Archív kategorií: Nezaradené

TIHÁNYIOVSKÝ KAŠTIEĽ (STREDOSLOVENSKÉ MÚZEUM)

Radvanská 27

Otváracie hodiny

Pondelok: ZATVORENÉ 
Utorok – Piatok: 10.00 – 18.00 h 
Sobota – Nedeľa: 10.00 – 12.30 h,  13.00 – 18.00 h

Tihányiovský kaštieľ sa prvý krát spomína v 16. storočí. Postavený bol na zvyškoch zaniknutej kúrie rodiny Nevéry, ktorá v tej dobe vlastnila rozsiahle pozemky na území Kráľovej a Radvane. Od polovice 17. storočia majetky rodiny Nevéryovcov skupovali členovia ďalšieho významného šľachtického rodu – Radvanskí. V 18. storočí bol kaštieľ v majetku Radvanských vedený ako Kamenicza. Rezidencia sa na kaštieľ premenila na konci 18. storočia, kedy ju takto prestaval vtedajší majiteľ Tomáš Gerhadt mladší. Po jeho smrti zdedili majetok jeho dve sestry – vdova po Jánovi Tihányim – Terézia a manželka Františka Máriássyho – Kristína. Sestry si majetok rozdelili na polovice. Terézia získala Kráľovú s podielmi vo Zvolenskej a Hontianskej stolici a Kristíne pripadli majetky v Spišskej a Zemplínskej stolici.

Terézia Gerhadtová prišla do Kráľovej v roku 1828 a jej oficiálnym sídlom sa stal Tihányiovský kaštieľ. Budovu našla v poškodenom a zanedbanom stave, postarala sa však o jeho obnovu a rozsiahlu rekonštrukciu. Na pamiatku prestavby nechala Terézia do steny kaštieľa osadiť pamätnú tabuľku s textom „Exaedificavit Theresia Gerhart 1830“. Po jej smrti sa jediným dedičom stal jej syn, advokát Ignác Tihányi.  Kaštieľ potom prešiel ďalšou rozsiahlou prestavbou, kedy  bolo nadstavené podlažie, budovu sčasti rozšírili a podpivničili, čím kaštieľ nadobudol pôdorys kríža. Tieto prestavby sa pripisujú Ignácovi, alebo jeho synovi Dionýzovi.

Počas 2. svetovej vojny bol aj Tihányiovský kaštieľ výrazne poškodený, podkrovie úplne vyhorelo. Kaštieľ ostal na dlhé roky vo veľmi zlom stave. K rozsiahlej rekonštrukcii prišlo až v rokoch 1974 – 1988, aby v nasledujúcom roku, 5. 12. 1989, otvoril kaštieľ svoje brány ako prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea.

Stála expozícia pod názvom „Príroda Stredného Slovenska“ prezentuje flóru a faunu, skameneliny, horniny a minerály Stredného Slovenska. Návštevníci majú možnosť spoznať najvýznamnejšie prírodné i umelé ekosystémy, ale aj najstaršiu mineralogickú zbierku Samuela Bothára, historický herbár Augusta Junkera, vzácnu zbierku motýľov Jána Patočku, či prvý a jediný exemplár rybára dlhochvostého na Slovensku.

V kaštieli sa tiež konajú rôzne ďalšie výstavy, tvorivé dielne a podujatia zamerané na rodiny s deťmi, s dôrazom na prírodovedné zameranie expozície. Ďalšie dve expozície Stredoslovenského múzea sa nachádzajú v Thurzovom dome a Matejovom dome.

