Archív kategorií: Nezaradené

EVANJELICKÝ KOSTOL

Lazovná 46

Kostol patrí k najvýznamnejším klasi-cistickým pamiatkam na území mesta. Do jeho útrob sa pohodlne zmestí až 1800 osôb. Kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nahradil začiatkom 19. storočia pôvodný, drevený kostol, postavený podľa artikúl, v druhej polovici 17. storočia.

Artikulárny kostol bol postavený za vtedajšou Lazovnou bránou. Na jeho stavbu bolo použité dubové drevo a žiadny kovový klinec. Kostol, s pôdorysom v tvare kríža, stál približne 15 metrov severozápadne od súčasného kostola. Pri kostole neskôr pribudla aj budova fary a drevená budova ľudovej školy.

O výstavbe nového chrámu z pevného materiálu sa rozhodlo v roku 1799. Nový kostol bol postavený v rokoch 1803 – 1807, nemal však vežu, oltár bol len provizórny a ešte dlho v ňom chýbal organ. Ten mal zhotoviť majster Michal Podkonický a hotový odovzdať už v roku 1805. No organ ešte nebol hotový ani v roku 1811. Kostol sa nového organu dočkal až po zdĺhavých súdnych prieťahoch. Nakoniec pre kostol zhotovil majster Podkonický organ, pozostávajúci z 20 obmien, 1208 píšťal a troch mechov. Už o necelých 20 rokov ho však nahradil novučičký organ od sliezkej firmy „Bratia Riegerovci“. Tento organ pozostával z dvoch manuálov, 20 registrov, 8 vedľajších registrov a 1317 píšťal, 75 nebolo ozvučených.

Obraz na hlavný oltár, ktorý namaľoval pruský maliar Daege, daroval kostolu pruský kráľ Fridrich Wilhem IV. Ten bol zavesený na nové miesto. Hlavný oltár umiestnili oproti hlavnému vchodu. Vyhotovený je z bielo-modrého žilkovaného mramoru s pobronzovanými podstavcami. Od interiéru je oddelený želenou ozdobnou ohrádkou. Nad oltárnym stolom visí obraz „Večere Pánovej“. Hlavný obraz, lemovaný pozlátenými korintskými stĺpmi, znázorňuje „Krista požehnávajúceho kalich“. Celý výjav ešte dotvára, v zelenom mramore, osadené „Božie oko“ s vyžarujúcimi pozlátenými lúčmi a bielym holubom, ktorý je symbolom Ducha Svätého.

V roku 1883 prešla rekonštrukciou pieskovcová, mramorová kazateľnica so zláteným mramorovým prístreškom. Začiatkom 90. rokov 19. storočia vymenili celú strešnú krytinu, ktorú pre cirkev darovalo mesto. Zároveň sa až do školy a na faru dala vybudovať nová kanalizácia a vodovod a vydláždil sa priestor okolo kostola. Generálna oprava celého kostola sa uskutočnila v roku 1906. Podieľal sa na nej aj maliar Dominik Skutecký. Za evanjelickým kostol sa nachádza evanjelický cintorín, ktorý bol založený v 18. storočí a stal sa miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností.

Evanjelická fara

Budova fary bola postavená v roku 1715. V minulosti bola centrom čulého vzdelaneckého života. Žili a pôsobili tu takí velikáni ako Karol Kuzmány, Martin Rázus, či Matej Bel. Celoživotným štedrým podporovateľom evanjelickej cirkvi bol aj Teofil Stadler, ktorému je venovaná veľká pamätná tabuľa, umiestnená na budove fary.

Pred vstupom do fary je v dlažbe osadený pamätný kameň „Stolpersteine“, venovaný evanjelickému farárovi Jánovi Bakossovi, ktorý sa významne podieľal na úspechoch Slovenského národného povstania, za čo ho neskôr zatkli a zavraždili.

Vedeli ste že…

  • Len 10 rokov od postavenia murovaného evanjelického chrámu bolo potrebné stavbu rekonštruovať a odstrániť vážne stavebné trhliny na klenbe chrámu, ktoré pravdepodobne spôsobilo zaťaženie organom.
  • Na zadnej strane oltára je pripevnená pamätná doska s poďakovaním pruskému kráľovi, ktorú tu na návrh Ondreja Zipsera, osadili v roku 1857.

