Archív kategorií: Nezaradené

RÍMSKOKATOLÍCKA FARA – PÔSOBISKO JOZEFA MURGAŠA

V tunajšej rímskokatolíckej fare žil Jozef Murgaš – slávny slovenský vynálezca a priekopník bezdrôtovej telekomunikácie, ktorého uznáva celý svet. V Slovenskej Ľupči pôsobil v rokoch 1893-1894 ako rímskokatolícky kaplán. Ako prvý na svete uskutočnil diaľkový prenos hovoreného slova. Svojimi patentmi si Jozef Murgaš získal uznanie odbornej a laickej verejnosti aj za oceánom. Umrel v americkej Pensylvánii.

MOROVÝ STĹP

Zlé časy pre Ľupču boli roky keď zúril mor. V roku1679 naň zomrelo až 700 ľudí. Spomienku na kruté časy v podobe morového stĺpu nainštalovali v druhej polovici 18. Storočia. Umiestnili ho na námestí. Ľupčania morový stĺp začali volať Trojica alebo Štátula. V roku 1976 došlo k jeho demontáži, pretože sa vplyvom poveternostných podmienok a blízkosti cesty, ktorá bola v tom čase hlavnou cestou pre ťah Banská Bystrica – Brezno, začal rozpadávať. Začali sa realizovať záchranné práce. Originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči sa dnes nachádzajú na dolnom nádvorí Hradu Ľupča. Kópiu morového stĺpu umiestnili pri rímskokatolíckom kostole na nároží ulíc Hronskej a Lichardovej. Ľupčiansky morový stĺp je zaujímavý bohatou plastickou výzdobou. Okrem mariánskej sochy je na ňom osem figurálnych plastík: päť anjelov a traja archanjeli (Gabriel, Michal a Rafael).

RÍMSKO-KATOLÍCKY KOSTOL NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE

Terajší rímsko-katolícky kostol dal v roku 1330 postaviť Župan Donč pre obec Slovenská Ľupča, čo bol pôvodný názov Slovenskej Ľupče v minulosti. Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba. Dvoma bočnými loďami ho v štýle gotiky rozšíril v roku 1582 Teodor Rubigall. Celý chrám obnovil v roku 1615 Gašpar Tribel, majiteľ Hradu Ľupča, ktorý dal za hlavný oltár postaviť aj svoju rodinnú hrobku, kde odpočíva s celou svojou rodinou. Odpočívajú tu okrem neho Imrich Arvay, veliteľ zámku Eliáš Sály, krásna barónka Apolka Laurincová a jej matka Sára Rubigallová, Dóciovci, viacerí Fabriciusovci a mnohí poprední občania a farári. Tento kostol bol takmer dve storočia s malými prestávkami evanjelický. Prvým duchovným správcom v predreformačnom období sa stal v roku 1672 farár menom Ledislaides a odvtedy sa v ňom vystriedali desiatky duchovných správcov. Autorom poslednej maliarskej výzdoby tohto kostola z roku 1945 je akademický maliar Edmund Massány z Nitry, ktorý svoj život zasvätil umeniu, záchrane a obnove umeleckých hodnôt v oblasti reštaurovania nielen na Slovensku, ale i v Čechách a Sliezku. Túto obnovu kostola požehnal v tom istom roku banskobystrický biskup monsinor Andrej Škrábik, ktorý sa pre svoj kresťanský a ľudský postoj pri pomoci na záchranu ľudí pred smrťou počas druhej svetovej vojny stal terčom neskoršej proticirkevnej propagandy.