VILA DOMINIKA SKUTECKÉHO (STREDOSLOVENSKÁ GALÉRIA)

Horná 55

Otváracie hodiny

Pondelok: ZATVORENÉ
Utorok – Nedeľa: 10.30 – 12.00 h, 12.30 – 17.00 h

Vila Dominika Skuteckého so záhradou je unikátnou rodinnou vilou, ktorú si v Banskej Bystrici nechal postaviť maliar Dominik Skutecký, jedna z najvýraznejších postáv histórie Banskej Bystrice. Prekrásnu neorenesačnú vilu v benátskom štýle realizoval podľa pôvodných návrhov samotného maliara, okolo roku 1896, Skuteckého priateľ, banskobystrický staviteľ Adolf Holesch. Vila vyrástla v dnešnej Hornej ulici č. 55, uprostred nádhernej kvetinovej záhrady. Na 1. poschodí vily si Skutecký zriadil svoj ateliér. Fasádu vily ozdobil majster sgrafitovou výzdobou, portrétmi svojich talianskych vzorov Rafaela a Tiziana a do niky uprostred priečelia postavil sochu múzy maliarstva. Na fasáde nechýba maliarove životné krédo „ARS ET AMOR, LABOR ET GLORIA“ – „umenie a láska, práca a sláva“.

Dominikovi Skuteckému a Cecílii Löwy sa narodili štyri deti – dcéra Zerline, synovia Alexander a Ferdinand a najmladšia Karola, ktorá zostala bývať v rodinnej vile aj po maliarovej smrti. Práve Karola, ako jediná zdedila otcovu lásku k farbám a palete a učila sa maliarskemu umeniu. Maľovala krásne zátišia a rodinné portréty. Karola sa vydala za lekára Ferdinanda Karvaša, ktorý si vo vile zriadil svoju prax. V roku 1920 sa im narodil jediný syn – Peter Karvaš, z ktorého sa v dospelosti stal známy spisovateľ a dramatik.

Počas 2. svetovej vojny sa vila stala svedkom tragických udalostí, kedy bola rodina Skuteckých a Karvašovcov prenasledovaná pre svoj židovský pôvod. Z vily ich vysťahovali a usídlilo sa tu nemecké gestapo. Vtedy bola zničená a roztratená značná časť umelcovej pozostalosti. Pôvodná podoba bola vile prinavrátená až v roku 1994, kedy prešla rekonštrukciou a bola v nej zriadená Stála expozícia Dominika Skuteckého. Expozícia predstavuje maliarovu tvorbu a zároveň sprostredkúva, prostredníctvom virtuálnej prehliadky, pamiatku dramatickej histórie rodiny Skuteckých a Karvašových. Na vilu, ako miesto svojho vzrušujúceho detstva a mladosti, spomína významný slovenský spisovateľ a dramatik Peter Karvaš, ktorý zachytil svoje spomienky v knihe V hniezde.

Stála expozícia Dominika Skuteckého

Súčasťou expozície sú známe žánrové obrazy s výpravnými scénami zo slávnych benátskych chrámov a zákutí, výjavy banskobystrického mestského života z obdobia konca habsburskej monarchie, kultivovanú portrétnu tvorbu a výnimočný cyklus kotlárov dokumentujúci tradičnú prácu v miestnych medených hámroch.

Záhrada, ktorá bola v roku 2011 vyhlásená za súčasť národnej kultúrnej pamiatky pod názvom Vila s areálom, predstavuje unikátny priestor mestskej parkovej záhrady, ako aj poslednú mestskú záhradu na Hornej ulici v centre Banskej Bystrice a širokom okolí. Pred vstupom do záhrady na ulici sú v dlažbe vložené „Kamene zmiznutých“ – Stolpersteine, venované Ferdinandovi a Karole Karvašovcom.

V súčasnosti poskytuje vila okrem prehliadky maliarovej tvorby kultúrne zázemie aj ďalším druhom umeleckých aktivít, ako sú dlhoročné čítania literatúry, letné filmové premietanie či ďalšie umelecké predstavenia, sprievodné a edukačné aktivity. V rokoch 2008 – 2010 bol v expozícii vily vyčlenený priestor Room 19_21 na prezentáciu vizuálneho umenia najmladšej generácie.