KOSTOL SV. ALŽBETY UHORSKEJ (ŠPITÁLSKY KOSTOL)

Dolná 51

Otváracie hodiny

Sväté omše:

Rímsky obrad
PONDELOK – PIATOK: 6.00 a 15.30 h 
SOBOTA: 6.00 h
NEDEĽA: 8.00 a 19.00 h

Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici bol postavený v roku 1303 na konci Dolnej ulice, pri mestskom špitáli pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík patrí, spolu s bývalou mestskou nemocnicou,  medzi najstaršie budovy v meste a kostolík je zároveň najstaršou zachovanou gotickou stavbou. V čase, kedy kostol a špitál postavili, sa v tejto časti nenachádzali iné stavby. Boli tu len dva majere a niekoľko domov.

V roku 1605 kostol zasiahol veľký požiar. Zhorel aj špitál a dva mlyny v blízkosti. Z kostola sa  zachránila sa len Kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. Prešiel viacerými prestavbami a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu do súčasnej podoby. Oltárny obraz sv. Alžbety z roku 1864, je dielom Jozefa Murgaša, tajovského rodáka, rímskokatolíckeho kňaza, vynálezcu a priekopníka rádiotelegrafie.

Kostol bol výrazne poškodený aj počas 2. svetovej vojny. Pôvodná veža bola po vojne nahradená len nízkou provizórnou drevenou vežičkou. Pôvodná historická veža so štyrmi nárožnými vežičkami, pokrytá medeným plechom bola osadená na kostol po 75. rokoch. V roku 1974 bol kostol vytopený storočnou vodou, ktorá ho veľmi poškodila. V roku 2021 bola ukončená komplexná rekonštrukcia Kostola sv. Alžbety, vrátane interiéru a inventáru kostola. Spravuje ho Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul.

KATEDRÁLA SV. FRANTIŠKA XAVERSKÉHO

Námestie SNP 27

Otváracie hodiny

Sväté omše

PONDELOK – PIATOK:
o 7.00 h, o 8.30 h a o 18.00 h
SOBOTA:
o 7.00 h a o 18.00 h
NEDEĽA:
o 9.00 h a o 18.00 h
PRIKÁZANÝ SVIATOK
o 7.00 h, o 8.30 h a o 18.00 h

Na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice stojí dvojvežový katedrálny Kostol Sv. Františka Xaverského. Kostol je už vyše 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy. Katedrálny preto, že je v ňom biskupský stolec „katedra“ – miesto, z ktorého biskup vyučuje svoj ľud, vysvetľuje kresťanskú náuku a predsedá slávnostným liturgickým obradom.

Katedrála stojí na mieste pôvodného Oberhausu, domu bohatého mešťana Michala Königsbergera. Súčasťou jeho domu bola gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola v 16. storočí jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby. Koncom 17. storočia si na Königbergerovom pozemku, v priestoroch dnešnej Kapitulskej ulice, postavili svoje kolégium jezuiti a začali aj so stavbou kolegiálneho kostola sv. Františka Xaverského. Kostol vznikol podľa typu jezuitských chrámov „Il Gesú“ v Ríme. Keď však v roku 1703 mesto obsadili vojská Františka II. Rákocziho, Jezuiti boli nútení odísť. Práce na kostole sa na dlhý čas zastavili. Stavba bola dokončená až v roku 1715, po dlhých 20tich rokoch.

Jednoloďový kostol v barokovom štýle má 6 postranných kaplniek a chór po celom obvode. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Priečelie chrámu bez veže tvoril plochý štít s barokovým portálom v strede.

Kostol sa zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776. Biskupi katedrálneho chrámu ho chceli rozšíriť a zväčšiť, no podarilo sa to až štvrtému biskupovi v poradí – Jozefovi Belanskému, ktorý vo svojom testamente poručil tretinu pozostalosti na zväčšenie katedrály. Z finančných prostriedkov biskupa sa tak realizovala rozsiahla prestavba chrámu – loď kostola a bočné chóry predĺžili, postavili novú kazateľnicu. Z bývalej sakristie sa stala nová svätyňa a novú sakristiu a konzistórium pričlenili ku kostolu z priľahlej budovy jezuitského kolégia. Hlavný oltár ozdobili pôvodným obrazom sv. Františka Xaverského, ktorý pochádza z roku 1729.