EVANJELICKÝ KOSTOL AUGSBURSKÉHO VYZNANIA

Na výstavbu súčasného evanjelického kostola sa zbierali tunajší cirkevníci v podobe milodarov niekoľko rokov. Začiatkom roka 1866 konvent rozhodol, že sa chrám postaví v byzantskom štýle podľa návrhu murárskeho majstra zo Štiavnice Andreja Gretsányho. Uhoľný kameň veže a kostola sa kládol o rok neskôr v lete a stavbou bol poverený Samuel Huszágh. Do vytesaného kameňa v ten deň uložili sklenenú nádobu s rôznymi striebornými a medenými mincami. Radosť a nadšenie cirkevníkov však zatienili v ťažkých rokoch poznačených neúrodou, veľké živelné pohromy. Dva obrovské požiare a strašná povodeň, ktorá sa privalila od Priechoda, otriasli ľuďmi aj ich majetkom. No milodary sa začali zbierať po celej krajine Uhorskej. Stavbu prevzal bystrický staviteľ Adolf Holesch. V novembri roku 1871 sa začal stavať kríž na vežu, pri ktorej sa do ružice uložili pamätné mince a pamätná listina pre budúcnosť. O dva roky neskôr sa podpísala zmluva s banskobystrickým organárom Matejom Vávrom na zhotovenie 12 registrového organu s pedálom. Autorom oltárneho obrazu s tematikou Posolstva Krista Pána, je maliar Klemens z Banskej Bystrice a kazateľnicu zhotovil tunajší stolár Ľudovít Polóny. Chrám bol slávnostne vysvätený v roku 1874. V roku 2007 si tunajší evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania pripomenul 450 rokov od svojho vzniku a v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii boli odvysielané služby Božie z evanjelického kostola v Slovenskej Ľupči.

ARCHEOLOGICKÝ PARK KLÁŠTORISKO

Táto časť obce píše najstaršie dejiny Ľupče, hoci písomnosti o jeho existencii sú minimálne. Históriu ale odhaľuje sám kameň. Vykopávky stredovekého kláštora sa nachádzajú hneď pri vjazde do obce starou cestou z Banskej Bystrice. Priaznivý vplyv na vznik a formovanie stredovekého kláštora mala poloha na dôležitej stredovekej ceste Via Magna. Vo vzťahu k nej sa spomínajú na tú dobu významné lokality ako Crupina, Zvolen a Lupča. Kláštor bol v tom období kultúrnym, duchovným, ale aj komunikačným centrom v tejto oblasti. Podľa výsledkov doterajších vykopávok išlo o rozsiahly komplex kláštorných budov, ktorých najstaršia časť – kostol sa datuje do prvej polovice 13. storočia. V tomto období bol kláštor využívaný rehoľou františkánov, keďže v najstaršej dochovanej listine z roku 1263 sa spomína gvardian tohoto kláštora -frater Antonius Gardianus de Lipha. Obdobie začiatkom 14. storočia sa spája s osobou magistra Donča – župana zo Zvolena, ktorému pápež Ján XXII 24. novembra 1323 v liste vyhovuje jeho žiadosti byť pochovaný v cintoríne Kostola Blaženej Márie. Na prelome 14. a 15. storočia kláštor poznačil požiar a tak v prvej polovici 15. storočia dochádza k prestavbám a rozširovaniu areálu kláštora, kedy bol obnovený kostol a pristavaná mohutná veža, ktorá svojimi základmi porušila starší cintorín v okolí kláštora. Kláštor bol počas svojho trvania viackrát prestavovaný a plnil viacero funkcií. V 16. a 17. storočí v ňom bolo umiestnené evanjelické lýceum, ktoré koncom 17. storočia zaniklo a kláštorné budovy boli postupne rozobraté na stavebný materiál, použitý na výstavbu blízkej papierne a okolitých domov.

HRAD ĽUPČA

https://www.hradlupca.sk

Pod zámkom 531

Otváracie hodiny:

DECEMBER – FEBRUÁR
Zatvorené

MAREC – JÚN a SEPTEMBER – NOVEMBER
Hrad je otvorený každý deň okrem pondelka, kedy je zatvorené. Počas pracovného týždňa je sprístupnený len okruh Dolný hrad. Komentované prehliadky Horného hradu sa konajú cez víkendy a sviatky, každú celú hodinu od 10:00 do 15:00 (posledný vstup).