ŠTÁTNA VEDECKÁ KNIŽNICA V BANSKEJ BYSTRICI

Lazovná 9

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je pokračovateľkou Mestskej verejnej knižnice v  Banskej Bystrici, ktorá bola založená v roku 1926. Ako prvý knihovník pôsobil v knižnici Karol Kiszely, bývalý profesor gymnázia a známy orientalista, ktorý bol členom domácich i  zahraničných vedeckých spoločností. Základ knižničného fondu tvoril dar ministerstva školstva. Knižnica dostala prvých 200 kníh. Prvým „sídlom“ knižnice sa stala malá zasadacia miestnosť mestského domu.

Z Mestskej verejnej knižnice sa v roku 1951 stala Krajská ľudová knižnica. V  roku 1952 už pôsobila ako krajská, okresná a mestská knižnica, v budove bývalého učiteľského ústavu v terajšej Kapitulskej ulici. V roku 1962 získala knižnica od Slovenskej technickej knižnice v Bratislave neúplnú zbierku noriem a od Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe niekoľko tisíc patentových spisov. Od tohto roku sa zbierky špeciálnej literatúry priebežne dopĺňali a knižnica začala pôsobiť aj vo funkcii Oblastného strediska pre normy a patenty. Významnou udalosťou v dejinách knižnice bolo získanie práva povinného výtlačku československej knižnej, časopiseckej a novinovej produkcie od 1. júla 1963. Štatút vedeckej knižnice získala vtedajšia Krajská ľudová knižnica 1. júla 1969 a prešla pod  priame riadenie Ministerstva kultúry SSR.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici so špecializovaným organizačným útvarom Literárnym a hudobným múzeom je kultúrnou, informačnou, zberateľskou, vedeckou a vzdelávacou inštitúciou v oblasti knižničnej, bibliografickej, literárno-múzejnej, hudobno-múzejne, kultúrno- vzdelávacej a vydavateľskej činnosti.

ROBOTNÍCKY DOM

Robotnícka 3

Stavba Robotníckeho domu sa začala v roku 1924 a denne na nej po práci pracovalo 30 – 40 robotníkov. Slávnostne otvorený a daný do užívania bol 4. 10. 1925. V rokoch 1957 – 58 prešiel rekonštrukciou, počas ktorej boli do hlavnej sály umiestnené štyri veľkoplošné drevené intarzované obrazy z dielne umeleckého stolára B. Breznického, zobrazujúce udalosti z dejín mesta: Banícke povstanie v rokoch 1525 – 1526 a vypuknutie SNP v roku 1944. V roku 1963 bol, ako jediný z robotníckych domov, vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Ďalšia nevyhnutná rekonštrukcia prebehla v roku 1971. Postupom času prestal Robotnícky dom spĺňať kritériá pre zastarané prevádzkové podmienky a nevyhnutná bola ďalšia rekonštrukcia, ktorú Mesto Banská Bystrica realizovalo v roku 2015, vďaka spolufinancovaniu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja „Investícia do vašej budúcnosti“.

Dominantou prvého nadzemného podlažia ostala zrekonštruovaná sála s kapacitou 220 sediacich divákov, ktorá je vybavená kvalitnou javiskovou, osvetľovacou i ozvučovacou technikou. Minulosť v Robotníckom dome sa prepája s prítomnosťou a tak zostal v sále zachovaný typický robotnícky znak – kosák a kladivo i zreštaurované drevené obrazy z roku 1957. Okrem sály je na tomto podlaží situovaný aj foyer so sociálnymi zariadeniami, šatňami a priestor pre občerstvenie.