Premenou prešla aj fasáda kostola. Dostavali dve veže a medzi nimi pribudol hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi. Posledná väčšia stavebná úprava prebehla počas pôsobenia biskupa Arnolda Ipolyiho – Stummera, kedy vežičky dostali novú romantickú kolkovú balustrádu.

Bohato zdobený interiér katedrály bol riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a jeho renovácia sa uskutočnila v roku 2001. V roku 2003 pribudol nový píšťalový organ, ktorý je vďaka vynikajúcej akustike v kostole, využívaný aj na občasné koncerty.

VODÁRENSKÝ DOM

Bakossova 2

Tento dom bol postavený v roku 1562. K väčšej prestavbe prišlo v 17. storočí, kedy ho prestavali, rozšírili a vybudovali poschodie so zaujímavým stavebným prvkom – arkierom. Renesančnú fazónu získal po prestavbe začiatkom 20. storočia. Pri poslednej prestavbe v roku 2012 ho spojili s vedľajšou budovou. V susedstve domu sa kedysi nachádzala priekopa, ktorú medzi rokmi 1781 – 1785 zasypali. Prízemné miestnosti sú zaklenuté valenou klenbou, na poschodí sa nachádzajú lunetové klenby so štukovým dekorom. Tento detail je dielom majstra Jakuba III. di Pauli, ktorý pochádzal z talianskej staviteľskej rodiny a podieľal sa na prestavbe niekoľkých meštianskych domov v Banskej Bystrici.

Pomenovanie dom získal po obyvateľovi, pre ktorého ho postavili. Bol ním mestský vodársky majster „wassermann“, ktorý sa staral o mestský vodovod aj kanalizáciu. V meste sa už v polovici 16. storočia rozvádzala pitná voda potrubiami z červeného smreku a mesto malo vybudovanú kanalizáciu z kamenných dlaždíc. Wassermann reguloval aj prítok vody z dvoch odberných miest. Podľa jednej z legiend, viedla do pivnice Vodárenského domu tajná chodba z, cez cestu stojacej, kúrie „Pharhoff“ (Farský majer). Kúria bola domovom mníchov a zimným sídlom mestského farára. Vodár tak údajne nebol jediný, kto mal prístup k regulácii vody v meste.

Okrem wassermanna v tomto dome žil aj trubačský majster a skladateľ Anton Július Hiray, Ten v roku 1802 zložil na počesť príchodu uhorského palatína barokovú skladbu „Banskobystrický pochod“. Neskôr zastával post vežového majstra a bol aj organistom vo farskom kostole. Anton Július Hiray je považovaný za jedného z posledných predstaviteľov trubačskej tradície na Slovensku.

Vo Vodárenskom dome sa narodil svetoznámy architekt Ladislav Hudec, ktorý sa preslávil množstvom stavieb, ktoré navrhol a vybudoval v ďalekom Shanghaji.

POŠTOVÉ MÚZEUM

Partizánska cesta 9 

Otváracie hodiny

Pondelok – Piatok: 08.00 – 15.30 h
Sobota – Nedeľa: ZATVORENÉ

Poštové múzeum je organizačným útvarom Slovenskej pošty, a. s., so sídlom v Banskej Bystrici. Spoznávajte históriu dejín pošty a poštovníctva na Slovensku. Poštové múzeum sa nachádza v budove Slovenskej pošty na Partizánskej ceste 9.

Z histórie Poštového múzea

Múzeum, ako jedno z pracovísk Pošty, vzniklo na Slovensku už v roku 1981. Dokumentačné centrum spojov otvorilo brány verejnosti na Pošte Bratislava 1 v novembri 1985. V tomto období múzeum dokumentovalo vývoj v rezorte spojov v období po roku 1945. Neskôr v roku 1993 pribudla oblasť poštových známok. Do priestorov Pošty a. s. v Banskej Bystrici sa múzeum presťahovalo v roku 1997. Dokumentačné centrum sa v roku 2000 pretransformovalo na Poštové múzeum. Prvých návštevníkov privítali v roku 2001, kedy bola slávnostne sprístupnená prvá stála expozícia a o niečo neskôr aj kultúrno-výchovné pracovisko „Detská pošta“.

