrcholom. Výstup od chaty po červenej značke cez lúku a následne strmo cez les a skalné stupne netrvá ani pohodlným viac ako pol hodinky. Ku chate na Hrbe sa dá dostať z rôznych svetových strán – pre autá zjazdná vozovka vedie z obce Ľubietová (kopíruje ju aj modrá značka, z Ľubietovej na chatu asi za 2:45 h). Ďalšia značka, červená, vedie z osady Tri Vody nad Osrblím, pomerne pohodlný výstup z Troch Vôd trvá k chate 1:45 h. Napokon, pre náročných ponúkame možnosť, ktorá je nádhernou celodennou túrou – po červenej značke z hotela pod Poľanou (dostupný autom z Hriňovej) po hrebeni, alebo okraji kaldery pohoria Poľana cez samotný vrchol Poľany (1 458 m), Strungu (1 324 m), Kopce, Jasenovské sedlo a Vepor (1 277 m) až na Hrb. Potrvá vám to päť až šesť hodín, ale stojí za to si to vychutnať, lebo táto trasa patrí k absolútnym chuťovkám slovenských pohorí. Najmä pre tých, ktorí sa trocha zaoberajú geológiou a geomorfológiou, je učebnicou v teréne.
Žrebčín Mlynčok sa nachádza v ústi Moštenickej doliny v blízkosti obcí Lučatín, Moštenica a Slovenská Ľupča. Je zameraný na chov a výcvik parkúrových koní, súčasne však poskytuje aj ubytovanie v exkluzívnom prostredí žrebčína. Ubytovacia časť sa nachádza v podkroví, priamo nad stajňami. Areál žrebčína má rozlohu 10 hektárov, ktoré tvoria väčšinou lúky s voľne pasúcimi sa koňmi. Súčasťou areálu je aj jazdiareň a krytá hala.