Na druhom nadzemnom podlaží  sa nachádza priestor slúžiaci pre rôzne expozície, digitálnu prezentáciu histórie a súčasnosti mesta i sieň slávy so zázemím pre účinkujúcich, ktorá je využívaná na konferencie či workshopy. Priestory Robotníckeho domu sú vybavené prezentačnými zariadeniami a interaktívnymi informačnými panelmi. Tretie nadzemné podlažie slúži pre administratívu, príručný archív a stálu expozíciu „Svet bábok s Dušou“ z dielne známej bábkarskej rodiny Dušovcov-Pogorielovcov. Do objektu je citlivo zasadený presklený výťah pre imobilných občanov.

Robotnícky dom je v súčasnosti využívaný predovšetkým na realizáciu kultúrnych a spoločenských podujatí, kultúrno-osvetových činností, záujmových umeleckých činností či kultúrno-vzdelávacích aktivít. Od roku 2020 sa na kultúrne podujatia využíva aj nádvorie s kapacitou 120 miest.

RÍNOK (NÁMESTIE SNP)

Námestie SNP 1

Banskobystrické hlavné námestie vzniklo poniže Mestského hradu. V reči Starobystričanov bolo označované ako rínok – plnilo totiž hlavne funkciu trhového miesta. Domy, ktoré okolo námestia vyrástli, postavili bohatí mešťania. V spodných priestoroch domov boli zväčša zriadené remeselné krámy, či hostince s výčapom piva, vína a pálenky.

Pôvodné drevené domy zhoreli počas veľkého požiaru v roku 1500, kedy takmer celé centrum mesta ľahlo popolom. Prvé kamenné domy nemeckých obyvateľov, ktorí mali povolenie stavať domy na námestí, mali neskorogotický charakter, z ktorého sa až do dnes zachovali jadrá a najmä detaily v interiéroch niektorých budov. Po plienení hajdúchov Štefana Bočkaja boli domy zrekonštruované v renesančnom štýle a po jednom z najhorších požiarov v roku 1761 získali barokový ráz. Na rínku sa tiež konali dôležité stretnutia obyvateľov, významné vizitácie a nechýbal pranier hanby so železnou klietkou a tiež miesto popráv potrestaných previnilcov.

Banská Bystrica bola miestom konania štyroch výročných trhov. Prvý v roku sa konal 25. januára. Legendárny Radvanský sa konal vždy v septembri. Tradičným trhovým dňom bol v Banskej Bystrici pondelok. Počas trhov námestie ožívalo čulým ruchom. Priamo cez námestie viedla hradská zo Zvolena do Brezna. Na ľavej strane námestia vznikol široký chodník pre peších, lemovaný stromovou alejou. V strede námestia stála studňa, z ktorej sa napájal dobytok, ktorý prišli trhovníci predať na trh. Voda z tejto studne však napojila aj kone vojska sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja, či sedmohradského vojvodu Františka II. Rákociho a v tom istom roku aj kone cisárskeho vojska. Na mieste, kde stála studňa, dnes stojí fontána.

Historický ráz získalo námestie už koncom 14. storočia, hoci tu ešte nebola súvislá radová zástavba. K spájaniu domov do celku, tak ako ich vidíme dnes, došlo až na začiatku 16. storočia. Na námestí stojí veľa krásnych domov, každý z nich má svoje osobité čaro a všetky spolu tvoria malebný celok, lahodiaci oku. Rodiny, ktoré mali právo postaviť si dom na rínku, boli bohaté. Svoje sídla označovali rodovými erbmi a znakmi, ktoré sa nachádzajú priamo na fasádach, či v priechodných podjazdoch, alebo sú zakomponované v nástropných a nástenných maľbách.

Banskobystrické Námestie SNP patrí k najkrajším námestiam na Slovensku. Zachovalo si svoj jedinečný vzhľad a historický charakter. Od roku 1955 je spolu s areálom Mestského hradu, vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.