Pošta a poštovníctvo v dejinách ľudskej komunikácie

Stála expozícia prezentuje dejiny pošty, poštovníctva a tvorby poštových známok s dôrazom na územie Slovenska. Do histórie nazriete vďaka množstvu plošných zbierkových predmetov, ktoré dopĺňa bohatá obrazová dokumentácia. V expozícii sú vystavené poštové štíty, tabule, schránky, poštové pečiatky a pečatidlá, či rôzne predmety poštovej prevádzky – váhy, vrecia a pečiatkovacie stroje. Uvidíte tu tiež predmety, ktoré musel mať poštmajster so sebou a na sebe – rovnošaty, brašne, trúbky, či písacie potreby. Nájdete tu tiež kolekcie fotografií, korešpondencie z predznámkového a známkového obdobia, telefónne prístroje, poštové známky z územia Rakúsko-Uhorska, Československa, či slovenské poštové známky spolu s výtvarnými návrhmi a ryteckými rozkresbami.

Detská pošta

Najmenších návštevníkov zaujme „Detská pošta“, kde im históriu poštovníctva a poštových známok priblížime hravou formou. Súčasťou expozície sú filmové ukážky, kde sa dozviete množstvo zaujímavých informácií. Ale v Detskej pošte sa môžete zahrať na naozajstných poštárov a vyskúšať si prácu za poštovou priehradkou. V univerzálnej poštovej priehradke sú umiestnené historické predmety, pripomínajúce obdobie 60. a 70. rokov 20. storočia. V funkčnej listovej priehradke si vyskúšate ako funguje triednica listových zásielok, listové váhy, či pečiatka „Detskej pošty“. Zabavíte sa tiež s maxi pexesom, magnetickými puzzle, či pri fotopaneli.

SLOVENSKÉ MÚZEUM MÁP

Kynceľová 77

Otváracie hodiny:

Pondelok: 9.00 – 15.00 h
Utorok – Piatok: 9.00 – 18.00 h
Sobota: 10.00 – 16.00 h
Posledný vstup do múzea je 1 hodinu pred zatvorením.
Termín návštevy si rezervujte telefonicky alebo e-mailom.

Unikátne múzeum máp, jediné zážitkové múzeum máp na Slovensku. Neveľké múzeum v srdci Slovenska s veľkou dušou. Svet kartografie, mapovania, maľovaných máp a rôznych zaujímavostí, ktorý vám predstavíme nevšednou a atraktívnou, zážitkovou formou. Múzeum sa nachádza v mestskej časti Banskej Bystrice – Kynceľová.

Múzeum svojou popularizačno-vzdelávacou aj kultúrno-technickou atraktívnosťou ďaleko prevyšuje hranice regiónu. Svojou výnimočnosťou je ojedinelé nielen v rámci Slovenska, ale aj v celej oblasti Strednej Európy. Dozviete sa zaujímavosti z dejín kartografie, mapovania, zostavovania máp, ale napríklad aj o tom, čo je to geodézia a čo robí geodet, či to, či je Zemeguľa naozaj guľou.

Unikátom Slovenského múzea máp je „Pieskový model krajiny s rozšírenou realitou“, zážitková vzdelávacia pomôcka, ktorá využíva najmodernejšie digitálne technológie. Slovenské múzeum máp je jediným miestom na Slovensku, kde takýto model môžete nájsť a aj si ho vyskúšať.

Model krajiny s rozšírenou realitou

Toto veľké „pieskovisko“, nie je len tak hocijakým pieskoviskom. Toto si určite zamilujete na prvý pohľad. Pod vašimi rukami ho pretvoríte na krajinu s horami a dolinami a zároveň sa dozviete, čo sú to vrstevnice, hĺbnice, či hypsometria.

Zábavná kartografia

Krok za krokom k tomu, ako vzniká mapa. Nazriete na krajinu, ktorú prenesiete na mapu. A my vám pri tom pomôžeme. Mapovanie si vyskúšate v tradičnej forme, ako sa to robilo kedysi – ručne, ale aj moderným spôsobom – v počítači.

Ako vzniká maľovaná mapa

Tak trochu umelecké dielo, kde je každý detail v krajine, maľovaný ručne. Krajina je zachytená v perspektíve tak, aby bola čitateľná všetkým. Spoznávajte svet maľovanej mapy a celý proces, ako sa takáto mapa vyrába.