JÚL – AUGUST
Hrad je otvorený každý deň okrem pondelka, kedy je zatvorené. Komentované prehliadky Horného hradu sa konajú od 10:00 do 15:30 v polhodinových intervaloch (posledná prehliadka o 15:30).

Na vysokom brale nad obcou Slovenská Ľupča sa vypína majestátny hrad Ľupča. Hrad s názvom Liptza sa spomína v písomných listinách už v roku 1250. Dal ho vybudovať uhorský kráľ Belo IV., ako jeden z mohutných kamenných hradov, ktoré vznikali po tom, ako Uhorsko zničili a vyplienili Osmanské vojská. Hrad Ľupča bol kráľovským letným sídlom. Belo IV. mal tento kraj veľmi rád. Trávil tu každé leto v období tzv. „psích dní“ – horúceho letného obdobia. Kráľovi sa páčila malebná príroda, príjemná klíma, veniec hôr okolo mestečiek na brehu rieky Hron, ale hlavne množstvo hustých lesov v okolí, ktoré boli plné zveri. Ako vášnivý poľovník si čas tu strávený vychutnával najmä dlhými prechádzkami a poľovačkami.

Hrad sa na strmom brale čnie už viac ako 700 rokov a patrí k najzachovalejším hradom na Slovensku. Pravdepodobne aj preto, že od svojho vzniku, bol hrad stále obývaný. Až do 17. storočia bol majetkom uhorských kráľov. Neskôr hrad dostal do zálohu Pavol Rubigall, ktorý dal postaviť obdĺžnikovú vežu, nesúcu jeho meno. Keď tu prebýval poľský rytier Gašpar Tribel, pribudla na hrade kaplnka a dolné nádvorie. Neskôr sa hrad stal majetkom rodiny Széchyovcov. Svadbou s Máriou Széchyovou ho vyženil uhorský palatín Juraj Wesselényi.

V roku 1873 bol v hrade zriadený sirotinec. Pribudol tak Gizelin dom – najnovšia časť hradného areálu. V 2. svetovej vojne hrad slúžil fašistom, ktorí v ňom väznili povstalcov a po vojne tu sídlili rehoľné sestry.

Hradný komplex pozostáva z horného a dolného hradu. Starší – horný gotický hrad bol vybudovaný v 13. storočí.  Dolný hrad vznikol v období renesancie. Tvorí ho veľké nádvorie lemované radom hospodárskych budov.

Gizelin dom

Je jednou z najzaujímavejších budov hradu Ľupča. Dom s Gizelinou sálou, Spoločenskou sálou a Loveckým salónikom dala postaviť Gizela – arcivojvodkyňa rakúska, dcéra cisárovnej Sisi a Františka Jozefa I. Je to najkrajšia časť hradu, ktorá dnes slúži aj na svadobné obrady. Nádherný priestor, prirodzene osvetlený svetlom, dopadajúcim z radu okien na južnej stene, historický mobiliár v štýle Ľudovíta XVI., či portrét Gizely Habsburskej, ktorý maľoval Dominik Skutecký, vytvorí snúbencom nezabudnuteľný zážitok z ich veľkého dňa.

Vedeli ste že…

  • Začiatkom leta v roku 1443 postihlo Uhorsko silné zemetrasenie, ktoré sa značne podpísalo aj na Ľupčianskom hrade. Netrvalo však dlho a hrad bol zrekonštruovaný a pribudli aj nové budovy.
  • V období 17. a 18. storočia hrad často menil majiteľov, bol niekoľko krát vyrabovaný a nakoniec ho zachvátil silný požiar.
  • V areáli hradu sa nachádza 62 metrov hlboká studňa, ktorá je ukončená tunelom, vyúsťujúcim neďaleko hradu.