MATEJOV DOM (STREDOSLOVENSKÉ MÚZEUM)

Nám. Š. Moysesa 20

Otváracie hodiny

PONDELOK:
ZATVORENÉ

UTOROK – NEDEĽA
9:00 h – 17:00 h

Neskorogotický päťpodlažný dom je vstavaný do Baníckej bašty a do severného múru hradného opevnenia, ktoré tu tvorí najucelenejší zachovalý celok hradieb Mestského hradu.

Matejov dom je stredovekým „činžiakom“, postaveným v roku 1479, s úctyhodnými piatimi poschodiami. V čase jeho dokončenia to bola najvyššia profánna stavba v Uhorsku. Pôvodne bolo na priečelí umiestnené nie len vročenie dokončenia stavby, ale aj erb baníckeho Bratstva božieho Tela, ktoré stavbu domu a aj Baníckej bašty iniciovalo. Svoje meno ale získal pravdepodobne na základe dvoch erbov, ktoré sa nachádzajú na jeho priečelí. Jedným je erb kráľa Mateja Korvína, druhým je mestský erb. Nad vstupným kamenným polkruhovým portálom sa týči konzolový kamenný balkónik, ktorý svojou atmosférou nápadne pripomína čaro balkóna milencov z talianskej Verony, Rómea a Júlie.

Podľa legendy Banskú Bystricu veľmi rád navštevoval kráľ Matej Krovín. Mesto mu učarovalo svojou atmosférou a nádhernou prírodou, do ktorej je mesto zasadené. Nechal si teda vystavať dom, v ktorom počas svojich návštev Banskej Bystrice, prebýval. Legenda však nie je pravdivá a hoci dom nesie meno kráľa, Matej Korvín v ňom nikdy nebýval.

Dom sa využíval na rôzne účely. Istý čas bol napríklad skladom pušného prachu a zbraní, bol tu tiež ručný mlyn a sklad obilia a istý čas slúžil aj ako miesto na uschovávanie cenností obyvateľov mesta. Na najvyššom poschodí boli uložené kanóny. V roku 1761 ani Matejov dom neobišiel jeden z najničivejších požiarov v meste, ktorý dom veľmi poškodil.

Odvtedy viac ako sto rokov Matejov dom chátral. Od roku 1889 sa stal trvalým sídlom Mestského múzea. Expozícia múzea bola slávnostne sprístupnená verejnosti v roku 1909. Obsahovala spolu viac ako 4500 exponátov. Návštevníci si mohli prezrieť národopisnú a mineralogickú zbierku, zbierku umeleckých predmetov, kultúrno-historickú zbierku a na najvyššom poschodí sa nachádzala výstava cirkevného múzea.

Na konci 50. rokov 20. storočia sa Matejov dom pre verejnosť uzatvoril a premenil na depozitár zbierkových predmetov. Jeho dvere sa pre verejnosť otvorili opäť až po dlhom polstoročí, po rozsiahlej rekonštrukcii, presne na 100. výročie otvorenia prvej expozície Mestského múzea. Na dvoch podlažiach Matejovho domu je inštalovaná stála expozícia „História mesta Banská Bystrica“, ktorá predstavuje 2863 zbierkových predmetov zo zbierok Stredoslovenského múzea. Dve ďalšie expozície Stredoslovenského múzea sa nachádzajú v Thurzovom dome a v Tihányiovskom kaštieli.

PRETÓRIUM (STREDOSLOVENSKÁ GALÉRIA)

Nám. Štefana Moysesa 25

Otváracie hodiny

Pondelok:
ZATVORENÉ

Utorok – Nedeľa: 
10:30 h – 12:00 h, 12:30 h – 17:00 h

Do priestoru Mestského hradu bola včlenená aj budova Pretória, čo je latinský názov, označujúci budovu veliteľstva, alebo politickej správy v Starom Ríme. V stredovekej Banskej Bystrici Pretórium predstavovalo sídlo mestskej správy – radnice.