Štipka histórie

Slovenské múzeum máp bez dejín kartografie a starých máp, by nebolo správnym múzeom máp. Tu spoznáte vývoj histórie máp vo svete aj na Slovensku. Ukážeme vám niekoľko naozaj unikátnych máp.

MÚZEUM SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA

Kapitulská 23

Otváracie hodiny

MÁJ – SEPTEMBER
Pondelok: ZATVORENÉ 
Utorok – Nedeľa: 09.00 – 18.00 h

OKTÓBER – APRÍL
Pondelok: ZATVORENÉ 
Utorok – Nedeľa 09.00 – 16.00 h

Vplyv Slovenského národného povstania na povojnový vývoj na Slovensku a potreba dokladovať a predovšetkým zachovať dokumentáciu o aktívnej účasti Slovákov v boji proti fašizmu a o utrpení, obetiach a stratách, ktoré spôsobil ľudstvu nacizmus v rokoch druhej svetovej vojny, viedli v roku 1955 k vzniku Múzea Slovenského národného povstania (ďalej len „Múzeum SNP“).

História a dnešok múzea

V roku 1953 Slovenská akadémia vied zorganizovala k otázkam spracovania dejín Slovenského národného povstanie vedeckú konferenciu. V záveroch z konferencie bola zakotvená požiadavka vytvoriť Múzeum Slovenského národného povstania, ktoré bude vykonávať vedecko-výskumnú a dokumentačnú činnosť v oblasti histórie národnooslobodzovacieho boja Slovákov a histórie Slovenského národného povstania.
Dňa 8. mája 1955 vzniklo múzeum, ale nebola jasná jeho profilácia, organizačná štruktúra a ani koncepcia činnosti. Povereníctvo školstva a kultúry a krajské politické orgány začali tieto otázky riešiť až koncom roka 1956. V apríli 1957 prešlo múzeum z pôsobnosti Krajského národného výboru v Banskej Bystrici do pôsobnosti Povereníctva školstva a kultúry, ako rezortné vedecké pracovisko. V júli 1957 Slovenská akadémia vied priznala Múzeu SNP vedecký charakter. Múzeum sa tak stalo celonárodným múzejným a vedeckým ústavom.

Dnes môžeme Múzeum SNP charakterizovať ako celoslovenskú ústrednú špecializovanú múzejnú, vedeckú, odbornú, vzdelávaciu a informačnú organizáciu so špecializovaným verejným Archívom Múzea SNP, ktorá cieľavedome zhromažďuje, ochraňuje, odborne spracúva, vedecky zhodnocuje, využíva a sprístupňuje dokumenty múzejnej, archívnej a galerijnej hodnoty so vzťahom k dejinám slovenskej spoločnosti v rokoch 1938-1945 s dôrazom na dokumentáciu a dokladovanie protifašistického a národnooslobodzovacieho boja a Slovenského národného povstania ako významnej súčasti európskej antifašistickej rezistencie v rokoch druhej svetovej vojny, dokumentuje povojnové súdne procesy, rehabilitácie povstalcov a súčasné prejavy neofašizmu, rasovej neznášanlivosti a intolerancie.

EXPOZÍCIE MÚZEA SNP

Stála expozícia „Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939-1945“

Expozícia, umiestnená v priestoroch Pamätníka SNP, rozdelená do trinástich tematických celkov, predstavuje postupne rôzne kapitoly historického vývoja slovenských a svetových dejín. Súčasťou expozície je rozsiahla kolekcia autentických fotografií, krátke dokumentárne filmy, ktoré si môžete prezrieť na plazmových obrazovkách a množstvo predmetov, rozmiestnených v jednotlivých vitrínach.

Skanzen ťažkej bojovej techniky a Lietadlo Li-2

Expozícia v exteriéri, v parku pred Pamätníkom SNP predstavuje zbrane česko – slovenskej, nemeckej a sovietskej výroby, ale aj vozne improvizovaného pancierového vlaku Štefánik. Pri vstupe do areálu Múzea SNP vás upúta dopravné a bombardovacie lietadlo typu Li-2, ktorými bolo vyzbrojené sovietske diaľkové letectvo, poskytujúce pomoc pri SNP. Pomoc „vzdušným mostom“ zabezpečil 4. gardový Gomeľský bombardovací letecký zbor, spolu s 5. Orelským bombardovacím leteckým zborom. V septembri a októbri v roku 1944 uskutočnili lietadlá oboch zborov spolu 1199 vzletov, z ktorých len 682 bolo úspešných. Prepravili pomocou nich spolu približne 2000 osôb a 639,1 ton materiálu.