PLEŠIVEC – MURÁŇ

Tajomstvá Muránskej divočiny: Muránska magistrála

Táto malebná trasa vedie regiónom Gemera, známa svojou bohatou históriou, baníckou tradíciou a nádhernou prírodou. Spája významné historické mestá, banícke obce a prírodné poklady Slovenska, pričom vrcholí pri Muránskej planine – jednom z najkrajších národných parkov Slovenska. Trasa je cestou za poznaním historického a priemyselného dedičstva Gemera, ale aj vstupenkou do sveta nádherných horských scenérií a prírodných pokladov. Ideálna pre milovníkov histórie, baníckych tradícií a turistov, ktorí túžia po spojení kultúry s krásami slovenskej prírody.

PLEŠIVEC

JELŠAVSKÁ TEPLICA

JELŠAVA

LUBENÍK

REVÚCA

VZDIALENEJŠIE CIELE

MURÁŇ

LUČENEC – UTEKÁČ

Po stopách sklárov a baníkov: cesta skla a dedičstva

Trasa vedie malebnými regiónmi Novohradu a Gemera, spája historické mestá, remeselné tradície a prírodné krásy. Od Lučenca , významného kultúrneho a obchodného centra, cesta prechádza obcami, ktoré rozprávajú príbeh priemyselného a remeselného dedičstva. Cesta ponúka kombináciu histórie, tradícií a prírodných, pričom je ideálna pre milovníkov krásy, aktívneho oddychu a objavovania skrytých pokladov Slovenska. Každé mesto na trase má svoj vlastný príbeh, ktorý spája remeslá, folklór a neopakovateľnú atmosféru vidieckeho Slovenska.

LUČENEC

KALINOVO

BREZNIČKA

POLTÁR

ČESKÉ BREZOVO

KOKAVA NAD RIMAVICOU

VZDIALENEJŠIE CIELE

HRONSKÁ DÚBRAVA – BANSKÁ ŠTIAVNICA

Do srdca baníckej slávy: Klenoty Banskej Štiavnice

Táto čarovná trasa vás prevedie jedným z najmalebnejších regiónov Slovenska, ktorý je bohatý na históriu, prírodné krásy a banícke tradície. Na ceste do Banskej Štiavnice, zapísanej v zozname UNESCO, prejdete jedinečnými lokalitami, ktoré spájajú bohaté kultúrne a historické dedičstvo so scenériou Štiavnických vrchov. Táto trasa je nielen cestou krajinou baníckych pokladov, ale aj symbolom inovácií, ktoré preslávili Slovensko po celom svete. Vydajte sa za históriou, prírodou a nezabudnuteľnými zážitkami!

Banská Belá

Banský Studenec

Banská Štiavnica

BREZNO – JESENSKÉ

Medzi horami a údoliami: Krajina legiend

Táto trasa spája Horehronie s Gemerom a Malohontom, regiónmi bohatými na prírodné krásy, históriu a kultúrne tradície. Na ceste prejdete cez malebné dedinky a mestečká, ktoré odhaľujú bohatstvo slovenskej prírody, banícku a remeselnú minulosť, ako aj autentický vidiecky život. Trasa je dokonalou kombináciou histórie, prírodných scenérií a kultúrnych tradícií. Zastavenie ponúka nový zážitok – od technických pamiatok, cez prírodné krásy, až po autentický život v malých obciach. Ideálna cesta pre milovníkov spoznávania jedinečných regiónov Slovenska.

BREZNO

ČIERNY BALOG

ROHOZNÁ

ZBOJSKÁ

TISOVEC

RIMAVSKÁ PÍLA

HNÚŠŤA

RIMAVSKÉ BREZOVO

RIMAVSKÁ BAŇA

VZDIALENEJŠIE CIELE

NIŽNÝ SKÁLNIK

VEĽKÉ TERIAKOVCE

RIMAVSKÁ SOBOTA

RIMAVSKÉ JANOVCE

JESENSKÉ