Pôvodne drevená radnica bola postavená v priestore južne od farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie, medzi Barbakánom a dnes už neexistujúcou Mühlsteinovou baštou. Drevená stavba zhorela do tla pri veľkom požiari v roku 1500. Novú, murovanú budovu, nechal postaviť člen mestskej rady Vít Mühlstein. Radnica bola vstavaná do priestoru hradieb tak, že časť budovy prestupovala pred hradby. Táto časť bola zároveň podpivničená. Tu našli miesto tí, ktorí prekročili zákon. Nie všetci sa k svojim hriechom priznávali, a tým mal pomôcť spomenúť si majster kat so svojím hrôzostrašným náradím. V Pretóriu mali svoje pracovne richtár aj notár, dve radničné siene slúžili mestským radám a nachádzal sa tu tiež mestský archív.

V druhej polovici 16. storočia radnica prešla rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá jej dodala renesančný charakter. Pôvodné drevené vonkajšie pavlače nahradila murovaná arkádová loggia. Keď mesto v 18. storočí postihol ďalší ničivý požiar, značne poškodená budova Pretória spustla a chátrala až do začiatku 19. storočia, kedy sa sem nasťahovalo kráľovské katolícke gymnázium a neskôr chlapčenská ľudová škola.

Posledná rekonštrukcia starej radnice prebehla v roku 1944, kedy bol neskorobarokový interiér prestavaný v štýle funkcionalizmu. V roku 1955 tu bola otvorená prvá expozícia Múzea SNP, ktoré tu sídlilo až do vybudovania novej monumentálnej budovy v Kapitulskej ulici. Od roku 1969 patrí Pretórium Stredoslovenskej galérii (predtým Oblastná galéria Banská Bystrica). Prvú výstavu verejnosti sprístupnili už v nasledujúcom roku. Moderný výstavný priestor na troch podlažiach a v piatich sálach, je v súčasnosti využívaný na prezentáciu krátkodobých výstav aktuálnych foriem súčasného domáceho a zahraničného umenia.

KOSTOL SVÄTÉHO KRÍŽA

Kostol sv. Kríža
Farnosť nanebovzatia Panny Márie
Námestie Štefana Moysesa 1

Otváracie hodiny

Sväté omše:

Nedeľa: 9.45 h, 11.00 (gréckokatolíci)

Prikázané sviatky počas pracovných dní:

8.00 (školská); 17.00 (gréckokatolíci)

Kostol je umiestnený medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Postavil ho majster Hanuš. Pôvodná stavba kostola stojí na mieste bývalej kostnice – márnice. Najprv tu bola postavená menšia kaplnka, ktorá bola neskôr prestavaná na kostol. Keď v Hradnom areáli postavili Matejov dom, Slovenský kostol rozšírili – predĺžili tesne k nemu. Na povale kostola je vidieť obrysy pôvodného, teraz už zamurovaného, okna na Matejovom dome.

V interiéri kostola sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica a vzácne fresky. Hlavným umeleckým dielom kostola je klasicistický oltár stĺpového typu, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára sa nachádza súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a Márie Magdalény, ktoré sú dielom majstra Vavrinca Dunajského. Po stranách sú na odstavcoch umiestnené plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dvaja anjeli.

Neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652 je dielom Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. Na severnej stene kostola sa nachádzajú fresky, znázorňujúce Premenenie Pána na hore Tábor, Posledný súd a Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov na Turíce.

KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE

Rímskokatolícka cirkev

Farnosť nanebovzatia Panny Márie

Námestie Štefana Moysesa 1

Otváracie hodiny

Pondelok-Piatok: 11:30-12:00, 16:00-16:30.

Sobota: 16:00-16:30 (mimo sobášov)

Nedeľa: 10:30-11:00, 16:00-16:30. Kompletné otváracie hodiny poskytne prevádzkovateľ.

Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste – farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostol, ktorý sa stal srdcom mesta, tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou. Ukrýva vzácne skvosty gotické-ho umenia, a to nielen v interiéri, ale aj v exteriéri.

Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa nazýva aj ako Nemecký kostol, pretože o jeho výstavbu sa zaslúžili bohatí nemeckí mešťania a majitelia baní, ktorí výdatne prispievali na jeho výstavbu.

Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore, patrónke baníkov.

V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. O jeho rýchlu renováciu sa postarali vysokými peňažnými príspevkami najbohatší nemeckí ťažiari.

„Ohnivý kohút“ sa do mesta vrátil v roku 1761. Tento požiar patril k najničivejším v celej Európe. V Banskej Bystrici vtedy zhorelo vyše 300 domov. Oheň si našiel cestu aj do farského kostola a zničil interiér hlavnej lode aj hlavný drevený oltár – vyše 20 metrov vysokú archu, dielo Majstra Pavla z Levoče. Tento oltár bol vyšší ako levočský (v Bazilike sv. Jakuba v Levoči). Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi. Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola. Po rekonštrukcii bol kostol znížený o 8 metrov, čo je vidieť na vysokých gotických oknách, pri pohľade z exteriéru.

Kaplnka sv. Barbory

Známa je aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora – mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. Krídlový drevený oltár z roku 1509 je dielom Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, a ktorý je 1 zo 4 na svete. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej mede, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých. Toto špecifické konštrukčné a výtvarné riešenie je na Slovensku jedinečné.

Ďalšie vzácne pamiatky v kostole

V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv. Jakuba v Jakube (mestskej časti Banskej Bystrice).

Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov, Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. V roku 1941 ho prerábala firma Rieger z Krnova. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv. Cecílie a anjelov, ktorí držia v rukách veľké píšťaly.

Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika – reliéf vo veľkej zasklenej nike, ktorý zobrazuje Krista na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19. storočia zamurovaný.

BANSKOBYSTRICKÝ BANÍCKY ORLOJ

Mestský hrad – Barbakán

Námestie Štefana Moysesa 52/26

Pečať histórie v Mestskom hrade – na budove Barbaká-nu, dotvára banícky orloj. Dielo je symbolom baníctva v dávnej minulosti a tiež remeselníckej zručnosti obyvateľov mesta. Orloj je zhotovený z pozinkovanej ocele, ošetrenej polyuretánovým lakom vo viacerých farebných vrstvách a má podobu „výkladnej skrinky“. Gotický štýl celého obrazu korešponduje s prostredím, kde je umiestnený. Kompozícia orloja je vytvorená tromi samostatnými celkami, rozdelenými do troch políc. V pohybe je ho možné vidieť každú celú hodinu a večer je i osvetlený.

Prvá polica s najmasívnejšími stĺpmi zobrazuje podzemie – baňu a štôlňu s baníkom, ako symbol majoritnej časti historického obyvateľstva. Na druhom poschodí sa nachádza hámor s kováčom pri stupe, ktorý spracováva vyťaženú surovinu. Obrazom preteká rieka, ako symbol všetkých vodných tokov v okolí, ktoré boli nevyhnutné na pohon strojov a zariadení v baniach. Špaňodolinský Kostol Premenenia Pána pripomína všetky banícke obce a mestá, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou baníckeho stredovekého Slovenska.

Najvyššia „polička“ zobrazuje Banskú Bystricu – mesto, ktoré má svoje nezameniteľné miesto vo svete. Jazdcom na koni je Jakub Fugger Boháč, jedna z najvýraznejších postáv nášho mesta z obdobia jeho najväčšej slávy. Nechýba ani loď „Bom Jesus“, ktorej vrak sa našiel v mori pri pobreží Namíbie. Voz je symbolom vývozu výrobkov a surovín z Bystrice do celého sveta. Srdcom mesta v minulosti, a aj dnes, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa nachádza v hradom areáli.

Autormi orloja sú manželia Matúš a Magdaléna Anna Jančurovci z blízkej Slovenskej Ľupče.