Kultúrna pamiatka Pamätník Nemecká a Pamätník tokajíckej tragédie

Expozícia v Ráztockej doline s názvom „Represálie nacistov a príslušníkov POHG na Slovensku v rokoch 1944-1945“ je venovaná jednej z najtragickejších kapitol slovenských novodobých dejín, kedy bolo v bývalej vápenke v Nemeckej, popravených 900 osôb.

Na severovýchode Slovenska v obci Tokajík sa nachádza expozícia „Fašistické represálie na východnom Slovensku“ a pamätník obetiam týchto represálií, ktoré boli zavraždené pri vypálení obce 20. novembra 1944.

SPÄTHOVA VILA

Skuteckého 22

Vila na rohu ulíc Skuteckého a Kukučínovej – Skuteckého 22, bola postavená v roku 1903 ako sídlo policajného riaditeľstva. Hneď od začiatku bola projektovaná tak, aby vyhovovala budúcemu prenajímateľovi. Nikdy nemala charakter „klasickej“ vily. Okrem sídla „četníckeho veliteľstva“, tu boli služobné policajné byty a policajné sklady.

Na konci 20. rokov 20. storočia sa stal majiteľom vily podnikateľ Späth, majiteľ harmaneckej píly, podľa ktorého je budova pomenovaná.

Pozoruhodný stavebný skvost sa nachádza v reprezentatívnom vstupe do prízemnej budovy, kde uvidíte krivku železobetónového schodiska bez podpery s kovaným zábradlím. Zaujímavý je aj exteriér domu a to najmä tvar rozšírenej strechy s vyrezávanými rozetami a s maľbou v podstreší.

Budova menila viackrát majiteľa aj využitie. V roku 1995 bola zrekonštruovaná a prispôsobená na účely administratívy Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Renovačné práce s prestavbou podkrovia na výstavné priestory boli dokončené v roku 2018.

Na jar v roku 2019 bolo v Späthovej vile zriadené Centrum Ladislava Eduarda Hudeca a slávnostne otvorená expozícia venovaná tomuto skvelému architektovi a jeho otcovi Jurajovi Hudecovi. Expozícia v podkrovných priestoroch vily je zameraná na diela L. E. Hudeca, ale aj širšiemu európskemu kontextu. Projekt mapuje životnú a profesijnú dráhu otca so synom. Tiež ich vzájomný vzťah a prepojenie Banskej Bystrica a Šanghaja.

Späthovu vilu projektoval Juraj Hudec ako jednu z 3 budov, pod ktoré sa podpísal aj ako architekt. Juraj Hudec sa výrazne podieľal na vytýčení novovznikajúcej Skuteckého ulice. So svojim prvým zamestnávateľom, firmou Wünsch štyri budovy na Skuteckého ulici – budovu Banskobystrickej mestskej sporiteľne (poznáme ju ako Hungária), budovu Uhorského kráľovského súdu (dnes Krajský súd – budovu poznáme aj ako Sedria), budovu Obchodnej a priemyselnej komory (dnes Špecializovaný súd SR) a Mestskú meštiansku a obchodnú školu (dnešnú ZŠ SSV).

THURZOV DOM (STREDOSLOVENSKÉ MÚZEUM)

Námestie SNP 4

Otváracie hodiny

Pondelok: ZATVORENÉ
Utorok – Piatok: 9.00 h – 18.00 h
Sobota – Nedeľa: 10:00 – 12:30 h , 13:00 – 18:00 h

Thurzov dom patrí k najstarším za-chovaným svetským stav-bám v Banskej Bystrici. Prvé zmienky o ňom nachádzame v archívnych prameňoch už v roku 1495, kedy banský ťažiar Ján Thurzo z Betlanoviec kúpil od richtára Jána Langa z Rožňavy dva domy situované na banskobystrickom námestí. Ján Thurzo nechal tieto dva domy spojiť prestavbou a tak vznikol na námestí reprezentačný dom, ktorý sa stal na dlhé roky sídlom Thurzovsko-Fuggerovskej obchodnej  spoločnosti. Dnešnú podobu dom získal pri prestavbe v 2. polovici 16. storočia, kedy sa na priečelí objavili mnohé prvky inšpirované talianskou renesanciou, tzv. sgrafito na fasáde.

Od začiatku 20. storočia prízemné priestory Thurzovho domu začali slúžiť hlavne pre obchodné účely, čo sa výrazne prejavilo na tvare a najmä počte okien. Na nepoznanie zmenená Zelená sieň so svojimi sčasti zničenými, sčasti znehodnotenými nástennými maľbami slúžila jednému z jej  majiteľov aj ako udiareň.

Vojnové udalosti zo začiatku roka 1945 zmenili podobu banskobystrického sídla Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. Po zásahu nevybuchnutou leteckou bombou sa zrútila strecha a s ňou  aj všetky klenby nad druhým poschodím spolu s časťou dvornej fasády. Kedysi pyšný meštiansky dom, priam čítanková ukážka svetskej renesančnej architektúry, sa zmenil na ruinu, ktorá čakala na naplnenie svojho osudu – demoláciu. Doslova v hodine dvanástej, keď už bol vydaný aj výmer na zbúranie, dochádza k nečakanému zvratu udalostí. Objavenie nástenných malieb v Zelenej sieni bolo jedným z rozhodujúcich dôvodov na zastavenie plánovanej asanácie celého domu.

Po rozsiahlej pamiatkovej obnove objektu, na ktorom sa okrem vojnových udalostí podpísal aj zub času, bola v priestoroch Thurzovho domu 28. augusta 1958 sprístupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia.

BETHLENOV DOM (STREDOSLOVENSKÁ GALÉRIA)

Dolná 8

Otváracie hodiny

PONDELOK:
ZATVORENÉ 
UTOROK – NEDEĽA:
10.30 – 12.00 h, 12.30 – 17.00 h

V Bethlenovom dome je umiestnené administratívne sídlo, výstavné priestory a depozitár diel zo zbierky Stredoslovenskej galérie. Realizujú sa tu krátkodobé výstavy nielen z galerijnej zbierky, ale aj zapožičaných diel z iných renomovaných umeleckých zbierok a ateliérov. Špecializáciou sú jesenné edukačné výstavy pre širokú verejnosť. V rokoch 2006 až 2008 tu bola sprístupnená stála expozícia Slovenská grafika 20. storočia zo zbierky SSG. V súčasnosti je vstupný foyer a výstavný priestor na prízemí využívaný aj na rôzne kultúrne podujatia a prezentácie, či na kurzy kreslenia. Výstavné priestory na poschodí zaklenuté historickými klenbami si zachovali špecifický dobový genius loci. Podzemie je upravené na výtvarné dielne pre skupiny návštevníkov. V zadnom trakte budovy je verejne prístupná knižnica prioritne orientovaná na oblasť vizuálneho umenia.
Bethlenov dom je pôvodne vežová meštianska stavba z konca 14. storočia, ku ktorej neskôr pristavili ďalší poschodový dom. Najväčšie zmeny ho zasiahli okolo roku 1610, keď zaklenuli mázhaus a poschodie krížovými hrebienkovými klenbami. Vstupný portál do domu nesie dodnes zachovaný latinský nápis: BENEDICTIO DOMINI DIVITES FACIT 1610 (Požehnanie pánovo prináša bohatstvo). V druhej polovici 18. storočia sa tu vykonali väčšie barokové prestavby a dom sa rozšíril o nové priestory. Budova nesie meno sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, ktorý v prvej polovici 17. storočia povstal proti rakúsko-uhorskému cisárovi a obsadil územie Slovenska. Traduje sa, že sa práve v tomto dome nechal korunovať za uhorského kráľa, za ktorého bol zvolený na sneme v roku 1620, kedy sa zdržiaval v Banskej Bystrici. Protihabsburské povstanie, ktoré viedol, však bolo potlačené a Bethlen sa musel vzdať kráľovskej koruny. V priebehu času bývali v dome viacerí poprední mešťania, napríklad lekár Ján Reull, Ján Roth alebo Ján Radvanský.